Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Ɛzɩma wezuu paɣzaa?

Ɛzɩma wezuu paɣzaa?

Suwe ŋkaɣ tɛzʋʋ tɔm loyaɣ kanɛ ?

WEZUU PAƔZƖƔ YƆ . .

  1. PƖTƖŊNƖ EVOLUTION YƆƆ

  2. PALƖZƖ-KƲ KƖLƖZƲƲ

 Nabɛyɛ pɩzɩɣ nɛ pamaɣzɩ se lɛɣtʋ ñɩnɩyaa kaɣ yɔɔdʋʋ se «pɩtɩŋnɩ évolution yɔɔ» nɛ Ɛsɔ sɛyaa ñakaɣ yɔɔdʋʋ se «palɩzɩ-kʋ kɩlɩzʋʋ»

 Ɛlɛ pɛfɛyɩnɩ toovenim paa ɛzɩmtaa.

 Tɔm lɛ se ɛyaa mba palabɩ sukuli yɔ pɩkpɛndɩnɩ lɛɣtʋ ñɩnɩyaa sakɩyɛ pɩtʋʋ évolution wɩlɩtʋ yɔɔ.

 Iyele nɛ ɖɩyɔɔdɩ Gerard kɩɖaʋ tɔm, ɛkɛ wɩlɩyʋ sɔsɔʋ weyi ɛtazɩɣ wondu kɩlɩzɩtʋ cikpetu wezuu caɣʋ tɔm taa yɔ Ɛtɔm se «Alɩwaatʋ ndʋ palakɩ-m santaɖaʋ yɔ lɛ mamaɣ ndʋ wɩlɩyaa sɔɔlaa yɔ. Ɛlɛ maatisiɣ ndʋ pawɩlɩ-m tɩ-yɔɔ.»

 Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛ kaɖɛ ɛyaa halɩ pɩkpɛndɩnɩ lɛɣtʋ ñɩnɩyaa nabɛyɛ se petisi évolution yɔɔ pɩtɩŋna nɛ wezuu wɛɛ? Pɩsa nɛ ɖicosi lɛ, iyele nɛ ɖɩna tɔm pɔzʋʋ naalɛ mbʋ pɩ-yɔɔ ñɩnɩyaa sakɩyɛ ɩnɩɣnɩ ɖama yɔ: (1) Ɛzɩma wezuu paɣzaa? Nɛ (2) Ɛzɩma pɩɖɔma nɛ wondu ndʋ tɩwɛɛ wezuu tɩwɛɛ?

Ɛzɩma wezuu paɣzaa?

 TƆM NDƲ NABƐYƐ YƆƆDƲƲ YƆ. Wezuu tɩlɩɩnɩ nabʋyʋ cɔlɔ, kɩlɩ kɩ-tɩ yɔɔ yem.

 ƐBƐ YƆƆ NABƐYƐ IITISIƔ TƆM COSUU MBƲ PƖ-YƆƆ. Lɛɣtʋ ñɩnɩyaa sɩm tɔm sakɩyɛ mbʋ mbʋ piyeki nɛ wezuu wɛɣ yɔ nɛ mbʋ payaɣ se molécules yɔ pɩ-yɔɔ alɩwaatʋ tʋnɛ tɩ-taa nɛ pɩkɩlɩ, ɛlɛ paasɩŋ mbʋ ɖeyi ɖeyi wezuu kɛnaa yɔ. Tʋkaɣ sɔsɔɔ nakɛyɛ wɛɛ mbʋ pɩfɛyɩ wezuu nɛ kuludaɣ ŋga kakɩlɩ ññɩɩ pɛ-hɛkʋ taa.

