Mɛni Blɔ Nɔ Yesu Afɔle Sami ɔ Ji ‘Kpɔmi Nɔ́ Kɛ Ha Nihi Babauu’?
Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ De
Yesu afɔle sami ɔ ji blɔ nya nɛ Mawu to nɛ e kɛ ma je adesahi kɛ je yayami kɛ gbenɔ mi. Baiblo ɔ tu Yesu muɔ ɔ he munyu kaa e ji hiɔ nɛ a woɔ kɛ kpɔɔ nɔ. (Efeso Bi 1:7; 1 Petro 1:18, 19) Yesu de ke e ba konɛ ‘e ngɔ e wami ngɔ ha kaa kpɔmi nɔ́ kɛ ha nihi babauu.’—Mateo 20:28.
Mɛni he je nɛ ‘kpɔmi nɔ́ kɛ ha nihi babauu’ he hia a?
A bɔ kekleekle nyumu nɛ ji Adam kaa nɔ ko nɛ e ye mluku nɛ yayami be e he. Jinɛ e ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene, se jamɛ a he blɔ ɔ bɔ lɛ ejakaa e je blɔ nɛ e gbo Mawu tue. (1 Mose 3:17-19) Adam tɔ̃ loko e fɔ, lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ yayami kɛ sã e sisi bimɛ tsuo. (Roma Bi 5:12) Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Adam ‘jua’ lɛ nitsɛ kɛ e bimɛ tsuo kɛ wo yayami kɛ gbenɔ nyɔguɛ yemi mi. (Roma Bi 7:14) Akɛnɛ mɛ tsuo a yi mluku he je ɔ, a ti nɔ ko be nyɛe maa wo nɔ́ nɛ bɔ Adam ɔ he hiɔ.—La 49:7, 8.
Mawu je suɔmi kɛ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ Adam sisi bimɛ, ejakaa a be nyɛe maa pee si fɔfɔɛ nɛ a ngɛ mi ɔ he nɔ́ ko. (Yohane 3:16) Se akɛnɛ Mawu yeɔ dami sane he je ɔ, e be nyɛe ma ma e hɛ ngɔ fɔ a tɔmi ɔmɛ a nɔ kɛkɛ, mohu ɔ, e sa nɛ e na nɔ́ ko nɛ e maa da nɔ kɛ ngɔ a he yayami ɔmɛ kɛ pa. (La 89:14; Roma Bi 3:23-26) Mawu suɔ adesahi wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, e to blɔ nya nɛ e maa gu nɔ kɛ je adesahi a he yayami ɔmɛ kɛ je. (Roma Bi 5:6-8) Kpɔmi nɔ́ ɔ ji blɔ nya nɛ Mawu to nɛ e kɛ ma je wa he yayami ɔmɛ kɛ je.
Kɛ kpɔmi nɔ́ ɔ tsuɔ ní ha kɛɛ?
Munyu nɛ ji “kpɔmi nɔ́” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ hɛɛ sisi numi etɛ:
A kɛ woɔ nɔ́ ko he hiɔ.—4 Mose 3:46, 47.
A kɛ haa nɛ nɔ ko yeɔ e he loo a kɛ kpɔɔ nɔ.—2 Mose 21:30.
E ji hiɔ nɛ a woɔ ngɛ nɔ́ ko he nɛ́ e kɛ nɔ́ ɔ jua sɔ pɛpɛɛpɛ loo nɔ́ ko nɛ a kɛ toɔ nɔ́ ko nane mi. *
Ha nɛ wa susu bɔ nɛ sisi numi nɛ ɔmɛ kɔɔ Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ he ha.
Hiɔ womi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a he Kristofohi kɛ “jua wawɛ.” (1 Korinto Bi 6:20; 7:23) Jamɛ a jua a ji Yesu muɔ ɔ nɛ e kɛ “he adesahi tsuo, wɛtsohi, gbihi, mahi, kɛ je mahi kɛ ha Mawu.”—Kpojemi 5:8, 9.
He yemi. Yesu afɔle sami ɔ ha nɛ a gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ kɛ ha nɛ “wa ye wa he” kɛ je yayami mi.—1 Korinto Bi 1:30; Kolose Bi 1:14; Hebri Bi 9:15.
E kɛ nɔ́ ɔ jua sɔ pɛpɛɛpɛ. Yesu afɔle sami ɔ kɛ nɔ́ nɛ bɔ Adam ɔ sɔ pɛpɛɛpɛ—lɔ ɔ ji adesa wami nɛ ye mluku. (1 Korinto Bi 15:21, 22, 45, 46) Baiblo ɔ de ke: “Kaa bɔ nɛ nihi babauu ba pee yayami peeli ngɛ nɔ kake [Adam] tue gbomi he ɔ, jã kɛ̃ Yesu Kristo nɔ kake e tue nɛ e bu ɔ he ɔ, Mawu maa bu nihi tsuo dali.” (Roma Bi 5:19) Enɛ ɔ lɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ nɔ kake gbenɔ ma nyɛ maa pee kpɔmi nɔ́ kɛ ha yayami peeli babauu ɔ nɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu afɔle sami ɔ ji “kpɔmi nɔ́ nɛ sa pɛpɛɛpɛ kɛ ha nimli slɔɔtohi tsuo” nɛ a suɔ nɛ a ná he se.—1 Timoteo 2:5, 6, NW.
^ Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “kpɔmi nɔ́” ɔ hɛɛ sisi numi nɛ ji nɔ́ ko he jua, loo nɔ́ ko nɛ e he jua wa nɛ a kɛ wo nɔ ko he hiɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Hebri peemi munyungu nɛ ji ka·pharʹ a tsɔɔ kaa a maa ha nɔ́ ko nɔ. Behi babauu ɔ, e tsɔɔ yayami nɔ nɛ a maa ha. (La 65:3, NW) Munyungu nɛ ji koʹpher a tsɔɔ hiɔ nɛ a wo konɛ a nyɛ nɛ a kɛ ha nɔ́ ɔ nɔ aloo nɛ a kɛ kpɔ nɔ ko. (2 Mose 21:30) Jehanɛ hu, Hela munyungu nɛ ji lyʹtron, nɛ a pɔɔ sisi tsɔɔmi ke “kpɔmi nɔ́” ɔ, ma nyɛ maa tsɔɔ “hiɔ nɛ a woɔ kɛ heɔ nɔ yi wami mi.” (Mateo 20:28; The New Testament in Modern Speech, by R. F. Weymouth) Hela ní ngmali kɛ munyungu nɛ ɔ tsuɔ ní kɛ tsɔɔ hiɔ nɛ a woɔ kɛ kpɔɔ nihi nɛ a nuu mɛ ngɛ ta mi nɛ a wo mɛ tsu loo hiɔ nɛ a woɔ kɛ kpɔɔ nyɔguɛhi.