Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

Úuchben tsʼíiboʼob ich siríaco: meyajnajoʼob utiaʼal u suʼutul le yáax bibliaʼoboʼ

Úuchben tsʼíiboʼob ich siríaco: meyajnajoʼob utiaʼal u suʼutul le yáax bibliaʼoboʼ

Tu jaʼabil 1892, kaʼatúul gemelaʼob, Agnes Smith Lewis yéetel Margaret Dunlop Gibson yaan kex óoliʼ 50 jaʼab tiʼobeʼ binoʼob yóoʼ camello teʼ monasterio Santa Catalina yaan tu chuun u witsil Sinaíoʼ. Wa sajbeʼentsil u viajar máak teʼ kʼiinoʼob jeʼeloʼ, ¿bix táabik u viajar le koʼoleloʼob tu juunaloʼob tu yáamil nueve kʼiinoʼoboʼ? Wa ka a wojéelteʼ yaan a maas creertik jach jaaj le baʼaxoʼob tsʼíibtaʼan teʼ Bibliaoʼ.

Agnes Smith Lewis; u monasterioil Santa Catalina

LE NUKAʼAJ suut Jesús teʼ kaʼanoʼ tu yaʼalaj tiʼ u disipuloʼob ka tʼaanakoʼob tu yoʼolal «tu kaajil Jerusalén, tiʼ tuláakal u luʼumil Judea, Samaria bey xan tak tu maas náachil le Luʼumaʼ» (Baʼaxoʼob 1:8). U disipuloʼobeʼ jach tu tsʼáaj u yóol u tsʼoʼokbesoʼob u tʼaan Jesús. Baʼaleʼ chʼaʼpachtaʼaboʼob tu kaajil Jerusalén yéetel kíimsaʼab juntúuliʼ: Esteban. Yaʼab disipuloʼobeʼ púutsʼoʼob Antioquía (Siria), junpʼéel nojoch kaaj yaan yáanal u páajtalil Roma, kex 550 kilómetros tu xaman Jerusalén (Baʼaxoʼob 11:19).

Le tiaʼanoʼob Antioquíaoʼ le disipuloʼoboʼ seguernaj «u kʼaʼaytikoʼob u maʼalob péektsilil» Jesucristo, yéetel yaʼab máaxoʼob maʼ judíoʼobeʼ tu creertoʼob (Baʼaxoʼob 11:20, 21). Kex griego u idiomail Antioquíaeʼ, tiʼ u maasil kaajiloʼob Siriaeʼ ich siríaco u tʼaan le máakoʼoboʼ.

KU SUʼUTUL ICH SIRÍACO LE «MAʼALOB PÉEKTSIL[Oʼ]»

Ka yaʼabchaj le máaxoʼob tʼanik siríaco teʼ siglo 2, kʼaʼabéetchaj u suʼutul le «maʼalob péektsil» ichil le idioma jeʼeloʼ. Lelaʼ ku yeʼesikeʼ maʼ ich latín yáax suʼut le Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Griegooʼ, baʼaxeʼ ich siríaco.

 Naatsʼ tiʼ u jaʼabil 170, Taciano (k.120-k.173) juntúul máax ku tsʼíibtik libroʼobeʼ, tu junpʼéeliliʼkuntaj u tsikbalil le kanpʼéel Evangelioʼoboʼ, ka tu tsʼíibtaj ich griego wa ich siríaco yéetel kʼuch kʼaj óoltbil Diatesarón; ich griegoeʼ u kʼáat u yaʼaleʼ «tu yoʼolal kanpʼéel». Ka máan kʼiineʼ Efrén de Siriaeʼ (k.310-k.373 ) tu beetaj junpʼéel tsʼíib ku yeʼesikeʼ jach kʼaj óolaʼan le Diatesarón tumen le cristianoʼob sirioʼob teʼ kʼiinoʼob jeʼeloʼ.

¿Baʼaxten jach kʼaʼanaʼan le Diatesarón teʼ kʼiinoʼobaʼ? Koʼox ilik. Teʼ siglo 19, jujuntúul biblistaʼobeʼ tu yaʼaloʼobeʼ maʼ jaaj baʼax ku yaʼalik le Evangelioʼoboʼ tumen tsʼíibtaʼaboʼob bin teʼ siglo 2, tu jaʼabiloʼob 130 tak 170, úuchiliʼ kíimik Jesuseʼ. Baʼaleʼ u tsʼíibiloʼob le Diatesarón tsʼoʼok u kaxtaʼaloʼ ku yeʼesikeʼ jach kʼaj óolaʼan u tsʼíibiloʼob Mateo, Marcos, Lucas yéetel Juan teʼ kʼiinoʼob jeʼeloʼ. Lelaʼ ku yeʼesikeʼ le Evangelioʼoboʼ desde teʼ yáax siglo ka tsʼíibtaʼaboʼ. Le Diatesarón xanoʼ tu yeʼeseʼ maʼ tu jach creertaʼal le evangelioʼob apocrifoʼoboʼ, tumen Tacianoeʼ chéen le kanpʼéel Evangelioʼob meyajnajtiʼ utiaʼal u tsʼíibtik u tsikbaloʼ.

