Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

NDWOKƆ MƆƆ MMƖLANTƖYƐ NƖƖ NƔƐDƐKƐ BEBIZIA

Asʋ̃ Asianɩ Wɔ Nu Kɛɛ Ɛkɛva Abiye Yɩ Nɣanlɩdɩlɛ Keli Ɛɣɛlɛ a?

Asʋ̃ Asianɩ Wɔ Nu Kɛɛ Ɛkɛva Abiye Yɩ Nɣanlɩdɩlɛ Keli Ɛɣɛlɛ a?

 Sɛ bɛkã kɛɛ ɛlɛ abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ edii ɛɣɛlɛ a, kɛ yɩ tʋ kile a?

 Abiyemmɔ sunzu kɛɛ, abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ mɔɔ bɛkɛva bekeli ɛɣɛlɛ nɩ dɩ ɔhʋanɩ mɔɔ boduwa zʋ bɛfa bo ndwokɔ anzɛnyɩɩ bɛ nyɛlɩyɛ bekile kɛɛ bɔdɔ enii ɔkʋ̃ nɩ. Asʋ̃ mfʋmɩ wɔ nu kɛɛ ɛkɛva wʋ nyɛlɩyɛ kehile kɛɛ ɔdɔ abiye a? Nwʋmɔ iáhyinyia. Kɛdɛkɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Ann hanlɩ kɛɛ “Sɛ wʋ anyɩ deli abiye nwʋ na sɛ ɛpɛ kɛɛ ɛ nɩɩ yɩ duwa a, ɩwɔ kɛɛ ekila kɛɛ ɩdɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ anzɛnyɩɩ.”

 Wɔ ɔfʋã eyi nu nɩ, yɛbazunzu abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ mɔɔ bɛfa bedi ɛɣɛlɛ nɩ nwʋ, mɔɔ ɩyɛ kɛɛ ɩdɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ naasʋ̃ nɩ ɩ́dɩ zɔ.

 “Sɛ wʋ anyɩ deli abiye nwʋ a, ɩdɩ baaba kɛɛ ekenyia mmɩlɩ ɛkɛma yɩ. Akʋ̃ sʋ̃ ɩ́dɩ baaba kɛɛ ɛkɛma abiye kele wʋ keli kɛɛ wʋ anyɩ deli yɩ nwʋ na akʋ̃ aɣinzi yi wʋayiaki yɩ na wʋama iali ɛyɛkɛ.”​—Deanna.

 Mɩnla ti mɔɔ mmenii sʋ̃maa yɛ zɔ a?

 Abiyemmɔ yɛ zɔ na ama mmenii awu bɛ. Kɛdɛkɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Hailey hanlɩ kɛɛ, “Sɛ ɔnwʋ yɩ kɛɛ ɔzɔ yɛ wʋ subanɩ dɩ a, eɣile bela mɛyɩ la yɛ ɛpɛ kɛ ɛyɛ a.”

 Akʋ̃ sʋ̃, sɛ ɛyɛ nkʋ̃ʋ̃ ma abiye tɩ nɣanlɩ kɛɛ wʋ anyɩ deli yɩ nwʋ naasʋ̃ ɩ́dɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ a, nɩ ikile kɛɛ ɛlɛ wʋ ɔhɔnwʋ yɩ, yɩ ahʋnlɩnɩ anzɛnyɩɩ yɩ nɣanlɩdɩlɛ edii ɛɣɛlɛ. Ɩma odwokɔ kʋla ba wʋ nwʋ po. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Enii mɔɔ íni tile nɩ, ide nkwasɩyasɛmɩ itiã nu.”​—Ɛɣɛlɛwulɛ 15:21.

 Hailey valɩ yɩ odwokɔ yɩ ɣalɩ awielɩyɛ kɛɛ, “ebiye a, bɔmʋnlɩ nɩ, abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ mɔɔ ɛkɛva keli ɛɣɛlɛ nɩ, odwokɔ bela ɩlɛ́ba wʋ nwʋ, naasʋ̃ aɣinzi yi ɩkʋla ɩfa ndwokɔ sʋ̃maa ɩba na ɩsɩkɛ wʋ anyɩnlɩlelɛ.”

 Mɩnla asianɩ yɛ ɩwɔ nu a?

