Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Biblia de Bedell: Peteĩ traduksión oipytyvõva oñentende porãve hag̃ua la Biblia

Biblia de Bedell: Peteĩ traduksión oipytyvõva oñentende porãve hag̃ua la Biblia

ÁÑO 1627-pe peteĩ paʼi inglés hérava William Bedell og̃uahẽ Irlándape. Ko paíspe ningo la majoría katóliko, péro haʼekuéra oĩ vaʼekue umi vritániko poguýpe, haʼéva protestánte. Umi omoakãva ko rrelihión otradusíma vaʼekue la Biblia la majoría umi idióma oñeñeʼẽvape Európape. Péro avave ni nopensái otradusívo la Biblia idióma irlandéspe. Ha Bedell nontendéi mbaʼérepa upéva.

Haʼe opensa ndovaleiha “oñemboyke umi irlandéspe nontendéi rupi inglés”. Upévare odesidi otradusitaha la Biblia idióma irlandéspe. Heta oĩ vaʼekue oñemoĩva ikóntrape upéva káusare, umíva apytépe umi protestánte, ¿mbaʼérepa?

OĨ HETA NDOIPOTÁIVA OÑEÑEʼẼ IRLANDÉSPE

Bedell odesidi oaprende irlandés ijehegui. Oñenombrárõ guare chupe odirihi hag̃ua pe universida Trinity College de Dublín, haʼe omokyreʼỹ vaʼekue umi estudiántepe oñeʼẽ hag̃ua irlandéspe, ha osegi ojapo upéicha oñenombrárõ guare chupe ovíspo de Kilmore. Rréina Isabel I ofundárõ guare pe Trinity College oipota vaʼekue voi ojegradua upépe persóna omboʼe vaʼerã la héntepe iñeʼẽtépe pe mensáhe oĩva la Bíbliape. Ha Bedell oipota vaʼekue avei upéva.

Pe diósesis de Kílmorepe la majoría umi hénte oñeʼẽ vaʼekue irlandéspe. Upévare Bedell oñehaʼã meme vaʼekue oñenombra hag̃ua umi oñeʼẽvape irlandés omoakã hag̃ua umi iglésia. Haʼe opensa vaʼekue Pablo opensaháicha: “Pe kongregasiónpe chéve g̃uarã iporãve añeʼẽ saʼimi oñentende hag̃uáicha, añeʼẽ puku rangue peteĩ idióma avave ontendeʼỹvape” (1 Corintios 14:19).

Péro oĩ heta hénte iñimportánteva ha omanda guasúva oñemoĩva Bedell rehe. Algúno ostudiáva pe istória heʼi oĩ hague upe tiémpope opensáva “ipeligrosoha pe goviérnope g̃uarã” ojepuru pe idióma irlandés, ha algúno katu heʼi voi upéva “ndouporãmoʼãieteha pe goviérno [ingléspe]”. Opensa hikuái okonvenivetaha noñemboʼéiramo mbaʼeve guasu umi irlandéspe. Ojejapo jepe voi léi oovligáva chupekuéra oheja hag̃ua iñidióma ha ikostumbrekuéra ha oaprende hag̃ua inglés.

BEDELL OMOÑEPYRŨ IPROJÉKTO

Bedell ndohejái umi mbaʼe opensáva ikontrariokuéra omokangy chupe. Áño 1630 riremi oñepyrũ otradusi la Biblia irlandéspe, upearã oipuru peteĩ Biblia oĩva ingléspe hérava King James Version (Versión del Rey Jacobo), ojejapo vaʼekue áño 1611-pe. Bedell ojapose vaʼekue peteĩ traduksión ndahasýiva oñentende hag̃ua. Haʼe oĩ vaʼekue segúro umi hénte imboriahúva ndaikatumoʼãiha oaprende mbaʼéichapa ohupytýta la vída etérna, nontendéiramo la Bíbliape oĩva (Juan 17:3).

Ndahaʼéi Bedell añónte la opensa vaʼekue upéicha. Amo 30 áñorupi upe mboyve, ótro ovíspo, hérava William Daniel, ohechakuaáma vaʼekue hasyetereiha umi héntepe ontende hag̃ua la Biblia noĩriramo iñeʼẽtépe. Daniel otradusíma vaʼekue irlandéspe umi Eskritúra Griéga Kristiána, térã Nuevo Testamento, upémarõ Bedell odesidi otradusi umi Eskritúra Evréa, térã Viejo Testamento. Upéi oñemoĩ vaʼekue oñondive koʼã mokõi traduksión, ha koʼág̃a oñehenói upévape Biblia de Bedell. Upe mboyve ndoexistíri vaʼekue ni peteĩ Biblia irlandéspe, ha 300 áño haguépe ae ojejapo jey ótra traduksión upe idiómape.

