Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

“Nyɛ he jua wa kulaa.”​—MATEO 10:31

Anɛ Mawu Toɔ O He Hɛ Lo?

Anɛ Mawu Toɔ O He Hɛ Lo?

NƆ́ NƐ ADEBƆ NÍHI TSƆƆ WƆ

Ke a fɔ bimwɔyo ko ɔ, kekleekle ngmlɛfia a ji be ko nɛ e he hia wawɛɛ kaa binyɛ ɔ nɛ pɛtɛ e bi ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa bimwɔwi ɔmɛ a he nɛ binyɛ ɔmɛ maa pɛtɛ ngɛ kekleekle ngmlɛfia a mi ɔ yeɔ bua nɛ jokuɛwi ɔmɛ waa saminya. *

Mɛni haa nɛ binyɛ ko kɛ mi mi sami hyɛɛ bimwɔyo nɛ e fɔ lɛ ehe ɔ nɔ ɔ? Ní lelɔ kpanaa ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jeannette Crenshaw tsɔɔ mi ngɛ womi nɛ ji The Journal of Perinatal Education ɔ mi kaa, nyu ko ngɛ nɔmlɔ tso ɔ mi nɛ a tsɛɛ ke oxytocin. Oxytocin nɛ ɔ ‘haa nɛ binyɛ ɔ náa he numi klɛdɛɛ ko kɛ haa e bi ɔ be mi nɛ e ngɛ e he pɛtɛe, e ngɛ e hɛ mi hyɛe, kɛ be mi nɛ e ngɛ lɛ nyɔ hae.’ Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, nɔmlɔ tso mi nyu kpa ko hu “yeɔ bua binyɛ ɔ nɛ e tsuɔ bimwɔyo ɔ hiami níhi a he ní ha lɛ” kɛ bua jɔmi. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ sa kadimi ɔ?

Wa Bɔlɔ nɛ ji Yehowa Mawu * ɔ nɛ to nɔmlɔ tso ɔ he blɔ nya kikɛ konɛ weku kpa gbagbanii nɛ ɔ nɛ hi binyɛ ɔ kɛ e bi ɔ a kpɛti. Matsɛ David tsɔɔ kaa Mawu lɛ je lɛ ke je e yayo “muklii mi” nɛ e bu e he be mi nɛ e yayo wo lɛ ngɛ e dɛ mi ɔ. E sɔle ke: ‘Kɛ je be mi nɛ yayo fɔ mi tɔɔ lɛ i ngɔ ye hɛ ngɔ fɔ o nɔ. Mo nɔ kake too ji ye Mawu.’​—La 22:9, 10.

SUSU HE NƐ O HYƐ: Ke Mawu bɔ nɔmlɔ tso ɔ ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɛ ɔ nɔ́ konɛ binyɛ kɛ mi mi sami nɛ hyɛ e bi ɔ nɔ́, nɛ e tsu e hiami níhi a he ní ha lɛ ɔ, lɛɛ anɛ, enɛ ɔ tsɔɔ we wɔ kaa Mawu susuɔ wɔ, nɛ wa ji ‘e bimɛ’ ɔ a he lo?​—Ní Tsumi 17:29.

BAIBLO Ɔ TSƆƆ KAA MAWU SUSUƆ WA HE

Yesu Kristo nɛ e le Bɔlɔ ɔ saminya pe nɔ fɛɛ nɔ ɔ de ke: “Tse sika nɛ a yeɔ ɔ mi nyafii pe kulaa nɛ a kɛ heɔ otoklii enyɔ, aloo pi jã? Se kɛ̃ ɔ, a ti nɔ kake po nɔɛ zugba nɛ́ nyɛ Tsɛ ɔ li he nɔ́ ko. Se nyɛ yi bwɔmi tete po, a kane lɛ tsuo. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko ye gbeye; nyɛ he jua wa kulaa pe otokliihi babauu.”​—Mateo 10:29-31.

Wa kpɛti nihi babauu bui lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a klee we ɔmɛ a he akɔtaa, hluu nɛ wa ma yɔse kaa ‘kake nɔ́ si ngɛ zugba.’ Se wa hiɔwe Tsɛ ɔ toɔ lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ ɔmɛ eko tsuaa eko he hɛ! Se ngɛ Mawu hɛ mi ɔ, nɔmlɔ kake he jua wa hluu pe lohwe pɛlitsɛmɛ fuu. Ngɛ munyu nɛ wa susu he nɛ ɔ mi ɔ, e ngɛ heii kaa: E sɛ nɛ o “ye gbeye” kaa Mawu hɛ ngmɛ be o he. Mohu ɔ, o sane ngɛ e tsui nɔ wawɛɛ nitsɛ!

