Yaa mi ní ɔ nɔ

NIHEWI KƐ YIHEWI BIƆ KE

Mɛni Ji Bɔmi Nami He Fonihi Kɛ Munyuhi Nɛ A Kɛ Maneɔ Nihi Ngɛ Mobile Fon Nɔ?

Mɛni Ji Bɔmi Nami He Fonihi Kɛ Munyuhi Nɛ A Kɛ Maneɔ Nihi Ngɛ Mobile Fon Nɔ?

 Mɛni ji bɔmi nami he fonihi kɛ munyuhi nɛ a kɛ maneɔ nihi ngɛ mobile fon nɔ?

 E ji bɔmi nami he fonihi, bɔmi nami he munyuhi loo bɔmi nami he videohi nɛ a kɛ maneɔ ngɛ mobile fon nɔ. Nyumu ko de ke, “E pɔ he wawɛɛ mwɔnɛ ɔ. E jeɔ sisi bɔɔbɔɔbɔɔ, eko ɔ nɔ ko mane mo eko, kɛkɛ mo hu o ha lɛ heto, loko o hɛ maa ba o he nɔ ɔ, nyɛ ngɛ nyɛ sibi fonihi nɛ tleɔ bɔmi nami akɔnɔ si manee.”

 Mɛni he je nɛ nihi peeɔ jã a? Adafi fiami womi nɛ ji, The New York Times ɔ tsɛ mlaa lelɔ ko munyu se. E de ke, nihewi kɛ yihewi komɛ nɛ a yi jeha nyingmi enyɔ lolo ɔ susuɔ kaa, “ke o suɔlɔ ko foni nɛ e hɛɛ e he gu ngɛ mi ngɛ o mobile fon nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ hlae nɛ nihi nɛ a le kaa o ná bɔmi hyɛ.” Yiheyo ko nɛ e ye jeha 17 ɔ tsɔɔ kaa “e ji bɔmi nami nɛ ngɛ slɔkee ejakaa hɔ loo bɔmi nami mi hiɔ ko ji mi kɛ bɛ.”

 Yi mi tomi kpa komɛ a he je nɛ nihewi kɛ yihewi peeɔ jã:

  •   Konɛ a kɛ gbla nɔ ko nɛ a ngɛ e he suɔmi ɔ juɛmi kɛ ba a nɔ.

  •   Ejakaa nɔ ko mane mɛ eko nɛ e peeɔ mɛ kaa mɛ hu a mane nɔ ɔ eko.’

 Mɛni oslaahi lɛ ngɛ he?

 Ke o kɛ foni mane nɔ ko kɛ gu mobile fon nɔ ɔ, pi o nɔ́ hu, o be nyɛe maa tsɔɔ bɔ nɛ e sa nɛ e kɛ tsu ní ha, aloo bɔ nɛ nihi ma susu ngɛ o he ke a na foni ɔ. Amanda Lenhart ji níhi a mi hlalɔ nɛ tsuɔ ní ngɛ Pew Research Center. E tu bɔmi nami he fonihi kɛ munyuhi nɛ a kɛ maneɔ ngɛ mobile fon nɔ ɔ he munyu ke: “Ligbi etɛ nɛ ɔ, e yi kulaa kaa nihi kɛ foni yayahi maa mane nɛ e yi hu kaa nihi maa ngɔ jamɛ a foni ɔmɛ kɛ to nɛ mɛ hu a kɛ mane ni kpahi.”

 Be komɛ ɔ

  •    Ke nɔ ko nine su fonihi nɛ nihi hɛɛ a he gu ngɛ mi ɔ nɔ ɔ, lɛ hu e kɛ maneɔ e huɛmɛ kɛ yi mi tomi kaa e ma ha nɛ a bua nɛ jɔ.

  •    Nihewi komɛ nɛ a kɛ a plã komɛ be hu ɔ maneɔ fonihi nɛ yiheyo ɔ hɛɛ e he gu ngɛ mi kɛ ya haa ní kpahi konɛ a kɛ pue e hɛ mi si.

 ANƐ O LE LO? Behi fuu ɔ, fonihi nɛ nihi hɛɛ a he gu ngɛ mi nɛ a kɛ maneɔ nihi ngɛ mobile fon nɔ ɔ ngɛ kaa jokuɛwi nɛ a peeɔ mɛ basabasa aloo jokuɛwi nɛ a kɛ mɛ náa bɔmi ɔ nɔuu. A bu nihewi kɛ yihewi komɛ po nɛ a yi jeha 18 lolo nɛ a ngɔ bɔmi nami he fonihi kɛ munyuhi kɛ mane nihi ngɛ mobile fon nɔ ɔ fɔ ngɛ kojomi he.

