Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

 WALA SHIHILƐ HE SANE

Ná Hewalɛ yɛ Ogbedeefeemɔ lɛ Mli

Ná Hewalɛ yɛ Ogbedeefeemɔ lɛ Mli

Mitsiimɔ ji kilogram 29, ni kɛ́ mɛi na mi ta helatsɛmɛi ashwiili mli lɛ, amɛnaa mi akɛ mɔ ko ni bɛ hewalɛ. Shi beni migbɔjɔɔ lɛ, hemɔkɛyeli kɛ hekɛnɔfɔ̃ɔ ni miyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ haa mináa hewalɛ. Ha magba bo bɔ ni hewalɛ kɛ gbedemɔ ená mishihilɛ nɔ hewalɛ.

Beni miye afii ejwɛ

Mi kɛ mifɔlɔi hi shĩa bibioo ko ni etse ehe yɛ France wuoyigbɛ lɛ mli, ni be fɛɛ be ni makai migbekɛbiiashi lɛ, miishɛɛ ni wɔkɛhi jɛmɛ lɛ baa mijwɛŋmɔŋ. Mitsɛ fee shiishɔ eha mi, ni mifɔɔ shwɛmɔ yɛ wɔbɔɔ lɛ mli. Yɛ afi 1966 lɛ, Yehowa Odasefoi ba wɔshĩa lɛ ni amɛkɛ mitsɛ bagba sane ŋmɛlɛtswai pii. Nyɔji kpawo pɛ sɛɛ lɛ, ebatsɔ Odasefonyo. Etsɛɛɛ ni minyɛ hu batsɔ Odasefonyo, ni amɛtsɔse mi yɛ suɔmɔ mli.

Beni wɔku wɔsɛɛ kɛtee Spain, ni ji he ni mifɔlɔi jɛ lɛ, sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ ni minaagbai lɛ je shishi. Miniji kɛ minaji talɔi lɛ amli bɔi mihe waa, oookɛɛ akɛ kakla miitsurɔ jɛmɛ. Wɔkɛ afii enyɔ nyiɛ datrɛfoi srɔtoi anɔ shi fɛɛ lɛ afũ ma emaahe. Sɛɛ mli lɛ, wɔyana datrɛfonyo ko ni ale waa ni kwɛɔ mɛi ni miiye tswetsweetswe kɛ helai ni tamɔ nakai. Ekɛɛ wɔ akɛ, “Ekpe sɛɛ tsɔ.” Minyɛ jwa yaafo. Beni wɔyɔɔ datrɛfonyo lɛ ŋɔɔ lɛ, minu ni ekɛ wiemɔi wuji komɛi (autoimmune chronic illness kɛ juvenile polyarthritis *) miitsu nii. Eyɛ mli akɛ, no mli lɛ, miye afii nyɔŋma pɛ, ni minuuu nɔ ni ewieɔ lɛ shishi moŋ, shi mina akɛ hela gbonyo ko yeɔ mi lɛ.

Datrɛfonyo lɛ kɛɛ akɛ, akɛ mi aya he ko ni akwɛɔ gbekɛbii ni miiye helai ni tsamɔ wa yɛ lɛ, koni ayakwɛ mi yɛ jɛmɛ. Beni akɛ mi shɛ jɛmɛ ni mina tsu lɛ, mitsui fã. Yei ni etu amɛhe amɛha Katolik jamɔ lɛ ni kwɛɔ jɛmɛ lɛ yɛ kpɛŋŋ: Amɛku miyitsɔi ni amɛwo mi atade jɔnjɔ ko. Mifo, ni mibi mihe ahe akɛ, ‘Manyɛ mahi biɛ?’

