Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Lefèvre dʼÉtaples. Oipota vaʼekue opaichagua hénte ontende la Biblia

Lefèvre dʼÉtaples. Oipota vaʼekue opaichagua hénte ontende la Biblia

PETEĨ domingo pyhareve áño 1520 riremi, umi hénte oikóva peteĩ puevloʼi héravape Meaux, oĩva París ypýpe, ni ndogueroviaséi la ohendúva pe tupaópe. Upérõ ojelee chupekuéra umi Evanhélio, péro ndahaʼéi latínpe, síno francéspe, haʼéva hína iñidiomaite.

¿Mávapa oipytyvõ raʼe upérõ ikatu hag̃uáicha umi hénte ohendu la Biblia iñeʼẽme? Peteĩ traduktór hérava Jacques Lefèvre dʼÉtaples (latínpe Jacobus Faber Stapulensis). Haʼe oskrivi vaʼekue upe rire peteĩ iñamigoitépe: “Ni nereñeimahinái mbaʼeichaitépa algúno lugárpe Ñandejára omomýi hína opaichagua héntepe oasepta hag̃ua Iñeʼẽ”.

Upe tiémpope pe Iglésia Katólika ha umi teólogo oĩva Paríspe oproivi vaʼekue ojepuru umi Biblia ojetradusíva umi hénte ñeʼẽtépe. ¿Mbaʼére piko upéicharõ Lefèvre otradusi raʼe la Biblia francéspe? ¿Ha mbaʼépa ojapo raʼe haʼe ikatu hag̃uáicha opaichagua hénte ontende Ñandejára Ñeʼẽ?

OÑEHAʼÃ ONTENDE PORÃ ÑANDEJÁRA ÑEʼẼ

Oñepyrũ mboyve otradusi la Biblia, Lefèvre ojededikáma vaʼekue ontende porãvo mbaʼépa heʼise umi mbaʼe ojeskrivi vaʼekue umi lívro oñeʼẽvape filosofía ha teolohía rehe, ikatu hag̃uáicha okorrehi ojexplika lája jepi koʼã lívro. Haʼe ohechakuaa heta vése umi téxto yma guare oñekambiapaha ohóvo kon el tiémpo, pórke oñentende vai heta párte ojetradusi jave ha ojejavy avei. Lefèvre ontende porãse rupi mbaʼépa heʼise umi mbaʼe ojeskrivíva ymave, oñepyrũ ostudia porã pe Biblia oipurúva Iglésia Katólika, pe Vulgata latina.

Haʼe ostudia porã rire Ñandejára Ñeʼẽ heʼi voi ohechakuaaha “jastudiárõ añoite pe añetegua oúva Ñandejáragui [...] ikatutaha añetehápe javyʼa”. Upémarõ ndostudiavéinte filosofía ha oñemeʼẽmbaite otradusi hag̃ua la Biblia.

Áño 1509-pe, Lefèvre ojapo peteĩ lívro okomparahápe cinco versión ojejapo vaʼekue umi sálmogui idióma latínpe, * umíva apytépe peteĩ versión pe Vulgátagui haʼe voi okorrehi vaʼekue. Haʼe oñehaʼã vaʼekue oanalisa mbaʼéichapa ikatu ojexplika umi versíkulo isensilloveháicha ha ifasilve hag̃uáicha oñentende, upévare ndojoguái vaʼekue umi teólogo itiempopeguápe. Heta expérto upéi ojapo avei haʼe ojapoháicha oñehaʼã jave ontende umi mbaʼe oĩva la Bíbliape (ehecha pe rrekuádro “ Martín Lutero oipuru vaʼekue Lefèvre travahokue”).

Távla oĩháme umi título ojepurúva umi sálmope oñeñeʼẽ hag̃ua Ñandejárare. Ko távla osẽ vaʼekue pe Fivefold Psalter-pe, ha oñeimprimi áño 1513-pe.