Peshitta siríaca tiʼ le Pentateucooʼ: u kaʼapʼéel tsʼíib tiʼ le Biblia maas úuchben ku taasik fechaoʼ (jaʼab 464)

Tu káajbal le siglo 5, tu xamanil Mesopotamiaeʼ suukchaj u xoʼokol junpʼéel Biblia ich siríaco tsʼíibtaʼab teʼ siglo 2 wa 3. Le Bibliaaʼ óoliʼ chúukaʼan, chéen 2 Pedro, 2 Juan, 3 Juan, Judas yéetel Apocalipsis minaʼantiʼ. Kʼaj óolaʼaneʼ Peshitta, u kʼáat u yaʼaleʼ «juntaatsʼ u naʼataʼal». Le Peshittaoʼ junpʼéel suttʼaan tiʼ le Biblia jach úuchben yéetel jach kʼaj óolaʼan tuʼux ku páajtal k-ilik bix suʼutik le Biblia teʼ yáax sigloʼoboʼ.

Tsʼoʼoleʼ junpʼéel u tsʼíibil le Peshittaoʼ ku taasik junpʼéel fecha ku yeʼesik beetaʼab tu jaʼabil 459 wa 460. Bey túunoʼ tiʼ tuláakal u úuchben tsʼíibiloʼob le Biblia ku taaskoʼob u fechailoʼ, lelaʼ letiʼe maas úuchbenoʼ. Kex tu jaʼabil 508, le Peshittaoʼ túumbenkunsaʼabi, ka oksaʼab le cinco libroʼob minaʼan kaʼach ichiloʼ. Lelaʼ kʼuch kʼaj óoltbil Versión Filoxeniana.

ULÁAKʼ TSʼÍIBOʼOB ICH SIRÍACO

Tak teʼ siglo 19, óoliʼ tuláakal u copiailoʼob le Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Griego beetaʼanoʼ tsʼíibtaʼaboʼob teʼ siglo 5 wa ka tsʼoʼok le siglo jeʼeloʼ. Le oʼolal le biblistaʼoboʼ jach kʼaʼanaʼan u yilkoʼob le tsʼíiboʼob maas úuchbentak jeʼex le Vulgata latinaoʼ wa le Peshitta siríacaoʼ. Kaʼacheʼ ku tuklaʼaleʼ le Peshittaoʼ u copiail junpʼéel tsʼíib maas úuchben, baʼaleʼ maʼ ojéelaʼan kaʼach máakalmáakiʼ. Wa ka kaxtaʼakeʼ jach jeʼel u yáantik le biblistaʼob utiaʼal u naʼatkoʼob bix suʼutik le yáax bibliaʼob ich siríacooʼ; jeʼex tsʼoʼok k-ilkoʼ leloʼ káaj u beetaʼal teʼ siglo 2. Baʼaleʼ ¿jach wa tu jaajil yaan le úuchben tsʼíiboʼ?

Tu jáalik le Sinaítico Siríacooʼ ku páajtal u yilaʼal u tsʼíibil le Evangelioʼob óotaʼab tupbiloʼ

Yaan, tsʼoʼoleʼ kaʼapʼéel kaxtaʼabiʼ. Le yáaxoʼ beetaʼab teʼ siglo 5. Líiʼsaʼan kaʼach ichil yaʼab uláakʼ tsʼíiboʼob ich siríaco u manmaj le Museo Británico tu jaʼabil 1842 tiʼ junpʼéel monasterio yaan tu desiertoil Nitria (Egipto). Tsʼaʼab u kʼaabaʼeʼ Siríaco Curetoniano, tumen William Cureton kaxte yéetel letiʼ xan tsʼáa kʼaj óoltbil. Le máakaʼ letiʼ áantik kaʼach le máax kanáantik le úuchben tsʼíiboʼob yaan teʼ museooʼ. Teʼ yáax tsʼíib kaxtaʼaboʼ bey u bin u chíikpajal le Evangelioʼobaʼ: Mateo, Marcos, Juan yéetel Lucas.

Le uláakʼ junpʼéel tsʼíiboʼ letiʼe Sinaítico Siríaco kaxtaʼab tumen juntúul tiʼ le gemelaʼob t-aʼalaj tu káajbal le xookoʼ. Kex Agnes maʼ tu kʼamaj mix junpʼéel título tiʼ le universidadoʼ, tu kanaj uláakʼ ocho idiomaʼob, tuʼux táakaʼan le siríacooʼ. Tu jaʼabil 1892, Agneseʼ jaʼakʼ u yóol ka tu kaxtaj le úuchben tsʼíib tu monasterioil Santa Catalina yaan Egiptooʼ.