 Lɛɣtʋ ñɩnɩyaa ɩɩpɩzɩɣ nɛ pɔyɔɔdɩ ɛzɩma ɖeyi ɖeyi pɩɩwɛ tɛtʋ yɔɔ pɩlakɩ pɩnzɩ miiliyaarɩwaa sakɩyɛ yɔ. Pɛwɛnɩ lɩmaɣza ndɩ ndɩ ɛzɩma wezuu paɣzaa yɔ pɩ-yɔɔ. Kɩɖaʋ nakʋyʋ yɔ, paasɩŋ se wezuu lɩnɩ miŋ momoɖe sɔsɔɖɛ naɖɩyɛ taa yaa teŋgu taa. Lalaa ñamaɣzɩɣ se mbʋ pɩkpɛndaa nɛ pɩpɩsɩ wezuu yɔ, ɛsɔdaa ɖoli nɔɔyʋ pɩkpɛndɩ ɖama nɛ pɩwɛ kaaŋ sɔsɔŋ weyi ɩñɩlɩsɩɣ yɔ ɩ-taa nɛ pʋcɔ pitii tɛtʋ yɔɔ. Ɛlɛ tɔm tʋnɛ tɩɩsɩɣnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩtɩlɩ ɛzɩma wezuu paɣzaa yɔ, tɩyɔɔdʋʋ yem se kɩpaɣzɩ ɖoli na.

 Lɛɣtʋ ñɩnɩyaa yɔɔdʋʋ se molécule waa yekina nɛ wondu ndʋ tɩwɛ wezuu yɔ tɩlʋlʋʋ tɩ-lɛzɩŋ ɛzɩ pɩwɛʋ sɔnɔ yɔ. Molécule waa mba, pɩwɛ ɛzɩ palɩɣnɩ wonuu ŋgʋ kiifeziɣ yɔ kɩ-taa nɛ pohukuu pa-tɩ yɔɔ yɔ. Ɛlɛ lɛɣtʋ ñɩnɩyaa tɩna nabʋyʋ nɛ pɩwɩlɩɣ se molécule waa mba paacaɣ wezuu ɖoli nɛ pana nɛ patɩpɩzɩ ɖɔɖɔ nɛ pala molécule waa mba pɔ-ɖɔndɩ pa-tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ naɖɩyɛ taa nɛ pana.

 Ɛzɩma pɩɖɔŋ nɛ wondu ndʋ tɩwɛ wezuu yɔ tɩlʋlʋʋ tɩ-lɛzɩŋ yɔ pɩwɛ ŋgee kpem. Molécule waa tiyiɣni tɔm mbʋ piyeki nɛ wondu ndʋ tɩwɛ wezuu yɔ tɩlʋlʋʋ tɩ-lɛzɩŋ yɔ pɩ-taa lɛ, kuludasɩ tazɩɣ tɩ-taa nɛ tɩlakɩnɩ-tʋ tʋmɩyɛ. Lɛɣtʋ ñɩnɩyaa nabɛyɛ kpakɩɣ mbʋ piyeki nɛ wondu ndʋ tɩwɛ wezuu yɔ tɩlʋlʋʋ tɩ-lɛzɩŋ yɔ nɛ pamaɣzɩɣnɩ mbʋ payaɣ fransɩɩ taa se logiciel informatique yɔ nɛ ɛzɩma kuludasɩ ñalakɩ sɩ-tʋmɩyɛ yɔ nɛ pamaɣzɩnɩ matériel informatique. Ɛlɛ mba pawɩlɩɣ évolution tɔm paapɩzɩɣ se palɩzɩ ɛzɩma pɩɖɔŋ nɛ wondu ndʋ tɩwɛ wezuu yɔ tɩlʋlʋʋ tɩ-lɛzɩŋ yɔ pɩ-taa.

 Pɩsa nɛ kuludaɣ nakɛyɛ la tʋmɩyɛ camɩyɛ lɛ, molécule waa mba payaɣ se protéine waa yɔ pɔ-tɔm cɛyaa. Acide aminé waa mɩnɩŋ sakɩyɛ mba papɩlɩɣ ɖama wayɩ yɔ mba kpɛndɩɣna nɛ pɛkɛ molécule ŋgʋ payaɣ se protéine yɔ. Pɩtasɩ lɛ, pɩpɔzʋʋ se protéine ŋgʋ kikpiyi kɩ-tɩ nɛ kɩwɛnɩ hɔɔlɩŋ naadozo pʋcɔ nɛ kɩwɛɛnɩ wazaɣ. Lɛɣtʋ ñɩnɩyaa nabɛyɛ kɔ tɔm ñʋʋ se pɩwɛ kaɖɛ kpem se protéine nakʋyʋ ɛwɛɛ kɩ-tɩ yɔ nɛ kuhuu. Lɛɣtʋ ñɩnɩyʋ weyi payaɣ se Paul Davies ɛmawa se «ɛzɩma pɩpɔzʋʋ kuludaɣ nakɛyɛ protéine waa ndɩ ndɩ kudokiŋ sakɩyɛ pʋcɔ nɛ kala tʋmɩyɛ yɔ pɩ-yɔɔ lɛ, ɖɩɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtɔ se kalɩ ka-tɩ yɔ yem.»