 Mɛni Baiblo ɔ de?

 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa bɔmi nami ji nɔ́ kpakpa ngɛ gba si himi mi. (Abɛ 5:​18) Se Baiblo ɔ ma nɔ mi kaa ke nɔ ko sɛ we gba si himi mi ɔ, e sɛ nɛ e ná bɔmi. Mo susu Baiblo ngmamihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he nɛ o hyɛ:

  •   “E sɛ kaa a woɔ yo kɛ nyumu yakayaka fiɛmi, loo mu ní tsumi, loo hɛkɔ ta tete ngɛ nyɛ kpɛti, . . . E sɛ kaa yakayaka munyu, loo kuasiahi a munyu, loo fɛu yemi munyu nɛ sɛ́ jeɔ nyɛ nya.”​—⁠Efeso Bi 5:​3, 4.

  •   “Je nɛ ɔ mi akɔnɔ níhi nɛ haoɔ nyɛ, yo kɛ nyumu yakayaka fiɛmi, mu ní tsumi, mi mi la, akɔnɔ yaya, kɛ hɛ tsumi ɔ, . . .nyɛɛ gbe.”​—⁠Kolose Bi 3:5.

 Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ “yo kɛ nyumu yakayaka fiɛmi” (ajuama bɔmi) he. Se pi lɔ ɔ pɛ, e bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ “mu ní tsumi” (ní peepee fɛɛ ko nɛ he tsɔ we) kɛ “akɔnɔ yaya” (enɛ ɔ kɔ we bua jɔmi nɛ ngɛ bɔmi nami nɛ yaa nɔ ngɛ gba si himi mi ɔ he, se mohu e ji bɔmi nami he akɔnɔ nɛ nya wa nɛ haa nɛ nɔ ko nyɛ we nɛ e ye e he nɔ) he hulɔ.

 Mo bi o he ke:

  •   Mɛni he je nɛ ke nɔ ko ngɔ foni nɛ nɔ ko hɛɛ e he gu ngɛ mi kɛ mane ɔ e ji “mu ní tsumi” ɔ?

  •   Mɛni blɔ nɔ nɛ enɛ ɔ haa nɛ nɔ ko náa bɔmi nami he “akɔnɔ yaya”?

  •   Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ ma hyɛ fonihi kaa jã loo ma kɛ mane nɔ ko?

 Baiblo ngmamihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ tsɔɔ yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sɛ nɛ waa ngɔ wa he kɛ wo ní peepeehi kaa jã mi.

  •   ‘Bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa ní tsulɔ kpakpa, konɛ Mawu nɛ ná o he bua jɔmi. Koo pee zo ní.’​—⁠2 Timoteo 2:​15.

  •    “E sa kaa nyɛɛ pee nyɛ he klɔuklɔu, nɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ he ngɔ ha Mawu!”​—⁠2 Petro 3:​11.

 Ngmami nɛ ɔmɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e sa nɛ waa ba wa je mi saminya. Ke o ba o jemi saminya a, hwɔɔ se ko ɔ, o be o he piae kɔkɔɔkɔ ngɛ o sa jemi bami ko he.​—⁠Galatia Bi 6:7.

 Mo bi o he ke:

  •    Kɛ nihi naa mi ha kɛɛ?

  •    Anɛ i ngɛ bumi kɛ ha ni kpahi lo?

  •    Anɛ i suɔ nɛ i kɛ nɔ́ ko nɛ ma gba ni kpahi a nya a ma je ye hɛja lo?

  •    Ke i kɛ bɔmi nami he fonihi kɛ munyuhi maneɔ nihi ɔ, kɛ a maa na mi ha kɛɛ?

  •    Ke i pee jã a, anɛ ye fɔli ma he mi ye lo?

 SANE KO NƐ YA NƆ NITSƐ “Ye huɛ yiheyo ko nɛ ngɛ plã pee kɛ ngɛ lae ɔ mane niheyo ɔ foni nɛ e hɛɛ e he gu ngɛ mi. Niheyo ɔ hu mane lɛ e nɔ́. E sui ligbi enyɔ po nɛ e papaa na foni ɔ ngɛ e fon ɔ nɔ. Benɛ e papaa na foni ɔ, e pee lɛ nyakpɛ wawɛɛ. E papaa bi lɛ foni ɔ he sane, nɛ e tu anɔkuale. I le kaa e pia e he wawɛɛ ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he, se e dɔ e fɔli ɔmɛ wawɛɛ nitsɛ! Enɛ ɔ ha nɛ e fɔli ɔmɛ he we lɛ yi hu.”