Mawu susuɔ wa he wawɛɛ, e suɔ kaa e hi ha wɔ, nɛ e jeɔ suɔmi mi kɛ hyɛɛ wa nɔ

Ngmami ɔmɛ haa wɔ nɔ mi mami

  • ‘Yehowa hɛ ngmɛ ngɛ he tsuaa he; e naa kpakpa peeli, kɛ yayami peeli tsuo.’​—ABƐ 15:3.

  • ‘Yehowa hɛ ngmɛ ngɛ dali a he, nɛ e buɔ a kue fami tue.’​—LA 34:15.

  • “Ma nya, nɛ ma ná bua jɔmi ngɛ o suɔmi nɛ be nyagbe ɔ he. O na ye nɔ́ nami ɔ; benɛ i ngɛ haomi mi ɔ, o hyɛ ye nɔ.”​—LA 31:7.

“JINƐ I NUƆ HE KAA YEHOWA SUME MI”

Ke wa le kaa Mawu susuɔ wa he wawɛɛ nɛ e hyɛɛ wa nɔ ɔ, anɛ e ma nyɛ maa sa wa si himi he lo? Ee, e ma nyɛ, kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Hannah, * nɛ e je England ɔ blɔ fami ɔ. E de ke:

“I nu he si abɔ kaa Yehowa sume mi, nɛ e ha we ye sɔlemi ɔmɛ a heto. I susu kaa eko ɔ, akɛnɛ i be hemi kɛ yemi ɔ he je. I nu he kaa Mawu ngɛ ye tue gblae loo e kua mi akɛnɛ ye he be se nami he je. I nu he kaa Mawu susu we ye he.”

Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, Hannah yi mi pee we lɛ enyɔɔnyɔ kaa Yehowa suɔ lɛ nɛ e susuɔ e he. Mɛni tsake e susumi ɔ? E de ke, “Níhi tsake bɔɔbɔɔbɔɔ. I kai munyu ko nɛ a da Baiblo nɔ kɛ tu nɛ kɔɔ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ he. I bu munyu nɛ ɔ tue jeha babauu ji nɛ ɔ. Munyu nɛ ɔ ye bua mi nɛ i ná nɔ mi ma mi ekohu kaa Yehowa suɔ mi. Nɛ ke i ná ye sɔlemi ɔmɛ a heto ɔ, i foɔ ya ejakaa e haa nɛ i naa kaa mamoo ɔ, Yehowa suɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, Baiblo ɔ kasemiKristofohi a kpehi nɛ i yaa a ha nɛ i kase Yehowa, e su ɔmɛ, kɛ bɔ nɛ e susuɔ wa he ha a he níhi fuu. Amlɔ nɛ ɔ, i na heii kaa Yehowa yeɔ bua wɔ nɛ e ngɛ suɔmi kɛ ha wɔ tsuo nɛ e suɔ nɛ e bu wa he kaa ni kakaaka.”

Hannah munyu ɔ woɔ nɔ he wami wawɛɛ. Se mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ ná nɔmi mami kaa Mawu nuɔ mo sisi nɛ e le bɔ nɛ o nuɔ he ha? Munyu nɛ nyɛɛ se ɔ maa tsɔɔ sane bimi nɛ ɔ mi.

^ kk. 3 E maa ye kɛ ha binyɛmɛ nɛ ke a fɔ pɛ kɛkɛ a hao loo a peeɔ basaa a kaa a kɛ bi nɛ a fɔ ɔ ma ná weku kpa nɛ ɔ. Se kɛ̃ ɔ, e sɛ nɛ a pia mɛ. U.S. National Institute of Mental Health ɔ tsɔɔ kaa, “tsakemi komɛ nɛ yaa nɔ ngɛ nɔmlɔ tso ɔ mi ɔ nɛ ngɔɔ haomi nɛ ɔmɛ kɛ baa. . . se pi nɔ́ ko nɛ binyɛ ɔ peeɔ aloo e pee we ɔ he je.” Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi fuu nɛ kɔɔ sane nɛ ɔ he ɔ, moo hyɛ munyu nɛ ji Understanding Postpartum Depression(Nɔ́ He Je Nɛ Binyɛ Komɛ Peeɔ Basaa Ngɛ A Fɔmi Se) nɛ ngɛ June 8, 2003 Blɛfo gbi Awake! ɔ mi ɔ.

^ kk. 5 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu biɛ ji Yehowa.​—La 83:18.

^ kk. 15 A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.