Lefèvre onase vaʼekue peteĩ família katólikape, ha haʼe opensa vaʼekue oñemboʼe porãmante vaʼerãha Ñandejára Ñeʼẽ umi héntepe, ikatu hag̃uáicha pe Iglésia Katólika oho porã jey. Péro upérõ ningo la majoría umi lívro sagrádo oĩ vaʼekue latínpe añónte. ¿Mbaʼéichapa upéicharõ ikatúta oimehaichagua hénte ontende umi mbaʼe oĩva pype?

PETEĨ BIBLIA IKATÚVA ENTEROVE OKONSEGI HA ONTENDE

Pe introduksión umi Evanhéliope ohechauka porã Lefèvre oipotaiterei hague opaichagua hénte olee la Biblia iñidiomaitépe.

Lefèvre omombaʼeterei vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ, upévare ojedesidi oñehaʼãmbaitetaha ikatu hag̃uáicha opaichagua hénte okonsegi ha ontende. Upévare, mes de júniope áño 1523-pe onohẽ mokõi lívro michĩva francéspe, oĩháme umi Evanhélio. Oñeimprimítarire pe tamáño normálpe, el dóvle kuri hepyvéta. Péro haʼe ndojapói upéva ha péicha rupi umi hénte imboriahúva jepe ikatu vaʼekue okonsegi pe Biblia.

Sapyʼaitérõ g̃uarã umi héntepe ogustaitereíma voi umi Evanhélio francéspe. Tahaʼe kuimbaʼe térã kuña, enterovénte oleeseterei iñidiomaitépe umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue. Upévare unos kuánto mése haguépe, opaitéma umi 1.200 kópia oñeimprimi vaʼekue ñepyrũrã.

PYʼAGUASÚPE ODEFENDE LA BIBLIA

Lefèvre oexplika pe introduksiónpe maʼerãpa otradusi umi Evanhélio. Heʼi oipotaha “umi hénte imboriahúva” ohóva tupaópe “oĩ segúro pe añetegua oĩvagui umi Evanhéliope, ojapoháicha umi ikatúva olee latínpe”. Péro, ¿mbaʼérepa Lefèvre oipytyvõsete vaʼekue opaichagua héntepe ontende hag̃ua la Biblia omboʼéva?

Haʼe ohechakuaa vaʼekue mbaʼeichaitépa umi filosofía ha umi mbaʼe kuimbaʼekuéra omboʼéva ombyai pe Iglésia Katólika (Marcos 7:7; Colosenses 2:8). Haʼe oĩ vaʼekue segúro og̃uahẽmaha pe tiémpo umi Evanhélio “ojepredika hag̃ua hekoitépe oparupiete, anivéma hag̃ua ombotavy umi héntepe umi mbaʼe kuimbaʼekuérante omboʼéva”.

Lefèvre oñehaʼãmbaite avei ohechauka mbaʼeichaitépa ojavy umi ndoipotáiva ojetradusi la Biblia francéspe. Haʼe okondena chupekuéra hovamokõi haguére ha heʼi: “Haʼekuérango ndoipotái umi hénte sensílla ohecha ni olee iñeʼẽtépe umi Evanhélio oúva Ñandejáragui. ¿Mbaʼéicha guaʼu piko upéicharõ omboʼéta chupekuéra ojapo hag̃ua opa mbaʼe Jesús omanda vaʼekue?” (Romanos 10:14).

Umi teólogo oĩva pe Universidad de Paríspe (la Sorbona) sapyʼaitérõ g̃uarã omokirirĩséma Lefèvrepe, ha añetehápe upéichatante voi kuri. Agosto de 1523-pe haʼekuéra heʼi ndoipotaiha ojetradusi la Biblia umi idióma oñeʼẽvape la hénte, ha ndoipotái avei ojejapo umi idiómape oimehaichagua lívro oanalisáva la Biblia heʼíva. Haʼekuéra heʼi koʼã mbaʼe “ombyaitaha pe Iglésia”. Pe rréi francés Francisco I noipytyvõirire Lefèvrepe, oñekondenáta voi kuri chupe kómo eréhe.