 Anɔkuale sane: E ji hɛ mi si puemi kɛ ha nɔ nɛ e kɛ bɔmi nami he foni maneɔ kɛ nɔ nɛ hyɛɔ jamɛ a foni ɔ tsuo. Yiheyo ko nɛ e ye jeha 18 nɛ e plã nyɛ e nɔ kaa e ngɔ lɛ nitsɛ e foni nɛ e hɛɛ e he gu ngɛ mi kɛ mane lɛ ɔ de ke: “Benɛ i pee jã a, e dɔ mi wawɛɛ nɛ zo gbe mi hulɔ.”

 Ní peepee nɛ ɔ sɛ, e ji zo nɔ́, nɛ mlaa ngmɛ́ blɔ hulɔ. Ke waa kɛ Baiblo mi ga womihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ tsu ní ɔ, e maa ye bua wɔ:

  •   “Nihewi a we akɔnɔ yaya a, yu o he kɛ je he kulaa.”​—⁠2 Timoteo 2:22.

  •   “Níhi nɛ a he be se nami ɔ, ko ha ma hyɛ.”​—⁠La 119:37.

 Mɛni o maa pee?

 Moo ngɔ Baiblo ga womi kɛ tsu ní ke o ya je si himi ko kaa jã mi. Moo kane nɔ́ nɛ Janet de ɔ, nɛ o hyɛ kaa níhi etɛ nɛ nyɛɛ se ɔ mi te nɛɛ lɛ e hi pe kulaa.

 “Ligbi ko ɔ, i kɛ niheyo ko kpe nɛ wa ngɔ wa fon nɔma kɛ ha wa sibi. Jamɛ a otsi ɔ mi nɔuu ɔ, e de mi ke ma ngɔ foni nɛ i wo dlɔsi kɛ bɔdesi pɛ ngɛ mi kɛ mane lɛ.”​—⁠Janet.

 Mɛni o susu kaa Janet ko pee? Ke mo ɔ, mɛni o maa pee?

  •  A. Eko ɔ, o ma susu kaa: ‘Nyagba ko be he kaa ma pee jã. Ejakaa ke i kɛ lɛ je kpo kɛ ya woɔ nya a, ma dla ye he jã nɛ e maa na.’

  •  B. Eko ɔ, o ma susu kaa: ‘I li nɔ́ he je nɛ e ngɛ foni ko kaa jã hlae. Ma mane lɛ foni kpa ko nɛ e je we ye nɔmlɔ tso ɔ kpo tsɔ, nɛ ma hyɛ nɔ́ nɛ maa ba.’

  •  D. Eko ɔ, o ma susu kaa: ‘Niheyo nɛ ɔ ngɛ hlae nɛ e kɛ mi nɛ ná bɔmi. Lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ ma je sɛ gbi nɛ ɔ kɛ je ye fon ɔ nɔ.’

 Tse etɛne ɔ (D) hi, aloo? Ejakaa Baiblo ɔ de ke: “Nɔmlɔ nɛ le nɔ́ ɔ, ke e na haomi nɛ ma a, e tuu nya fo, nɛ e ya laa e he. Nɔ nɛ be juɛmi ɔ, lɛɛ e kɛ e he ya woɔ haomi mi, nɛ e naa nɔ́.”​—⁠Abɛ 22:3.

 Janet sane ɔ nɛ wa susu he ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ nihi kɛ a he woɔ ní peepee kaa jã, kɛ jemi bami yaya kpahi a mi. Enɛ ɔ he ɔ, Mɛnɔmɛ nɛ o kɛ mɛ peeɔ huɛ? (Abɛ 13:20) Sarah nɛ e ye jeha 27 ɔ de ke, “E sa nɛ o kɛ nihi nɛ o le kaa a kɛ a he be jemi bami yaya mi woe ɔ nɛ bɔ. Yiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Delia nɛ e ye jeha 24 ɔ hu de ke, “Huɛ komɛ bɔɔ mɔde kaa a ma ha nɛ o kɛ o he nɛ wo jemi bami yaya mi. Akɛnɛ a kɛ Mawu blɔ tsɔɔmi tsu we ní he je ɔ, a suɔ nɛ mo hu o pee jã. Ja nɛ o suɔ lo?”