MINA AKƐ YEHOWA MIIYE EEBUA MI

Akɛni mifɔlɔi kɛ Yehowa he nilee etsɔse mi hewɔ lɛ, mikɛ mihe wooo Katolik jamɔŋ nifeemɔi ni tee nɔ yɛ helatsamɔhe lɛ mli. Shi yei ni kwɛɔ jɛmɛ lɛ nuuu mi shishi. Mikpa Yehowa fai akɛ ekakwa mi, ni etsɛɛɛ ni minu he tamɔ nɔ ni efua mi ni eebu mihe tamɔ bɔ ni tsɛ ko ni yɔɔ suɔmɔ lɛ baafua ebii lɛ.

Daa Hɔɔ lɛ, ahaa mifɔlɔi gbɛ ni amɛbasara mi be fioo. Amɛbaha mi Biblia kasemɔ woji koni makane ni mikɛwaje mihemɔkɛyeli lɛ. Aŋmɛɛɛ gbɛ ni gbekɛbii ahiɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwoji, shi yei ni kwɛɔ jɛmɛ lɛ ŋmɛ mi gbɛ ni mahiɛ miwoji lɛ kɛ mi-Biblia ni mikaneɔ daa lɛ. Migba gbekɛbii yei krokomɛi ni  yɔɔ jɛmɛ lɛ mihiɛnɔkamɔ akɛ be ko baaba ni mɔ ko he yeŋ ni wɔbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mli. (Kpojiemɔ 21:3, 4) Beni miyɔɔ jɛmɛ lɛ, bei komɛi lɛ, miwerɛ hoɔ mihe ni minuɔ he akɛ mihe efee shoo. Fɛɛ sɛɛ lɛ, miná miishɛɛ, ejaakɛ hemɔkɛyeli kɛ hekɛnɔfɔ̃ɔ ni miyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ mli bawa waa.

Nyɔji ekpaa sɔŋŋ sɛɛ lɛ, ajie mi. Mihela lɛ ehiko kwraa, shi mimii shɛ mihe akɛ miba mifɔlɔi aŋɔɔ ekoŋŋ. Miniji kɛ minaji tsɔmɔtsɔmɔɔ, ni amɛmli kpe mi waa fe tsutsu lɛ po. Beni mináa afii 13 lɛ, migbɔjɔ kwraa. Kɛlɛ, abaptisi mi beni miye afii 14, ni mitswa mifai shi akɛ mikɛ mihewalɛ fɛɛ baasɔmɔ miŋwɛi Tsɛ lɛ. Shi, minu he yɛ bei komɛi amli akɛ ekwa mi. Misɔle mibi lɛ akɛ, “Mɛɛba enɛ eba minɔ? Ofainɛ tsa mi. Ani onaaa akɛ eetɔ mi waa?”

Beni mishɛ miblayeiaŋ lɛ, minaaa lɛ mlɛo kwraa. Ehe bahia ni makpɛlɛ nɔ akɛ mihe waŋ mi. Mishwe akɛ matamɔ minanemɛi ni yɔɔ hewalɛ ni yeɔ wala lɛ. Minu he akɛ mibɛ nɔ ko mli, ni minyɛɛɛ maya mɛi ateŋ. Kɛlɛ, miwekumɛi kɛ minanemɛi lɛ ye amɛbua mi. Be fɛɛ be ni makai Alicia, ni ye mi onukpa afii 20, ni batsɔ minaanyo kpaakpa lɛ, mináa miishɛɛ waa. Ewa mi ni mikaha mihela lɛ he mijwɛŋmɔ fɛɛ, ni mafo mɛi krokomɛi anɔ mli moŋ fe ni mahao mihe tuutuu yɛ minaagbai lɛ ahewɔ.

NIBII NI MIFEE NI HA MINÁ MIISHƐƐ YƐ SHIHILƐ MLI

Beni miye afii 18 lɛ, mihela lɛ mli bawo wu, aahu akɛ Kristofoi akpeei yaa po haa etɔ mli bliboo. Shi, mifiteee be ni miná yɛ shĩa lɛ, mikɛkase Biblia lɛ fitsofitso. Hiob wolo lɛ kɛ Lala wolo lɛ ha mina akɛ, jeee be fɛɛ be Yehowa Nyɔŋmɔ baabu wɔhe kɛjɛ osharai ahe, shi ewoɔ wɔ hewalɛ ni ehaa wɔ hiɛnɔkamɔ ni baaye abua wɔ ni wɔkpee shihilɛ fɛɛ shihilɛ naa. Misɔle daa, ni enɛ ha miná “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ” kɛ “Nyɔŋmɔ hejɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ.”2 Korintobii 4:7; Filipibii 4:6, 7.

