Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Asoo Baebolo Ne Anu Edwɛkɛ Bie Mɔ Ko Tia Bɛ Nwo Ɔ?

Asoo Baebolo Ne Anu Edwɛkɛ Bie Mɔ Ko Tia Bɛ Nwo Ɔ?

Baebolo ne bua kɛ

 Kyɛkyɛ, Baebolo ne anu edwɛkɛ ne amuala le ko. Ɔyɛ a ɛnee yeyɛ kɛ Baebolo ne anu edwɛkɛ bie mɔ ko tia bɛ nwo, noko saa yɛbahola yɛade edwɛkɛ ɛhye mɔ abo kpalɛ a, ɔwɔ kɛ yɛsuzu ngyinlazo mɔɔ doɔdoa zo la anwo:

  1.   Suzu edwɛkɛ mɔɔ fale nwolɛ la anwo. Saa awie kɛlɛ edwɛkɛ na ɛkenga edwɛkɛ ne ɛleka ekyi bie ala a, bie a ɛnrɛde ɔ bo.

  2.   Suzu adwenle mɔɔ kɛlɛvolɛ ne lɛ la anwo. Bie a menli mɔɔ nwunle deɛ ne bɛ nye zo la baha nwolɛ edwɛkɛ bɔkɔɔ noko bie a asolo edwɛkɛ agbɔkɛ nee edwɛkɛ bie mɔ mɔɔ bɛbava bɛali gyima la.

  3.   Suzu bɛ tetedwɛkɛ nee bɛ amaamuo ne anwo.

  4.   Nea kɛzi bɛvale edwɛkɛ ne bɛlile gyima wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo nee kɛzi edwɛkɛ mumua ne de la.

  5.   Kakye kɛ, bɛbahola bɛaha kɛ awie ɛyɛ debie​—noko bie a tɛ ɔdaye mumua ne a ɔyɛle a. *

  6.   Kenga Baebolo ngilebɛbo mɔɔ le kpalɛ la.

  7.   Mmafa ɛzonlenlɛ nu ngilehilelɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la ɛtoto Baebolo ne anwo ala na ɛfa ye zɔ kɛ asɛɛ ɔle nɔhalɛ.

 Neazo mɔɔ doɔdoa zo la bamaa yɛanwu kɛzi ngyinlazo ɛhye mɔ kilehile edwɛkɛ bie mɔ mɔɔ menli dwenle kɛ bɛko bɛtia bɛ nwo wɔ Baebolo ne anu la anu.

Ngyinlazo 1: Edwɛkɛ mɔɔ fale nwolɛ

  Saa Nyamenle liele ɔ menle wɔ kenle ne mɔɔ tɔ zolɛ nsuu la azo a, ɛnee duzu ati a ɔtɛyɛ gyima ɛ? Mɔɔ abɔdeɛ nwo edwɛkɛ mɔɔ wɔ Mɔlebɛbo buluku ne anu mɔɔ se Nyamenle liele “ye ɛnwomenle wɔ kenle nsuu ne azo, na ɔyele ɔ sa ɔvile gyima mɔɔ yeyɛ la amuala anwo” kile la a le kɛ, Nyamenle ambɔ debie biala bieko wɔ azɛlɛ ye azo. (Mɔlebɛbo 2:2-4) Gyisɛse edwɛkɛ ne ɛngo ɛntia edwɛkɛ ɛhye, emomu mekɛ mɔɔ ɔhanle kɛ Nyamenle “yɛ gyima kenle biala” la, ɛnee gyima gyɛne mɔɔ Nyamenle yɛ la anwo edwɛkɛ a ɔlɛka a. (Dwɔn 5:17) Gyima mɔɔ Nyamenle yɛ la bie a le Baebolo ne mɔɔ ɔvale ye sunsum ne ɔboale ɔmaanle bɛhɛlɛle, alesama mɔɔ ɔkile bɛ adenle na ɔnea bɛ la.​—Edwɛndolɛ 20:6; 105:5; 2 Pita 1:21.

