Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ɛnee Nenɛvɛ le suakpole mɔɔ azua nee ngakyedeɛ ngɛnlɛma wɔ zo a

Asoo Ɛze?

Asoo Ɛze?

Duzu a dole suakpole Nenɛvɛ wɔ Dwona mekɛ ne anzi a?

BRITAIN tete ninyɛnezielɛ ɛleka wɛbsaete ne ko ka kɛ wɔ kɛyɛ ɛvoya nsuu K.Y.M, ɛnee Aselea ɛrayɛ belemgbunlimaanle mɔɔ le kpole kpalɛ wɔ ewiade amuala a. “Ɔbɔ ɔ bo wɔ Saepelɛse wɔ ye adɔleɛ kɔdwu Iran wɔ ye aduduleɛ, na wɔ mekɛ bie anu bɔbɔ ɛnee Yigyibiti boka nwo.” Ye suakpole a le Nenɛvɛ na ɛnee ɔtɛla suakpole biala wɔ zɔhane mekɛ ne. Ɛnee tola ngɛnlɛma dɔɔnwo, belemgbunli azua nee mbulukuzielɛleka mgbole wɔ ɛkɛ yɛɛ ɛnee bɛsisi ngakyedeɛ ngɛnlɛma wɔ ɛkɛ. Edwɛkɛ mɔɔ bɛhɛlɛ bɛgua bane nwo mɔɔ bɛnyianle ye bɛvile tete suakpole Nenɛvɛ la kile kɛ Belemgbunli Ashurbanipal vɛlɛle ɔ nwo “ewiade belemgbunli” kɛ mɔɔ Aselea arelemgbunli mɔɔ ɛha la yɛle la. Wɔ ye mekɛ zo ɛnee ɔzɔho kɛ awie biala ɛnrɛhola ɛnrɛli Aselea nee Nenɛvɛ anwo zo konim.

Ɛnee Aselea Tumililɛ ne a le belemgbunlimaanle mɔɔ le kpole wɔ ewiade amuala wɔ zɔhane mekɛ ne a

Noko mekɛ mɔɔ Aselea nyianle tumi kpole kpalɛ la, Gyihova ngapezonli Zɛfanaya hanle dole ɛkɛ ne kɛ: “[Gyihova bazɛkye] Aselea, na ɔbamaa Nenɛvɛ adɔ mgbane, na yeayɛ resee kɛ ɛsɛlɛ zo.” Gyihova ngapezonli Nahum noko hanle kɛ: “Bɛve dwɛtɛ fufule, bɛve nvutuke! . . . Suakpole ne ɛdɔ mgbane, yeyɛ suadu, bɛzɛkye ye! . . . Awie biala mɔɔ kɛnwu wɔ la banriandi wɔ na yeaha kɛ, ‘Bɛzɛkye Nenɛvɛ bɔkɔɔ!’” (Zɛf. 2:13; Nahum 2:9, 10; 3:7) Bie a menli te ngapezo ɛhye mɔ a bɛbaha kɛ: ‘Asoo ɛhye bahola ayɛ boɛ? Asoo bɛbahola bɛali Aselea mɔɔ lɛ tumi la anwo zo konim?’ Ɛnee ɔzɔho kɛ ɔnrɛyɛ boɛ.

Nenɛvɛ rayɛle suadu!

Noko mɔɔ ɛnee menli anye ɛnla la zile! Ɔka ekyi na ɛvoya nsuu K.Y.M. ara awieleɛ la, Babelɔnoma nee Medeama lile Aselea anwo zo konim. Menli andɛnla Nenɛvɛ bieko na ngyikyingyikyi menli arɛle vile suakpole ne bɔkɔɔ! The Metropolitan Museum of Art mɔɔ wɔ New York la buluku bie hanle kɛ: “Ngyikyingyikyi suakpole ne abo zo minlinle na Baebolo ne ala a ka suakpole Nenɛvɛ anwo edwɛkɛ a.” The Biblical Archaeology Society ne hanle kɛ, “awie bɔbɔ ɛnze saa ɛnee Aselea suakpole zɔhane amgba wɔ ɛkɛ a.” Noko wɔ 1845 azetuduvo Austen Henry Layard bɔle ɔ bo kɛ ɔtudu ɛleka mɔɔ ɛnee Nenɛvɛ wɔ la. Ninyɛne mɔɔ ɔnwunle la di daselɛ kɛ ɛnee Nenɛvɛ le suakpole mɔɔ ɔlɛ anyunlunyia.

Kɛzi Nenɛvɛ anwo ngapezo ne mɔ rale nu pɛpɛɛpɛ la maa yɛnyia anwodozo kpole kɛ Baebolo ngapezo mɔɔ fale kɛzi maanyɛlɛ tumi mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ la bara awieleɛ la noko bara nu pɛpɛɛpɛ.​—Dan. 2:44; Yek. 19:15, 19-21.