Yaa mi ní ɔ nɔ

NIHEWI KƐ YIHEWI BIƆ KE

Kɛ Social Media Ngɛ Ye Nɔ He Wami Náe Ha Kɛɛ?

Kɛ Social Media Ngɛ Ye Nɔ He Wami Náe Ha Kɛɛ?

 Anɛ o fɔli ɔmɛ ngmɛɛ mo blɔ kaa o ya social media nɔ lo? Kɛ jã a, munyu nɛ ɔ maa ye bua mo ngɛ si fɔfɔɛ etɛ komɛ nɛ a he hia a mi.

Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ

 Anɛ social media ngɛ ye be ɔ tsuo ngɔe lo?

 Ke waa kɛ social media ngɛ ní tsue ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ wa hi okpɔngɔ ko nɛ́ ngɛ he wami wawɛɛ nɔ​—ke o kudɔɔ we lɛ ɔ, mohu e ma kudɔ mo.

 “Be komɛ ɔ, ke i to kaa ma ngɔ be bɔɔ pɛ kɛ ya social media nɔ ɔ, ke benɛ ye hɛ ke baa ye he nɔ ɔ, kɛkɛ i ye ngmlɛfiahi fuu! Ke o pɔɔ social media kɛ ní tsumi ɔ, e he waa wawɛɛ kaa o ma kpa nɔ yami, nɛ e puɛɔ nɔ be wawɛɛ.”​—Joanna.

 Anɛ o le lo? A to social media amɛ a he blɔ nya konɛ o hi nɔ yae kpamkpam, nɛ́ o ko nyɛ nɛ o kpa. Nihi nɛ a to Intanɛti nɔ huɛ bɔmi he nɛ ɔmɛ a he blɔ nya a le kaa ke huɛ bɔmi he nɛ ɔmɛ he biɛ, nɛ nihi puɛɔ a be fuu ngɛ lejɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ ní tsumi hehi maa wo sika babauu konɛ a kɛ fia a níhi a he adafi ngɛ lejɛ ɔ.

 Mo bi o he ke: ‘Anɛ i puɛɔ be babauu ke i ngɛ Intanɛti nɔ huɛ bɔmi he ɔmɛ lo? Anɛ ma nyɛ ma ngɔ jamɛ a be ɔ ekomɛ kɛ pee níhi fuu nɛ se nami ngɛ a he lo?’

 Nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee. Ha nɛ huzu nɛ hi be abɔ nɛ o yeɔ ngɛ Intanɛti nɔ huɛ bɔmi he nɛ ɔmɛ ɔ a he, nɛ o ye be abɔ nɛ o to kaa o maa ye ɔ nɔ be fɛɛ be.

Moo to huzu ngɛ be abɔ nɛ o yeɔ ngɛ social media a nɔ ɔ he

 “I to ngmlɛfia abɔ ko nɛ́ i kɛ app komɛ ma tsu ní ɔ he blɔ nya ngɛ ye fon ɔ nɔ, nɛ ke jamɛ a be ɔ su ɔ, ye fon ɔ be mi blɔ ngmɛe nɛ i kɛ jamɛ a app ɔmɛ nɛ tsu ní hu. I pee jã kɛ ya si be ko, nɛ lɔ ɔ ye bua mi nɛ i ba na be abɔ nɛ e sa nɛ ma ye ngɛ Intanɛti nɔ huɛ bɔmi he nɛ ɔmɛ konɛ ma ko puɛ be fuu ngɛ nɔ.”​—Tina.

 Baiblo sisi tomi mlaa: “Nyɛɛ kɛ nyɛ be nɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ hi pe kulaa nɔ.”​—Efeso Bi 5:16.

 Anɛ social media haa nɛ be abɔ nɛ e sa kaa ma kɛ hwɔ mahe ɔ nɔ gbɔɔ lo?

 Ní leli babauu deɔ ke, ke e hí kulaa a, e sa nɛ nihewi kɛ yihewi nɛ a kɛ ngmlɛfia kpaanyɔ nɛ hwɔ mahe, se a kpɛti nihi babauu nyɛ we nɛ a hwɔ mahe nɛ su jã. Yi mi tomi kake he je nɛ enɛ ɔ baa lɛ jã ji kaa, nihewi kɛ yihewi babauu ngɔɔ be nɛ́ e sa kaa a kɛ hwɔ mahe ɔ kɛ yaa social media nɔ.

