Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Duzu A Baebolo Ne Ka Wɔ Awie Ngoane Mɔɔ Bɛpɛ Zo La Anwo A?

Duzu A Baebolo Ne Ka Wɔ Awie Ngoane Mɔɔ Bɛpɛ Zo La Anwo A?

Baebolo ne bua kɛ

 Baebolo ne ɛnga awie ngoane mɔɔ bɛpɛ zo la anwo edwɛkɛ kpɔtee. * Noko, mɔɔ ɔka wɔ ngoane nee ewule nwo la maa yɛnyia nwolɛ adwenle kpalɛ. Baebolo ne kyi sonla ɛhunlɛ, noko ɔnva awie mɔɔ ɛlɛwu na kɛ ɔde ye biala la ɔbawu la ngoane mɔɔ bɛbɔ nwolɛ bane la anwo mɛla ɔmmaa.

 Baebolo ne ɛmaa yela ali kɛ Nyamenle a le yɛ Bɔvolɛ, “ngoane nzufeanvea” ne a. (Edwɛndolɛ 36:9; Gyima ne 17:28) Nyamenle bu ngoane kɛ ɔsonle bolɛ kpalɛ. Ɛhye ati, Nyamenle kyi awie mɔɔ ɔku ɔ nwo anzɛɛ ɔku ɔ gɔnwo la. (Adendulɛ 20:13; 1 Dwɔn 3:15) Bieko, Baebolo ne ka kɛ yɛyɛ ninyɛne bie mɔ yɛva yɛbɔ yɛ nee awie mɔ ngoane nwo bane. (Mɛla ne 22:8) Ɔda ali kɛ, Nyamenle kulo kɛ yɛbu ngoane kɛ ɔsonle bolɛ.

Na saa awie ɛnde kpɔkɛ fee ɛ?

 Baebolo ne ɛnlie ɛndo nu kɛ yɛbahu awie bɔbɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛwu na yɛnwu ye kɛ, kɛ ɔde ye biala la ɔbawu la. Yizilayɛ Belemgbunli Sɔɔlo neazo ne maa yɛnwu ɛhye. Mekɛ mɔɔ ɔbodale kpole kpalɛ wɔ konle nu la ɔhanle ɔhilele ye sonvolɛ ne kɛ ɔhu ye. (1 Samoɛle 31:3, 4) Sɔɔlo sonvolɛ ne anyɛ. Noko akee, nzinlii awie hɔbɔle adalɛ kɛ ɔdaye a ɔhunle Sɔɔlo a. Devidi mɔɔ dwenle ninyɛne nwo kɛ Nyamenle la buale ye ewule fɔlɛ.​—2 Samoɛle 1:6-16.

Asoo ɔwɔ kɛ ɛyɛ biala ɛmaa awie kɔ zo tɛnla ngoane nu?

 Baebolo ne ɛnga kɛ mekɛ mɔɔ yɛbanwu ye kɛ awie ɛlɛwu na yɛlɛ daselɛ mɔɔ kile kɛ, kɛ ɔde ye biala la ɔbawu la yɛbɔ ye ngoane nwo bane. Emomu, Baebolo ne maa yɛnyia nwolɛ adwenle kpalɛ. Ewule le yɛ kpɔvolɛ, yɛnyianle ye yɛvile ɛtane nu. (Wulomuma 5:12; 1 Kɔlentema 15:26) Ɔnle kɛ yɛpele kɛ yɛbawu, noko eza ɔnle kɛ yɛsulo ewule ɔluakɛ Nyamenle ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbadwazo menli mɔɔ ɛwu la. (Dwɔn 6:39, 40) Awie mɔɔ bu ngoane la bakpondɛ ayileyɛlɛ mɔɔ le kpalɛ la. Noko, ɛhye ɛngile kɛ ɔwɔ kɛ yɛkpa ayileyɛlɛ mɔɔ babɔ awie mɔɔ kɛ ɔde ye biala la ɔbawu na asɛɛ ye wu la ngoane nwo bane.

Saa awie ku ɔ nwo a, bɛbava bɛahyɛ ye ɔ?

 Ɛhɛe, Baebolo ne ɛnga kɛ saa awie ku ɔ nwo a bɛnrɛva bɛnrɛhyɛ ye. Ɔwɔ nuhua kɛ saa awie ku ɔ nwo a ɛnee yɛyɛ ɛtane kpole kpalɛ ɛdeɛ, * noko Nyamenle te ninyɛne bie mɔ le kɛ adwenle nu ewule, adwenleadwenle anzɛɛ nganeɛdelɛ mɔɔ bɛfa bɛwo mɔɔ maa menli nyia ɛhulolɛ kɛ bɛhu bɛ nwo la abo. (Edwɛndolɛ 103:13, 14) Ɔdua Baebolo ne azo ɔfa arɛlekyekyelɛ ɔmaa menli mɔɔ ɛlɛdi nyane la. Bieko, Baebolo ne ka kɛ bɛbadwazo “tenlenema nee bɛdabɛ mɔɔ bɛnle tenlenema la bɛavi ewule nu.” (Gyima ne 24:15) Ɛhye maa ɔda ali kɛ anyelazo wɔ ɛkɛ kɛ bɛbadwazo menli mɔɔ bɛyɛ nvonleɛ le kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛhu bɛ nwo la.

^ Merriam-Webster Learner’s Dictionary kile awie ngoane mɔɔ bɛpɛ zo la anu kɛ, “awie mɔɔ ɛnde kpɔkɛ fee anzɛɛ awie mɔɔ ɛboda mɔɔ bɛku ye amaa yeangɔ zo yeanli nyane.” Bɛfɛlɛ moalɛ mɔɔ dɔketa bie fa maa wuliravolɛ bie amaa yeawu la physician-assisted suicide.

^ Menli mɔɔ Baebolo ne ka bɛ nwo edwɛkɛ kɛ bɛhunle bɛ nwo la le menli mɔɔ ɛnee bɛnyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ.​—2 Samoɛle 17:23; 1 Arelemgbunli 16:18; Mateyu 27:3-5.