 TƆM ÑƲƲ KƆƲ. Ñɩnɩyaa kpaɣ pɩnzɩ hiŋ sakɩyɛ nɛ pañɩnɩ ɛjaɖɛ kpeekpe yɔɔ lɛɣtʋ ñɩnʋʋ lona tɩŋa taa, ɛlɛ peɖiɣzinaa se paa ɛzɩmtaa lɛ wezuu lɩɣnɩ mbʋ pɩɩtɛm wɛʋ wezuu yɔ pɩ-cɔlɔ na.

Ɛzɩma pɩɖɔma nɛ wondu ndʋ tɩwɛɛ wezuu tɩwɛɛ?

 TƆM NDƲ NABƐYƐ YƆƆDƲƲ YƆ. Kajalaɣ wonuu ŋgʋ kɩɩwɛ wezuu yɔ ŋgʋ lɛɣzɩna pazɩ pazɩ nɛ kɩpɩsɩ wondu ndɩ ndɩ ndʋ tɩwɛ wezuu sɔnɔ yɔ pɩkpɛndɩnɩ ɛyaa.

 ƐBƐ YƆƆ NABƐYƐ IITISIƔ TƆM COSUU MBƲ PƖ-YƆƆ. Ɛzɩma kuludasɩ nasɩyɩ lakɩ tʋmɩyɛ nɛ ɛzɩma sɩwɛɛ yɔ pɩwɛ ndɩ kpem nɛ lɛɛsɩ. Takayaɣ nakɛyɛ yɔɔdaa se ɛzɩma kuludasɩ nzɩ pɩwɛ kɛlɛʋ se panɩɩ sɩ-taa yɔ sɩlɛɣzɩɣ nɛ sɩpɩsɩɣ nzɩ pɩwɛ kaɖɛ se panɩɩ sɩ-taa yɔ «ɖoŋ ɖoŋ lɛ, ɛyaa maɣzɩɣ pɩwɛ piti kpem, ɛlɛ ɖenɖe wezuu lɩnaa yɔ pɩwɛ piti nɛ pɩkɩlɩ.»

 Lɛɣtʋ ñɩnɩyaa ñɩnaa lɛ, pana paa kuludaɣ ŋga ka-taa lɛ menziiniwaa mba pɩwɛ kaɖɛ se panɩɩ pa-taa yɔ nɛ paba taa lɛ protéine waa kpɛndɩɣ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ palakɩ tʋma wena awɛ kaɖɛ yɔ. Tʋma ana a-taa naayɛ lɛ se pɛyɛlɩnɩ tɔɔnasɩ kuludasɩ taa nɛ peyele sɩpɩsɩ ɖoŋ weyi sɩlakɩnɩ tʋmɩyɛ yɔ, pɔñɔɔzɩ sɩ-hɔɔlɩŋ weyi ɩcamaa yɔ nɛ petiyini tɔm kuludaɣ hɔɔlɩŋ tɩŋa taa. Mbʋ pɩwɛ kuludaɣ taa yɔ ɛzɩma pɩlakɩ tʋma kaɖɛ ñɩna ana yɔ, ɛzɩ pɩpɩzɩɣ piyele nɛ ɖɩnɩɩ ɛzɩma kajalaɣ wonuu ŋgʋ kɩɩwɛ wezuu yɔ kɩlɛɣzɩɣ pazɩ pazɩ nɛ kɩpɩsɩɣ wondu ndɩ ndɩ yɔ pɩ-taa? Pɩwɛ ɛyaa kaɖɛ se petisi tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ.

 Yaɖɛ kʋɖʋmɖɩyɛ nɖɩ ɖɩ-taa wɛ ñɩm siŋŋ yɔ ɖɩ-taa ɛyaa nɛ kpɩna palɩnaa. Kuludasɩ hukuu yaɖɛ nɖɩ ɖɩ-taa nɛ sɩtayɩɣ ɖama nɛ sɩlakɩ tʋma ndɩ ndɩ nɛ pɩpɩsɩɣ tomnaɣ hɔɔlɩŋ ndɩ ndɩ. Mba pawɩlɩɣ évolution tɔm yɔ paapɩzɩɣ se palɩzɩ pɩ-taa ɛzɩma pɩɖɔŋ nɛ paa kuludaɣ ŋga lɛ «katɩlɩɣ» mbʋ pɩwɛɛ se kapɩsɩ nɛ tomnaɣ hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩ-taa pɩwɛɛ se kowolo yɔ.