 “Loko ma hwɔ si ɔ, i yaa social media a nɔ kaa ma na nɔ́ ko kpakpa ko ngɛ lejɛ ɔ lo, se ke i hɛ ke baa ye he nɔ ɔ kɛkɛ i puɛ ngmlɛfiahi fuu kɛ ngɛ níhi nɛ a kɛ fɔ social media a nɔ ɔ hyɛe. E ji su yaya nɛ i ngɛ ye he mɔde bɔe kaa ma kpa”​—Maria.

 Anɛ o le lo? Ke o hwɔ we mahe saminya a, e ma nyɛ ma ha nɛ o pee yeyeeye, nɛ jehanɛ se hu, e ma nyɛ ma ha nɛ o ná juɛmi mi nyagba. Juɛmi he ní lelɔ kpanaa ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jean Twenge ɔ de ke, yi mi tomi titli nɛ haa nɛ nihi haoɔ nɛ a bua jɔɛ ɔ ji kaa a hwɔ we mahe bɔ nɛ sa. E de kɛ piɛɛ he ke, “ke o mahe sui mo, nɛ e tsa nɔ jã be kɛkɛɛ ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ e he nɛ wa ha mo wawɛɛ kaa o ma susu níhi a he saminya, nɛ e be hae nɛ o bua nɛ jɔ be fɛɛ be.” a

 Mo bi o he ke: ‘Ngmlɛfia enyɛmɛ nɛ i kɛ hwɔɔ mahe daa nyɔ mi?’ ‘Anɛ i yaa social media nɔ benɛ e sa nɛ ma dla ye he nɛ ma ya hwɔ si ɔ lo?’

 Nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee. Ke o yaa hwɔ si ɔ, mo je o fon ɔmɛ loo o tablɛti ɔmɛ kɛ je o kasa nya. Ke e maa hi ɔ, o ko hyɛ o fon ɔ nɔ aloo o tablɛti ɔ nɔ ke e piɛ ngmlɛfia enyɔ nɛ o maa hwɔ si. Ke o hia alarm nɛ́ e nyɛ nɛ e ha nɛ o te si mɔtu ɔ, koo ngɔ o fon ɔ loo o tablɛti ɔ kɛ pee.

Ke be ngɛ sue nɛ e sa nɛ o ya hwɔ si ɔ, bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa o kɛ social media be ní tsue

 “Be komɛ ɔ, i hii ye fon ɔ nɔ hyɛe kɛ ya siɔ nyɔ mi kpɛti, se enɛ ɔ ji nyagba ko nɛ i ngɛ ye he mɔde bɔe kaa ma tsu he ní. I suɔ nɛ ma pee ye ní kaa nɔ ko nɛ e ngɛ wae. Oti nɛ i kɛ ma ye hɛ mi ji ma hwɔ si mla kɛ jɔɔ ye he konɛ ma nyɛ nɛ ma ná he wami kɛ tsu níhi a he ní ke je na.”​—Jeremy.

 Baiblo sisi tomi mlaa: “Nyɛɛ le níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ.”​—Filipi Bi 1:10.

 social media haa nɛ i nuɔ he ha kɛɛ?

 Ngɛ níhi a mi hlami ko nɛ a pee ɔ mi ɔ, yihi nɛ a ngɛ nɔ tsami sukuu yae nɛ a bi mɛ munyu ɔ mi fã de ke, a “pɔɔ aywilɛho yemi, nɛ a be hɛ nɔ kami ko.” Nɔ́ nɛ kɛ nyagba nɛ ɔ baa a kpɛti kake ma nyɛ maa pee social media amɛ nɛ a hii nɔ yae ɔ. Dr. Leonard Sax de ke, “ke o yeɔ be fuu ngɛ social media nɔ, nɛ o kɛ o he toɔ ni kpahi a he ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ o bua be jɔe, nɛ o maa hao hulɔ.” b

 “Nihewi kɛ yihewi kɛ a he pɔɔ ni kpahi a he tomi, nɛ social media ha nɛ jã peemi yi ha mɛ kulaa. O kɛ ngmlɛfiahi fuu ma nyɛ maa hyɛ fonihi nɛ nihi kɛ fɔ social media a nɔ ɔ kɛkɛ o kɛ o he bɔni a he tomi nɔ, aloo ke o hyɛ bɔ nɛ o huɛ ɔmɛ ngɛ a hɛja jee ha a, kɛkɛ o susu kaa nɔ́ ko ngɛ mo bɔe.”​—Phoebe.