  •   Sɛ ɛfa abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ edi ɛɣɛlɛ a, ɩsɩkɛ wu dima.

     “Mʋnwʋ enii mɔɔ ɩfa abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ idi ɛɣɛlɛ kɛɛ ilényinli na yi kunlu tuli dɩyɛ nwʋ sʋ̃. Mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ, ɩdahɩlɩdahɩlɩ wʋ ama ianyia debe wɔ wʋ kɛnɩ.”​—Jeremy.

     Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: ‘Ɔlɔlɛ ɩ́dɩ angʋmidi.’​—1 Kɔlɛntɩmaa 13:4, 5.

     Dwɩnɩndwɩnɩ eyi nwʋ: Mɩnla odwokɔ anzɛnyɩɩ nyɛlɩyɛ yɛ ɩkɛma mmenii kenyia adwɩnɩ kɛɛ ɛlɛ abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ edii ɛɣɛlɛ a?

  •   Abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ mɔɔ ɛkɛva keli ɛɣɛlɛ nɩ kɛma enii nɩ keli ɛyɛkɛ.

     “Sɛ miyiyia abiye mɔɔ ɩfa yɩ nwʋ iwulawula abiye a, mɩábɛ kɛɛ mibike yi. Mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ, iluwakɛɛ mɩdɩ baalɛ nɩ ti yɛ ɩ nɩɩ mɩ tɩndɛɛ yɩ a. Bɛzabɛ mɔɔ bɛfa abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ bedi ɛɣɛlɛ nɩ bɛádwɩnɩ mʋ nwʋ; mɔɔ bɛyɛ a, ɩkɛma bɛ anyɩ kele la yɛ bɔdwɩnɩ nwʋ a.”​—Jaqueline.

     Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Áma abiyela ɩdwɩnɩ yɩzayɩ nkʋ̃ yɩ bʋwɔyɛlɛ nwʋ. Mfomi mʋnlʋmmɔ bɔdwɩnɩ bɔ ɔhɔnwʋmmɔ sʋ̃ bɔ bʋwɔyɛlɛ nwʋ.”​—1 Kɔlɛntɩmaa 10:24.

     Dwɩnɩndwɩnɩ eyi nwʋ: Asʋ̃ abiye ma enyia adwɩnɩ kyɩ̃ kɛɛ yɩ anyɩ deli wʋ nwʋ, naasʋ̃ aɣinzi yi, ɛɣa nwʋnlɩ yɩ kɛɛ ɩ́dɩ zɔ a? Sɛ ɔzɔ a, kɛ ɛdɩlɩ nɣanlɩ zeli a? Kɛ ɛkɛyɛ na wʋzawʋ sʋ̃ wʋávalɩ abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ wʋálili ɛɣɛlɛ a?

  •   Abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ mɔɔ ɛkɛva keli ɛɣɛlɛ nɩ kɛzɩkɛ ɔlɔlɛ kanyɩɩ mɔɔ ekenyia wɔ eɣile be nɩ.

     “Enii mɔɔ ɩfa abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ idi ɛɣɛlɛ mɛyɩ, ɩ́dɩ abiye mɔɔ bekyia yɩ anzɛnyɩɩ bɛ nɩɩ yɩ yɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ. Kɛ ɩkɛyɛ na mɩanwʋ kɛɛ abiye yɩ anyɩ ɩwʋlʋ anzɛnyɩɩ ɩhyɛda la yɛ ɩyɛɛ zɔ a?”​—Olivia.

     Wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ, ndwomidʋlɛvʋlɔ Devidi hanlɩ kɛɛ: “Mɩ nɩɩ awohwimaa áwɔ na mʋtwɩ̃ mʋ nwʋ wɔ nnabɩlabamaa nwʋ.”​—Ndwomi 26:4.

     Dwɩnɩndwɩnɩ eyi nwʋ: Aninyiammɔ yɛ bɛ anyɩ deli enii mɔɔ ɩfa abiye yɩ nɣanlɩdɩlɛ idi ɛɣɛlɛ nɩ nwʋ a? Asʋ̃ abiye mɔɔ ɩdɩ zɔ yɛ ɛpɛ kɛɛ ɛfa yɩ ɔhɔnwʋ a?