 Lɛɛlɛɛyɔ lɛɣtʋ ñɩnɩyaa ɖiɣzinaa se pɩcɔ nɛ kpɩnɛ naɖɩyɛ lɛɣzɩ nɛ ɖɩpɩsɩ kpɩnɛ lɛɛɖɛ lɛ, pɩpɔzʋʋ se lɛɣzɩtʋ ndɩ ndɩ ɛla kuludaɣ ŋga kɛwɛ molécule taa yɔ ka-taa. Lɛɣtʋ ñɩnɩyaa ɩɩpɩzɩɣ se pawɩlɩ ɛzɩma pɩtɩŋnɩ évolution yɔɔ nɛ kuludaɣ ŋga ka-taa nɩʋ wɛ kɛlɛʋ yɔ kɛwɛɛ yɔ, ye mbʋ ɛzɩ pɩmʋnaa se ɖitisi se kajalaɣ wonuu ŋgʋ kɩɩwɛ wezuu yɔ ŋgʋ lɛɣzɩna pazɩ pazɩ nɛ kɩpɩsɩ wondu ndɩ ndɩ ndʋ tɩwɛ wezuu sɔnɔ yɔ? Payaɣ lɛɣtʋ ñɩnʋʋ wɩlɩyʋ sɔsɔ nɔɔyʋ se Michael Behe. Ɛyɔɔdaɣ kpɩna wɛtʋ tɔm lɛ ɛtɔm se, pɩkɛ toovenim se «mbʋ pʋyɔɔ ñɩnɩyaa lɩwa yɔ ɛyaa taamaɣzɩ pɩ-yɔɔ nɛ pɩwɛ piti kpem, ɛlɛ patɩpɩzɩ kpa nɛ pawɩlɩ ɛzɩma pɩtɩŋnɩ évolution yɔɔ nɛ wonuu ŋgʋ kɩfɛyɩ wezuu yɔ kɩlɛɣzɩ yɔ.»

 Ɛyaa wɛnɩ ɛhʋyɛ nɛ panawa se pɛwɛ wezuu, papɩzɩɣ pamaɣzɩ nɛ pɛwɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ ɛzɩ kʋjɔʋ labʋ, tɩ laʋ lɩmaɣza nɛ patɩlɩ ɖɔɖɔ mbʋ pɩtʋʋzaa nɛ mbʋ pɩtɩtʋʋzɩ yɔ. Mba pɔyɔɔdʋʋ se kajalaɣ wonuu ŋgʋ kɩɩwɛ wezuu yɔ ŋgʋ lɛɣzɩna pazɩ pazɩ nɛ kɩpɩsɩ wondu ndɩ ndɩ ndʋ tɩwɛ wezuu sɔnɔ yɔ, paapɩzɩɣ se palɩzɩ pɩ-taa ɛzɩma ɛyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛwɛɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ yɔ.

 TƆM ÑƲƲ KƆƲ. Paa ɛyaa sakɩyɛ ɩyɔɔdʋʋ se évolution yɔɔ pɩtɩŋnaa nɛ wezuu wɛɛ yɔ, lalaa taa tɩtɛmnɩ ndʋ évolution tɔm wɩlɩyaa yɔɔdʋʋ nɛ pawɩlɩɣ ɛzɩma wezuu paɣzaa nɛ ɛzɩma kɩɖɛnɩ ɛsɩndaa yɔ.

