Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Blema Nɔ Ko Ni Tsɔɔ Akɛ Maŋtsɛ David Ji Mɔ Ko Ni Hi Shi Lɛɛlɛŋ

Blema Nɔ Ko Ni Tsɔɔ Akɛ Maŋtsɛ David Ji Mɔ Ko Ni Hi Shi Lɛɛlɛŋ

 Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, Israel Maŋtsɛ David hi shi yɛ afii 1001 D.Ŋ.B. afii lɛ amli, ni eseshibii lɛ ye nɔ afii ohai abɔ. Shi mɛi komɛi ewie akɛ David jeee gbɔmɔ diɛŋtsɛ ni hi shi, ni tsɔɔ akɛ eji adesã mli gbɔmɔ ko. Ani Maŋtsɛ David ji gbɔmɔ ko ni hi shi lɛɛlɛŋ?

 Yɛ afi 1993 mli lɛ, blema nibii ahe nilelɔ ko ni atsɛɔ lɛ Avraham Biran kɛ kuu ni ekɛtsuɔ nii lɛ na tɛ ko yɛ Tel Dan, ni ji maŋ ko ni yɔɔ Israel kooyigbɛ lɛ, ni aŋma gbɛ́i ko ni shishi ji “David Weku” lɛ yɛ nɔ. Akɛ blema Hebri niŋmai eŋma wiemɔi nɛɛ, ni aŋma yɛ afii 801 D.Ŋ.B. afii lɛ amli. Eeenyɛ efee akɛ, efata kaimɔ nɔ ko ni Arambii lɛ ma koni amɛkɛshwã yɛ Israelbii lɛ anɔ kunim ni amɛye lɛ hewɔ.

 Sane ko ni yɔɔ wolo ko (Bible History Daily) mli lɛ kɛɛ akɛ: “Mɛi komɛi ewie eshi sane ni ji ‘David Weku’ ni aŋma nɛɛ . . . Kɛ̃lɛ, Biblia he nilelɔi kɛ blema nibii ahe nikaselɔi pii ekpɛlɛ nɔ akɛ tɛ ni aŋma nɔ nii ni ana yɛ Tel Dan nɛɛ ji odaseyeli klɛŋklɛŋ ni mli wa waa ni maa nɔ mi akɛ Maŋtsɛ David ni awie ehe yɛ Biblia lɛ mli lɛ ji mɔ ko ni ehi shi pɛŋ lɛɛlɛŋ. Enɛ ji blema nibii ni fe fɛɛ ni ana ni Biblia lɛ ewie he lɛ ateŋ ekome ni abɔ he amaniɛ yɛ wolo ni ji Biblical Archaeology Review (BAR) lɛ mli.”