Ngyinlazo 2 nee 3: Adwenle mɔɔ kɛlɛvolɛ ne lɛ nee tetedwɛkɛ

  Nienwu a Gyisɛse yɛle nrenyia anyezinliravolɛ ne ayile a? Luku buluku ne ka kɛ, “mɔɔ Gyisɛse bikyele Gyɛleko la” yɛɛ ɔyɛle nrenyia anyenzinliravolɛ bie ayile a, noko edwɛkɛ ko ne ala mɔɔ wɔ Mateyu la ka kɛ Gyisɛse yɛle anyezinliravolɛma nwiɔ ayile wɔ mekɛ “mɔɔ bɛvi Gyɛleko bɛkɔ la.” (Luku 18:35-43; Mateyu 20:29-34) Ɛnee asolo adwenle mɔɔ kɛlɛvolɛma nwiɔ ne biala lɛ a, noko edwɛkɛ ne amuala le ko. Wɔ Mateyu afoa nu, ɔhanle ye wienyi kɛ mrenyia nwiɔ a Gyisɛse yɛle bɛ ayile a, noko Luku ɛdeɛ, ɛnee ye adwenle wɔ nuhua ne mɔɔ Gyisɛse hanle edwɛkɛ ne hilele ye la anwo zo. Menli mɔɔ tudu aze kpondɛ tete ninyɛne la ɛha ɛleka mɔɔ edwɛkɛ ne zile la anwo edwɛkɛ kɛ, wɔ Gyisɛse mekɛ zo, ɛnee azua nwiɔ a bɛfɛlɛ bɛ Gyɛleko a. Ɔvi tete Dwuuma sua dɛba Gyɛleko ɛdeɛ ne azo mɔɔ kɔ Wulomuma sua fofolɛ Gyɛleko ɛdeɛ ne azo la le mayɛlɛ ko. Ɔbayɛ kɛ Gyisɛse yɛle nwanwane deɛ ɛhye wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔwɔ azua nwiɔ ɛhye avinli la.

Ngyinlazo 4: Sɛkɛlɛneɛ adenle zo edwɛkɛ yɛɛ kɛzi edwɛkɛ ne de ala la

  Asoo bɛbazɛkye azɛlɛ ne? Baebolo ne ka ye wɔ Nolobɔvo ne 1:4 kɛ, “kɛ ewiade ne de ala la a ɔde a.” Wɔannea a wɔ bie mɔ adwenle nu, edwɛkɛ ɛhye ko tia edwɛkɛ mɔɔ se “azɛlɛ ye nee debie biala mɔɔ wɔ zolɛ la bayela adɔ nzonle” la. (2 Pita 3:10) Noko wɔ Baebolo ne anu, ɔyɛ a edwɛkɛkpɔkɛ “azɛlɛ” kile ewiade ye anzɛɛ azɛlɛ ye ala mɔɔ yɛde zo la, yɛɛ wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo noko, ɔkile menli mɔɔ de ewiade ye anu anzɛɛ azɛlɛ ye azo la. (Mɔlebɛbo 1:1; Gyɛlɛmaya 6:19) “Azɛlɛ” ne mɔɔ bɛbazɛkye ye mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ 2 Pita 3:10 la ɛngile ewiade ye mɔɔ bɛbayela ye la, emomu, ɔkile “menli mɔɔ ɛnze Nyamenle” mɔɔ bɛbazɛkye bɛ la.​—2 Pita 3:7.

Ngyinlazo 5: Ahenle mɔɔ yɛle deɛ ne la

  Nwane a rahanle sogya kpanyinli ne edwɛkɛ ne hilele Gyisɛse wɔ Kapɛnayɛm a? Mateyu 8:5, 6 ka kɛ, sogya kpanyinli ne mumua ne rale Gyisɛse ɛkɛ, noko Luku 7:3 ka kɛ sogya kpanyinli ne zoanle Dwuu mgbanyima bie wɔ Gyisɛse anwo ɛkɛ. Yɛbahola yɛade Baebolo ne anu edwɛkɛ ɛhye mɔɔ ɔzɔho kɛ bɛko bɛtia bɛ nwo la abo kɛ sogya kpanyinli ne a hanle kɛ ɔfa edwɛkɛ bie yeahɔdo Gyisɛse anyunlu a, noko ɔzoanle mgbanyima ne mɔ kɛ ɔ gyakɛ anu gyinlavolɛma.