“KIRIRĨHÁME” OSEGI HEMBIAPO

Lefèvre nopenái umi oikóvare ombyaise itraváho ha osegínte otradusi la Biblia. Áño 1524-pe g̃uarã otradusipáma umi Escrituras Griegas, oñehenóiva avei Nuévo Testaménto. Ha upe áñope onohẽ idióma francéspe umi Sálmo, ikatu hag̃uáicha umi hénte “opurahéi Ñandejárape ipyʼaite guive ha oñanduve umi mbaʼe opurahéiva”.

Umi teólogo oĩva la Sorbónape pyaʼe porã voi oñepyrũma okontrolapaite Lefèvre travahokue. Ha sapyʼaitérõ g̃uarã omandáma hikuái tojehapy entéro rovake pe Nuévo Testaménto haʼe otradusi vaʼekue. Upe tiémpope Lutero opuʼã vaʼekue pe Iglésiare, ha umi teólogo heʼi umi mbaʼe Lefèvre oskrivíva apytépe oĩha párte “oapojáva Lutérope”. Haʼekuéra ohenoika Lefèvrepe oñedefende hag̃ua, péro haʼe odesidínte opyta “kirirĩháme” ha osẽ oho Estrasbúrgope. Upépe osegi otradusi la Biblia kañyháme. Oĩ heʼíva haʼe ipyʼaju hague, péro haʼe ohechakuaánte haʼekuéra nomombaʼeiha umi “pérla” oĩva la Bíbliape, upévare opensa ikuentaveha okañýnte chuguikuéra (Mateo 7:6).

Haimete un áño Lefèvre odipara rire ikontrariokuéragui, rréi Francisco I olehi chupe ohekomboʼe hag̃ua itaʼýra Cárlospe, orekóva upérõ 4 áño. Péicha rupi haʼe itiempovéma otradusipa hag̃ua la Biblia. Áño 1530-pe oñeimprimi pe traduksión haʼe ojapo vaʼekue, péro ndahaʼéi Fránciape síno Ambérespe, opytáva Bélgicape. Ha Emperadór Carlos V omeʼẽ chupe permíso upearã. *

NDOIKÓI UMI MBAʼE HAʼE OIPOTA HAGUÉICHA

Omano meve, Lefèvre ohaʼarõiterei vaʼekue pe Iglésia omboʼe umi mbaʼe Ñandejára Ñeʼẽme oĩhaichaite, ha tojedeha umi mbaʼe kuimbaʼekuérante omboʼévagui. Haʼe ipyʼaite guive opensa vaʼekue “káda kristiáno orekoha derécho oleévo ha oaprendévo la Biblia ijeheguiete, ha ojapo vaʼerãha voi upéva”. Upévare haʼe ombaʼapo jejopy vaʼekue ikatu hag̃uáicha enterove oreko la Biblia. Amo ipahápe pe Iglésia nokambiái haʼe oipota haguéicha. Péro ndaipóri odiskuti vaʼerã Lefèvre tuichaiterei oipytyvõ hague opaichagua hénte oikuaa hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ.

^ párr. 8 Pe Fivefold Psalter oreko vaʼekue cinco kolúmna, ha káda únope oĩ peteĩ versión umi sálmogui. Oreko avei peteĩ távla oĩháme umi título ojepurúva oñeñeʼẽ hag̃ua Ñandejárare, ha avei pe Tetragrámaton, haʼéva hína umi cuatro létra ojepurúva ojeskrivi hag̃ua Ñandejára réra evréope.

^ párr. 21 Cinco áño upe rire, áño 1535-pe, pe traduktór francés Olivétan onohẽ avei peteĩ Biblia, haʼe otradusíva umi idióma ojeskrivi ypy haguégui. Ha umi lívro oskrivi vaʼekue Lefèvre tuichaiterei oipytyvõ chupe otradusírõ guare pe Nuévo Testaménto.