Mokõi kuimbaʼe oñeʼẽ porãva irlandés oipytyvõ Bedéllpe ojapo hag̃ua pe traduksión. Haʼe ningo ivaleterei vaʼekue idióma evréope, upévare umi ótro otradusívo ohóvo, haʼe ha peteĩ térã mokõi isósio orrevisa porã jey versíkulo por versíkulo oĩ porãmbápa hína. Ha ojasegura hag̃ua orrevisa jepi hikuái peteĩ Biblia oĩva italiánope, ojapóva Giovanni Diodati, avei pe Septuaginta griéga ha peteĩ manuskríto yma guare oĩva evréope.

Bedell ningo oikuaa vaʼekue personálmente algúno umi otradusi vaʼekuépe pe King James Version, ha ojapo haguéicha hikuái, haʼe ha iñirũnguéra oipuru avei Ñandejára réra otradusívo la Biblia. Por ehémplo, Éxodo 6:3-pe oipuru hikuái pe palávra “Iehovah” oñeʼẽ hag̃ua Ñandejárare. Umi kuatia Bedell ha iñirũnguéra oskrivi hague itraduksión oĩ gueteri koʼag̃aite peve vivliotéka Márshpe, opytáva Irlándape. (Ehecha pe rrekuádro “Ojeguerohory Bedell rembiapokue”.)

HASÝPE OSẼ PE BIBLIA DE BEDELL

Áño 1640-pe Bedell ha iñirũnguéra otradusipáma la Biblia, péro ndaikatúi oguenohẽ oĩgui heta oñemoĩva hesekuéra. Por ehémplo, ojetaky pe traduktór prinsipál rehe, ojeheja vai hag̃ua la ojapóva hikuái, ha amo ipahápe oñemondo voi chupe préso. Ha ivaiveha katu áño 1641-pe umi irlandés opuʼã umi inglés kóntrape. Bedell haʼéramo jepe inglés, umi irlandés oprotehe chupe pórke ohechakuaa haʼe añetehápe oñeinteresaha hesekuéra. Péro amo ipahápe umi soldádo ojagarra ha omoinge chupe kárselpe. Hetaiterei ohasa asy upépe, ha oime vaʼerã upéva káusare la pyaʼete omano al áño sigiénte, áño 1642-pe. Bedell omano osẽ mboyve pe Biblia haʼe ojapo vaʼekue.

Pe traduksión ojapo vaʼekue Bedell áño 1640-pe, ha pe Biblia osẽ vaʼekue áño 1685-pe

Pe traduksión ojapo vaʼekue Bedell haimete oñehundi pórke umi ndochaʼéiva hese oike mbaretépe hógape, orahapa la oĩmíva ha upéi odestrui pe óga. Haʼetépe peteĩ iñamigoite osalva umi kuatia oĩ haguépe pe traduksión. Kon el tiémpo, umi kuatia og̃uahẽ Narcissus Marsh pópe, ko karaígui oiko vaʼekue upe rire arsovíspo de Armagh ha primádo de la Iglésia de Irlanda. Upéi, áño 1685-pe, peteĩ sientífiko hérava Robert Boyle omeʼẽ Márshpe pe pláta oikotevẽva oguenohẽ hag̃ua pe Biblia.

MBAʼÉREPA IÑIMPORTÁNTE BEDELL TRAVAHOKUE

Pe Biblia de Bedell osẽrõ guare ningo ideprovechoiterei vaʼekue oñentende porãve hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ, ndahaʼéiramo jepe la ikonosídova opárupi. Tuicha oipytyvõ umi oikóvape Irlanda, Escocia ha hetave lugárpe oñemoag̃ui hag̃ua Ñandejárare oleévo la Biblia iñidiomaitépe (Mateo 5:3, 6).

“Rolee jave pe Biblia de Bedell, rohendu Ñandejára Ñeʼẽ ore idiomaitépe. Upéva tuichaiterei oipytyvõ vaʼekue che famíliape ha chéve roaprende hag̃ua umi mbaʼe porãita la Biblia omboʼéva”

Koʼag̃aite peve pe Biblia de Bedell oipytyvõ umi hénte oaprendesevévape Ñandejáragui. Peteĩ karai irlandés, oaprende vaʼekue mbaʼépa añetehápe omboʼe la Biblia, heʼi: “Rolee jave pe Biblia de Bedell, rohendu Ñandejára Ñeʼẽ ore idiomaitépe. Upéva tuichaiterei oipytyvõ vaʼekue che famíliape ha chéve roaprende hag̃ua umi mbaʼe porãita la Biblia omboʼéva”.