Kal idhi e weche manie iye

Jerusalem Manyien En Ang’o?

Jerusalem Manyien En Ang’o?

Dwoko ma Muma chiwo

“Jerusalem Manyien,” en wach ma yudore diriyo e Muma, kendo en dala mar ranyisi mochung’ ne grup mar jolup Yesu ma dhi locho kanyachiel kode e Pinyruodh Nyasaye. (Fweny 3:12; 21:2) Muma wacho ni inyalo luong grubni ni miaha mar Kristo.

Gik ma ifwenyogo Jerusalem Manyien

  1. Jerusalem Manyien nie polo. Kinde ka kinde ma Muma wuoye Jerusalem Manyien, owachoga ni olor koa e polo, kama malaike e ma orito rangeyene. (Fweny 3:12; 21:2, 10, 12) Bende, nikech en dala maduong’ ahinya, mano nyiso ni ok onyal bedo e piny. En kama nyalo romo “kilomita 2,220” kama. (Fweny 21:16) Mano nyiso ni bethene nyalo romo kilomita 560 ka dhi malo.

  2. Jerusalem Manyien oting’o jolup Yesu, ma gin miaha mar Kristo. Iluongo Jerusalem Manyien ni “miaha ma en chi Nyarombo.” (Fweny 21:9, 10) Nyarombo ochung’ ne Yesu Kristo. (Johana 1:29; Fweny 5:12) “Chi Nyarombo,” ma en miaha Kristo, ochung’ ne Jokristo ma biro locho gi Yesu e polo. Muma pimo winjruok manie kind Yesu gi Jokristogo gi mantie e kind dichwo gi chiege. (2 Jo-Korintho 11:2; Jo-Efeso 5:23-25) E wi mano, mise mar Jerusalem Manyien ondikie “nyinge 12 mag joote 12 mag Nyarombono.” (Fweny 21:14) Mano konyowa fwenyo Jerusalem Manyien nikech Jokristo ma dhi dak e polo ‘oger e mise mar joote kod jonabi.’​—Jo-Efeso 2:20.

  3. Jerusalem Manyien en bad sirkal. Jerusalem machon ne en taon maduong’ mar Israel, kama Ruoth Daudi, wuode ma Solomon, kod nyikwagi nolocho “e kom-loch mar Jehova.” (1 Weche mag Ndalo 29:23) Jerusalem miluongo ni “dala maler,” nochung’ ne loch mar Nyasaye e anyuola mar Daudi. (Nehemia 11:1) Jerusalem Manyien, ma bende iluongo ni “dala maler,” to ochung’ ne jogo ma dhi e polo mondo giloch gi Yesu kaka ruodhi e wi piny.​—Fweny 5:9, 10; 21:2.

  4. Jerusalem Manyien kelo gueth ne joma odak e piny. Jerusalem Manyien “lor piny koa e polo ir Nyasaye,” to mano nyiso ni Nyasaye tiyo kode e chopo dwache e piny. (Fweny 21:2) Wechego tudo Jerusalem Manyien gi Pinyruodh Nyasaye, ma Nyasaye tiyogo e chopo dwache “e piny kaka . . . e polo.” (Mathayo 6:10) Gueth ma Nyasaye ochano ne joma odak e piny oriwo:

    • Golo richo. “Aora moro mar pi ngima” mol koa Jerusalem Manyien kendo oridore kochomo “yiende mag ngima” ma “ichangogo ogendni.” (Fweny 22:1, 2) Changno e ma biro golo richo kendo miyo ji oyud ngima makare mana kaka Nyasaye ne dwaro ni ji odag.​—Jo-Rumi 8:21.

    • Winjruok maber e kind Nyasaye gi dhano. Richo osepogo dhano gi Nyasaye. (Isaya 59:2) Golo richo biro chopo weche ma nokor ma wacho niya: “Hema mar Nyasaye koro nigi dhano, kendo obiro dak kodgi, mi ginibed joge. To Nyasaye owuon nobed kodgi.”​—Fweny 21:3.

    • Tieko chandruok kod tho. Nyasaye biro tiyo gi Pinyruodhe, e ‘yweyo pi wang’ duto, mi tho ok nobedie kendo, kata kuyo, kata ywak, kata rem ok nobedie kendo.’​—Fweny 21:4.