Ngyinlazo 6: Ngilebɛbo mɔɔ le kpalɛ

  Asoo yɛ muala yɛyɛ ɛtane ɔ? Baebolo ne kilehile kɛ yɛ muala yɛnyianle ɛtane yɛvile nrenyia mɔɔ limoa, Adam ɛkɛ. (Wulomuma 5:12) Ɔyɛ a Baebolo ngilebɛbo bie mɔ ka kɛ sonla kpalɛ “ɛnyɛ ɛtane” na bɛmaa edwɛkɛ ɛhye mɔ ko tia bɛ nwo. (1 Dwɔn 3:6) Noko wɔ Giliki aneɛ mɔɔ bɛlimoale bɛvale bɛhɛlɛle Baebolo ne la anu, yɛkpɔkɛ mɔɔ kile “ɛtane” mɔɔ bɛvale bɛlile gyima wɔ 1 Dwɔn 3:6 la kile debie mɔɔ bɛgua zo bɛlɛyɛ. Ngakyile wɔ ɛtane mɔɔ bɛvale bɛwole yɛ mɔɔ yɛnrɛhola yɛnrɛyɛ nwolɛ ɛhwee nee Nyamenle mɛla ne mɔ mɔɔ yɛ nye fuu yɛbulu zolɛ dahuu la anu. Noko Baebolo ngilebɛbo bie mɔ maa edwɛkɛ ɛhye anu da ɛkɛ kpalɛ ɔlua edwɛkɛ le kɛ “ɛngɔ zo ɛnyɛ ɛtane” anzɛɛ “ɛmmaa ɛtaneyɛlɛ ɛnyɛ ye subane” mɔɔ bɛfa bɛdi gyima la ati.​—New World Translation; Phillips.

Ngyinlazo 7: Mɔɔ Baebolo ne ka la, tɛ mɔɔ menli kilehile la

  Asoo Gyisɛse nee Nyamenle sɛ anzɛɛ Nyamenle le kpole tɛla ye? Gyisɛse hanle kɛ: “Selɛ ne nee medame yɛle ko.” Ɔzɔho kɛ Gyisɛse edwɛkɛ ɛhye nee ye edwɛkɛ mɔɔ se ‘Selɛ ne le kpole tɛla me’ la ɛnle ko. (Dwɔn 10:30; 14:28) Amaa yɛade edwɛkɛ ɛhye mɔ abo kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛneɛnlea mɔɔ Baebolo ne ka wɔ Gyihova nee Gyisɛse anwo la anu na ɔnle kɛ yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛmaa edwɛkɛ ne avale Nyamenle ko mɔɔ wɔ nuhua nsa la ngilehilelɛ ne mɔɔ ɛngyi Baebolo ne azo la anwo. Baebolo ne maa yɛnwu kɛ Gyisɛse Papa a le Gyihova, eza Gyihova le Gyisɛse Nyamenle yemɔti Gyisɛse sonle ye. (Mateyu 4:10; Maake 15:34; Dwɔn 17:3; 20:17; 2 Kɔlentema 1:3) Gyisɛse nee Nyamenle ɛnzɛ.

 Edwɛkɛ mɔɔ fale Gyisɛse edwɛkɛ ne mɔɔ se “Selɛ ne nee medame yɛle ko” anwo la maa yɛnwu kɛ ɛnee ɔlɛka koyɛlɛ mɔɔ ɔ nee ɔ Ze Gyihova Nyamenle fa yɛ gyima la anwo edwɛkɛ. Nzinlii, Gyisɛse hanle kɛ: “Egya de me nu yɛɛ medame mede Egya nu.” (Dwɔn 10:38) Ɛnee koyɛlɛ zɔhane ala bie wɔ Gyisɛse nee ye ɛdoavolɛ ne mɔ avinli yemɔti ɔhanle bɛ nwo edwɛkɛ ɔhilele Nyamenle wɔ asɔneyɛlɛ nu kɛ: “Anyunlunyia ne mɔɔ ɛvale ɛmanle me la meva zɔhane ala bie memaa bɛ, amaa bɛayɛ ko, kɛmɔ ɛdawɔ nee medame yɛle ko la; maa mendɛnla bɛ nu, na ɛdawɔ noko tɛnla me nu.”​—Dwɔn 17:22, 23.

^ Kɛ neazo la, Encyclopædia Britannica ne hanle Taj Mahal sua ne anwo edwɛkɛ kɛ, “Mughal amɛnlado Shah Jahān a zile a.” Noko tɛ ɔdaye mumua ne a ɔzile a, ɔluakɛ Encyclopædia ne doale zo kɛ, “gyimayɛvoma mɔɔ bo 20,000 la a bɛvale bɛ” bɛmaanle bɛyɛle nwolɛ gyima a.