 Anɛ o le lo? E ngɛ mi kaa social media ma nyɛ ma ha nɛ o kɛ o huɛmɛ nɛ sɛɛ ní mohu lɛɛ, se lɔ ɔ be kaa o huɛmɛ nɛ o kɛ mɛ maa sɛɛ ní hɛ mi kɛ hɛ mi ɔ kulaa. Dr. Nicholas Kardaras de ke: “Ke waa kɛ nihi sɛɛ ní ngɛ wa fon ɔmɛ a nɔ a loo tablɛti ɔmɛ a nɔ ɔ, e ha we nɛ wa bua nɛ jɔ kaa bɔ nɛ ke waa kɛ mɛ sɛɛ ní hɛ mi kɛ hɛ mi nɛ wa bua jɔɔ ɔ. Lɔ ɔ ha we nɛ wa tsui nɛ nɔ wa mi, ejakaa adesahi suɔ nɛ a hɛ kɛ su ni kpahi a he wawɛɛ.” c

 Mo bi o he ke: ‘Ke i hyɛ nɔ́ nɛ ye huɛ ɔmɛ ngɛ pee ɔ, anɛ i nuɔ he kaa e piɛ mi pɛ lo?’ ‘Ke i hyɛ fonihi nɛ ye huɛ ɔmɛ kɛ fɔ social media a nɔ nɛ́ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a ngɛ ngɔɔmi yee ɔ, anɛ lɔ ɔ haa nɛ i nuɔ he kaa i be bua jɔmi ngɛ si himi mi kaa mɛ lo?’ ‘Ke i kɛ nɔ́ ko fɔ social media amɛ a nɔ nɛ nihi bɔɔ ko aloo nɔ kake po tsɔɔ we kaa e bua jɔ he ɔ, anɛ e gbaa ye nya lo?’

 Nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee. Mo ha o he be bɔɔ nɛ o kpa social media a nɔ yami, eko ɔ, ligbi bɔɔ komɛ, otsi aloo nyɔhiɔ po. Ná be babauu kɛ ha o huɛmɛ nɛ o kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní hɛ mi kɛ hɛ mi aloo ngɛ fon nɔ. Ke o kpa social media nɔ yami be bɔɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o ná be kɛ jɔɔ o he, nɛ o bua maa jɔ.

Anɛ o ma nyɛ ma ná be babauu kɛ ha o huɛmɛ, nɛ nyɛɛ sɛɛ ní hɛ mi kɛ hɛ mi lo?

 “Ke i ngɛ social media a nɔ ɔ, i kɛ ye juɛmi maa níhi nɛ ni kpahi ngɛ pee ɔ nɔ wawɛɛ. Benɛ i kpa social media a nɔ yami kulaa a, i nu he kaa nɔ́ nɛ a je tlomi ngua ko kɛ je ye kuɛ nɔ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ i ná be babauu kɛ tsu níhi nɛ se nami ngɛ a he ɔ he ní.”​—Briana.

 Baiblo sisi tomi mlaa: “Ha nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hyɛ lɛ nitsɛ e ní tsumihi a mi, kɛkɛ ɔ, lɛ nitsɛ pɛ e ma ná nɔ́ ko nɛ e maa da nɔ kɛ nya nɛ pi kaa e kɛ e he ngɛ nɔ kpa ko he toe.”​—Galatia Bi 6:4.

a Womi nɛ ji iGen ɔ lɛ bɔ he amaniɛ.

b Womi nɛ ji Why Gender Matters ɔ lɛ bɔ he amaniɛ.

c Womi nɛ ji Glow Kids ɔ lɛ bɔ he amaniɛ.