Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Asoo Ɛze?

Asoo Ɛze?

Asoo ɛnee ɔkola ɔba ye kɛ awie anye fuu balua ndile wɔ awie ɛya nu wɔ tete ne ɔ?

Digest ɛhye mɔɔ Amɛnlado Justinian hɛlɛle ye wɔ 1468 la boka kɛlɛtokɛ dɔɔnwo mɔɔ bɛka tete mekɛ nu mɛla ne mɔ anwo edwɛkɛ dɔɔnwo la anwo

GYISƐSE hanle ye wɔ Mateyu 13:24-26 kɛ: “Anwuma Belemgbunlililɛ ne le kɛ nrenyia bie mɔɔ luale ma kpalɛ wɔ ye ɛya nu la. Nɔe ne mɔɔ ɛnee menli ɛdeda la, kpɔvolɛ raluale ndile wɔ ɛya ne anu na ɔhɔle. Mɔɔ bɛfifile na bɛvieviale mralɛ la, ndile ne yele ɔ nwo.” Kɛlɛvoma dɔɔnwo ɛngola ɛnnwu ye kɛ saa yɛva Gyisɛse ndonwo ne kɛ edwɛkɛ kpalɛ mɔɔ zile o, saa kɛ ɔde o, noko tete Wulomu mɛla kɛlɛvolɛma se ɔbayɛ nɔhalɛ edwɛkɛ.

Baebolo edwɛbohilelɛ buluku bie hanle kɛ: “Ɛnee ɔle ɛtane kpole wɔ Wulomu mɛla nu kɛ awie balua ndile wɔ awie ɛya nu yeava yeali nzenralɛ. Mɛla mɔɔ bɛlile ye wɔ ɛhye anwo la kile kɛ ɛnee awie mɔ ta bɔ zɔhane ɛbɛla ne.” Mɛla nwo abɔlɔba Alastair Kerr hilehilele nuhua kɛ, wɔ 533 Y.M., Wulomu Amɛnlado Justinian hɛlɛle ye buluku Digest ne. Ɔpɛle Wulomu mɛla ne sikalɛ wɔ nuhua na ɔvale mɛlalilɛma edwɛkɛ ne mɔ bie ɔbokale nwolɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee bɛ mɛla ne yɛ gyima kpalɛ la wɔ (kɛyɛ 100-250 Y.M.) anu. Kɛ mɔɔ Digest ne hilele la, (Digest, 9.2.27.14), maanle ne anu mɛla, Ulpian hanle edwɛkɛ bie mɔɔ ɛvoya mɔɔ tɔ zo nwiɔ Wulomu maanyɛlɛnli Celsus lile la anwo edwɛkɛ. Awie hɔluale ndile wɔ awie ɛya nu na ɛhye zɛkyele ahenle ne ɛya ne anu ninyɛne ne amuala. Digest ne hanle kɛ, saa ɛya menle ne asa baha ye ninyɛne mɔɔ ɛzɛkye la anwo ezukoa avi ahenle mɔɔ hɔluale ndile ne wɔ ye ɛya ne anu la ɛkɛ a, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔfa ye ɔfa mɛla adenle zo.

Amumuyɛ ninyɛne zɔhane mɔɔ bɛyɛle ye wɔ Wulomu Belemgbunlimaanle ne anu wɔ tete ne la kile kɛ ndonwo ne mɔɔ Gyisɛse yɛle la le nɔhalɛ.

Duzu fanwodi a Wulomu vale maanle Dwuu mgbanyima mɔɔ bɛwɔ Dwudiya la wɔ ɛvoya ne mɔɔ limoa la anu a?

WƆ MEKƐ ɛhye anu, ɛnee Wulomu amɛnlado bie mɔɔ ɔlɛ sogyama dɔɔnwo la a nea Dwudiya azo a. Ɛnee ye bodane titili a le kɛ ɔbalielie adwule yeamaa Wulomu na yeanlea yeamaa anzodwolɛ nee koyɛlɛ ara. Wulomuma anye liele nwolɛ kɛ bɛbaho bɛatia gyimalilɛ biala mɔɔ mɛla ɛmmaa nwolɛ adenle la na bɛahwe awie biala mɔɔ fa ngyegyelɛ ba la anzo. Saa bɛanyɛ ye zɔhane a, bɛ nye zo katete bɛ la ɛnee bɛgyakyi nwolɛ adenle mɔɔ bɛlɛ bɛtoto ninyɛne boɛ la anu bɛmaa awie mɔ gyɛne.

Dwuuma Sanhedelin ne ɛlɛdi edwɛkɛ

Ɛnee Dwuuma kɔɔto kpole ɛdeɛ ne a le Sanhedelin ne, na ɛkɛ ne a ɛnee bɛdi Dwuuma mɛla nwo edwɛkɛ a. Ɛnee bɛlɛ kɔɔto ngyikyi noko wɔ Dwudiya amuala. Bie a bɛlile Dwuuma dɔɔnwo edwɛkɛ wɔ kɔɔto ɛhye mɔ anu mɔɔ Wulomu tumivolɛma anva bɛ nloa anwulowula nu a. Debie ko mɔɔ Wulomuma ammaa bɛanyɛ la a le kɛ bɛkɛhu awie, ɔluakɛ bɛhanle kɛ bɛdabɛ Wulomuma ala a bɛlɛ zɔhane nwolɛ adenle ne a. Edwɛkɛ ko mɔɔ ɛnee ɔle ngakyile kolaa la a le Sitivin mɔɔ Sanhedelin ne lile ye edwɛkɛ na bɛmaanle bɛzile ye awolɛ bɛhunle ye la.​—Gyi. 6:8-15; 7:54-60.

Ɛnee Dwuuma Sanhedelin ne lɛ tumi kpole kpalɛ. Noko abɔlɔba Emil Schürer hanle kɛ: “Wulomuma maanle bɛdele ɔ bo wienyi kɛ, Wulomuma kola di awie biala edwɛkɛ wɔ mekɛ biala mɔɔ bɛkulo la mɔɔ Dwuuma ɛngola ɛmbiza bɛ nwolɛ ɛhwee a, na zɔhane ala a bɛyɛle wɔ mekɛ mɔɔ bɛbanwu kɛ awie ɛlɛdwazo atia bɛ maanyɛlɛ ne la.” Sogya kpanyinli Kolɔdeɛse Lesease maanle bɛlile edwɛkɛ ɛhye bie na ɔmaanle bɛhyele ɛzoanvolɛ Pɔɔlo mɔɔ ɛnee ɔle Wulomunli la.​—Gyi. 23:26-30.