Beni miná afii 22 lɛ, ehe bahia ni mata shwiili mli. Minu he akɛ mɛi ebuŋ mi dɔŋŋ, ni abaasusu akɛ mi ji yoo helatsɛ ko ni ta shwiili mli ni nyɛɛɛ nɔ ko afee. Shi, shwiili lɛ ha minyɛ mifee nibii komɛi ni mɔ ko waaa mi, ni shwiili lɛ ni misusu akɛ ebaafee “loomɔ” eha mi lɛ batsɔ jɔɔmɔ moŋ. Minaanyo ko ni atsɛɔ lɛ Isabel lɛ kɛɛ mi akɛ mikwɛ kɛji manyɛ mikɛfee oti akɛ mafata ehe kɛya shiɛmɔ ni wɔkɛ ŋmɛlɛtswai 60 atsu nii yɛ nyɔɔŋ kome ko mli lo.

Miyasusu akɛ nɔ ni ekɛɔ lɛ ehiŋ feemɔ. Shi misɔle ni Yehowa awa mi, ni miwekumɛi kɛ minanemɛi lɛ hu ye amɛbua mi ni minyɛ mifee. Nakai nyɔɔŋ ni minaaa dekã kwraa yɛ mli lɛ ho oya, ni mina akɛ miye migbeyeishemɔi kɛ mihiɛ ni gboɔ lɛ nɔ. Nakai nyɔɔŋ lɛ mli lɛ, miná miishɛɛ aahu akɛ yɛ afi 1996 lɛ mikpɛ miyiŋ akɛ matsɔ daa gbɛgbalɔ, ni tsɔɔ akɛ, mikɛ ŋmɛlɛtswai 90 baatsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli daa nyɔɔŋ. Eji yiŋ ni hi waa ni mikpɛ lɛ ateŋ ekome, ejaakɛ eha mibɛŋkɛ Nyɔŋmɔ waa ni ehaaa manu mihela lɛ he tsɔ. Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ha minyɛ migba mɛi babaoo mihemɔkɛyeli lɛ he sane, ni miye mibua amɛteŋ mɛi komɛi ni amɛbatsɔmɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi.

YEHOWA HIƐ MIMLI LOLO

Yɛ afi 2001 lɛ, miná tsɔne mli oshara ko ni yɔɔ gbeyei ni minaji fɛɛ kumɔ. Beni mikã helatsamɔhe lɛ ni mipiŋɔ waa lɛ, misɔle yɛ miyitsoŋ akɛ: “Yehowa, ofainɛ kaakwa mi!” Nɔŋŋ ni yoo ko ni tsa minɔ lɛ bi mi akɛ, “Ani Yehowa Odasefonyo ji bo?” Migbɔjɔ aahu akɛ minyɛɛɛ mawie po, no hewɔ lɛ, mikɛ miyitso here nɔ. Yoo lɛ kɛɛ akɛ: “Mile nyɛ! Mifɔɔ nyɛwoji tɛtrɛbii lɛ akanemɔ.” Wiemɔi nɛɛ shɛje mimii waa. Yɛ bɔ ni minii efee mɔbɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, minyɛ miye Yehowa he odase. Mɛɛ hegbɛ ni nɔ bɛ po nɛ!

Beni mihe wa mi fioo lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ maye odase babaoo. Minyɛ tsi mi kɛnyiɛ helatsamɔhe lɛ ni awo minaji enyɔ lɛ fɛɛ P.O.P. Gbi fɛɛ gbi lɛ, wɔyaa helatsɛmɛi enyɔoo ko aŋɔɔ, wɔbiɔ amɛ bɔ ni amɛyɔɔ, ni wɔhaa amɛ wɔ-Biblia kasemɔ woji lɛ eko. Saramɔi nɛɛ gbala mimli waa, shi Yehowa ha mi hewalɛ ni mikɛtsu.