Tɔm cosuu mbʋ pʋyɔɔ pɩmʋnaa se ɖɩmaɣzɩ yɔ

 Ɛyaa sakɩyɛ tazɩ tɔm taa lɛ pɔkɔ tɔm ñʋʋ se nɔɔyʋ wɛ lɔŋ nɛ pɩkpaɖɩ nɛ ɛ-cɔlɔ wezuu lɩnaa. Pa-taa nɔɔyʋ lɛ Antony Flew, ɛkɛ ɛjaɖɛ yɔɔ lɔŋsɩnɖɛ wɩlɩyʋ, alɩwaatʋ natʋyʋ taa lɛ ɛɛkɛ mba pamaɣzɩɣ se Ɛsɔ nɔɔyʋ fɛyɩ yɔ pa-taa lɛlʋ. Alɩwaatʋ ndʋ Flew kpɛlɩkaa nɛ ɛtɩlɩ ɛzɩma wezuu wɛ piti kpem nɛ paɣtʋ ndʋ tiɖiyiɣ kedeŋa yɔ lɛ ɛ-lɩmaɣza lɛɣzɩ. Ɛlakaɣnɩ tʋmɩyɛ caanaʋ taa lɔŋsɩnɖʋ nɔɔyʋ tɔm lɛ ɛmawa se: «Pɩpɔzʋʋ se ɖitisi mbʋ pɩkɛ toovenim yɔ pɩ-yɔɔ paa pɩkaɖɩɣnɩ ndʋ ɖɩɩsɔɔlaa se ɖɩnɩɩ yɔ.» Flew ɛsɩndaa lɛ pɩnaɣ kpayɩ kpayɩ se Lɩzɩyʋ nɔɔyʋ wɛɛ.

 Gerard weyi ɛ-tɔm ɖɩɩyɔɔdɩ tɔm ñʋʋ kʋnɛ kɩ-ɖɩbazɩyɛ taa yɔ, mbʋ ɖɔɖɔ ɛkɔm nɛ ɛkɔ tɔm ñʋʋ. Paa ɛɛlabɩ sukuli nɛ ɛɖɛɛnɩ ɛsɩndaa nɛ ɛtazɩ kpɩna cikpena wezuu caɣʋ taa yɔ, ɛyɔɔdaa se: «Mantɩna nabʋyʋ nɛ pɩwɩlɩɣ se wezuu lɩnɩ mbʋ piifeziɣ yɔ pɩ-taa na. Ɛzɩma wondu ndʋ tɩwɛ wezuu yɔ tɩwɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa nɛ pɩwɛɛ piti kpem yɔ, piyeba nɛ mantaa tɛ se Lɩzɩyʋ nɛ Wondu ñɔɔzɩyʋ nɔɔyʋ wɛɛ.»

 Ɛzɩma ɛyʋ cɔŋnɩ tʋmlaɖʋ nɔɔyʋ tʋmɩyɛ nɛ ɛtɩlɩ tʋmlaɖʋ ɛnʋ ɛ-yɔɔ tɔm yɔ, mbʋ ɖɔɖɔ Gerard tazɩ kedeŋa yɔɔ wondu taa lɛ ɛtɩlɩ Lɩzɩyʋ wɛtʋ kɩbandʋ. Ɛkpaɣ alɩwaatʋ ɖɔɖɔ nɛ ɛtazɩ takayaɣ ŋga kalɩnɩ Lɩzɩyʋ cɔlɔ yɔ ka-taa pʋ-tɔbʋʋ se Bibl taa. (2 Timootee 3:16) Ɛtazɩ kɩ-taa lɛ pɩsɩnɩ-ɩ nɛ ɛtɩlɩ tɔm ndʋ ɛyaa pɔzʋʋ ɖenɖe ɛyʋ wezuu lɩnaa yɔ tɩ-yɔɔ cosuu nɛ ɛ-taa tɛmnɩ-tʋ; ɛna ɖɔɖɔ lɔŋ tasʋʋ kɩbam mbʋ pɩpɩzɩɣ pɩsɩnɩ, ɛyaa nɛ palʋbɩnɩ kala wena pakatɩɣ sɔnɔ yɔ. Piyele nɛ ɛ-taa tɛ ɖɔɖɔ se Bibl kɛ takayaɣ ŋga kalɩnɩ weyi ɛ-maɣzɩm kpaɖɩ ɛyaa ñɩmbʋ yɔ ɛ-cɔlɔ.

 Ɛzɩ Gerard yɔɔdʋʋ yɔ pɩwɛɛ se ɖɩmaɣzɩ Bibl tɔm cosuu yɔɔ camɩyɛ. Ðiseɣtiɣ-ŋ se ña-maɣmaɣ ŋtazɩ tɔm cosuu mbʋ pɩ-taa.