Mikɛ mifɔlɔi yɛ afi 2003

Yɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, mihewojiaŋ ewa mihe waa, ni mitsɛ gbele lɛ ebafite sane lɛ kwraa. Shi mibɔɔ mɔdɛŋ akɛ mihaŋ nibii nɛɛ afite mimiishɛɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Mibɔɔ mɔdɛŋ akɛ mahi  minanemɛi kɛ miwekumɛi amasɛi be fɛɛ be ni ebaahi nakai feemɔ, ni enɛ yeɔ ebuaa mi ni mijieɔ mijwɛŋmɔ kɛjɛɔ minaagbai lɛ anɔ. Ni kɛ́ eshwɛ mi kome lɛ, mikaneɔ nii, mikaseɔ Biblia lɛ, loo mishiɛɔ mitsɔɔ mɛi yɛ tɛlifoŋ nɔ.

Bei pii lɛ, miŋamɔɔ mihiŋmɛii ni mifeɔ jeŋ hee ni Nyɔŋmɔ ewo he shi lɛ he mfoniri yɛ mijwɛŋmɔŋ

Mináa nibii komɛi ni ebɔle wɔ kɛkpe lɛ ahe miishɛɛ, tamɔ kɔɔyɔɔ ŋmaii ni tswaa lɛ, kɛ fɔfɔi amli ŋma nɛkɛ. Enɛ haa midaa Yehowa shi. Mikɛ nibii komɛi feɔ ŋmɔlɔ, ni enɛ eye ebua mi waa. Be ko beni wɔnyiɛ shiɛmɔ nɔ lɛ, minaanyo ni tsiɔ mi lɛ wa edamɔ shi fioo koni eŋma nɔ ko. Trukaa lɛ, mishwiili lɛ kɛ mi bɔi jɔɔyeli ni minyɛɛɛ he nɔ ko kwraa mafee, ni eyashi tsɔne ko ni mashi. Wɔhe jɔ̃ wɔhe, shi beni wɔna akɛ nɔ ko tsɔ ko bako lɛ, wɔŋmɔ aahu.

Nibii babaoo yɛ ni minyɛɛɛ mafee. Mitsɛɔ amɛ nibii ni masumɔ mafee wɔsɛɛ. Bei pii lɛ, miŋamɔɔ mihiŋmɛii ni mifeɔ jeŋ hee ni Nyɔŋmɔ ewo he shi lɛ he mfoniri yɛ mijwɛŋmɔŋ. (2 Petro 3:13) Mifeɔ mihe mfoniri ni mihe ewa mi, ni miinyiɛ kɛmiiya kɛmiiba, ni miiná wala mli ŋɔɔmɔ. Maŋtsɛ David wiemɔi nɛɛ kã mitsui nɔ, ekɛɛ akɛ: “Kwɛmɔ Yehowa gbɛ! Wajemɔ ohe ni oná tsui, ni okwɛ Yehowa gbɛ.” (Lala 27:14) Eyɛ mli akɛ migbɔjɔ fe tsutsu lɛ moŋ, shi Yehowa eha mihe ewa. Mitee nɔ miná hewalɛ yɛ migbedemɔ lɛ mli.

^ kk. 6 Juvenile polyarthritis ji tswetsweetswe he nɔ ko ni mɔɔ gbekɛbii, ni etsamɔ wa waa. Bɔ ni ebaalɛ ji, nibii ni yɔɔ gbɔmɔtso lɛ mli ni wuɔ shiɔ muawai lɛ fiteɔ gbɔmɔtso lɛ fai krokomɛi. Enɛ haa mɔ lɛ talɔiaŋ fũɔ ni ewaa ehe waa.