 Le úuchben tsʼíiboʼ tiaʼan kaʼach ichil junpʼéel roperoeʼ. Agneseʼ ku yaʼalikeʼ «jach kʼaas u yilaʼal, éekʼchajaʼan yéetel taakʼentaakʼ u juʼuniloʼob ikil maʼ walawaltaʼak» ichil yaʼab jaʼaboʼobiʼ. Teʼ juʼunoʼ yaan uláakʼ baʼax tsʼíibtaʼan yóokʼol le yáax tsʼíib beetaʼanoʼ. Le tsʼíib yaan yóokʼoloʼ ich siríaco yaan, yéetel ku tʼaan tiʼ koʼoleloʼob kiliʼich u yilaʼaboʼob. Baʼaleʼ tu kaʼanlil le táan juʼunoʼoboʼ Agneseʼ páajchaj u yilik jujunpʼéel tʼaanoʼob tiʼ le yáax tsʼíib beetaʼan teʼ juʼunoʼ, ichiloʼobeʼ ku chíikpajal le tʼaanoʼobaʼ: «u [tsʼíib] Mateo», «u [tsʼíib] Marcos», «u [tsʼíib] Lucas». Le baʼax tu kaxtoʼ junpʼéel tsʼíib ich siríaco tuʼux yaan óoliʼ tuláakal le Evangelioʼoboʼ. Le biblistaʼoboʼ ku tuklikoʼobeʼ tsʼíibtaʼab tu tsʼoʼokbal le siglo 4.

Le Sinaítico Siríaco junmúuchʼ yéetel le Códice Sinaítico yéetel le Códice Vaticanooʼ tsʼíiboʼob jach táaj kʼaʼanaʼantakoʼob. Ku tuklaʼaleʼ le Siríaco Curetoniano yéetel le Sinaítico Siríacooʼ u copiailoʼob le úuchben Evangelioʼob ich siríaco tsʼíibtaʼaboʼob tu tsʼoʼokbal le siglo 2 wa tu káajbal le siglo 3.

U TʼAAN DIOSEʼ MIX BIKʼIN KUN XUʼULUL

Le tsʼíiboʼob tsʼoʼok k-aʼalikoʼ ¿jeʼel wa u yáantik le máaxoʼob xokik le Biblia bejlaʼoʼ? Jeʼeleʼ. Koʼox tuukul tiʼ le versiculoʼob ku chíikpajal tiʼ jujunpʼéel bibliaʼob ken tsʼoʼokok Marcos 16:8. Teʼ Códice Alejandrino tiʼ le siglo 5, teʼ Vulgata latina yéetel tiʼ uláakʼ tuʼuxoʼobeʼ ku chíikpajal le versiculoʼoboʼ, baʼaleʼ teʼ úuchben tsʼíiboʼob maas ku chíinpoltaʼaloʼoboʼ —jeʼex Códice Sinaítico yéetel Códice Vaticanoeʼ— chéen tak Marcos 16:8 ku náakal le xookoʼ. Le Sinaítico Siríacooʼ maʼ tu taasik xan le versiculoʼob jeʼeloʼ. Lelaʼ ku yeʼesikeʼ chéen oksbil beetaʼabikoʼob ichil u Evangelio Marcos ka máan kʼiinoʼ.

Koʼox ilik uláakʼ ejemplo. Teʼ siglo 19, óoliʼ tuláakal le bibliaʼoboʼ oksaʼan uláakʼ tʼaanoʼob teʼ 1 Juan 5:7 tuʼux ku tsʼaʼabal naʼatbil jaaj u kaʼansajil le Trinidadoʼ. Baʼaleʼ le tʼaanoʼob jeʼeloʼ maʼ tu chíikpajal teʼ tsʼíiboʼob ich griego maas úuchbentakoʼ, mix teʼ Peshittaoʼ. Lelaʼ ku yeʼesikeʼ le ka yáax tsʼíibtaʼab le Bibliaoʼ minaʼan le tʼaanoʼob jeʼeloʼ.

Tuláakal lelaʼ ku yeʼesikeʼ Jéeoba Dioseʼ jach tu jaajil ku kanáantik u Tʼaan, le Kiliʼich Tsʼíiboʼob, jeʼex u yaʼalmiloʼ: «Xíiweʼ ku tijil, nikteʼeʼ ku chuchultal, baʼaleʼ u tʼaan Yuumtsileʼ mix bikʼin bíin xuʼuluk» (Isaías 40:8; 1 Pedro 1:25). Le úuchben tsʼíiboʼob ich siríacooʼ tsʼoʼok u yáantajoʼob utiaʼal ka suʼutuk le Biblia tiʼ uláakʼ idiomaʼoboʼ.

Le Peshittaoʼ junpʼéel suttʼaan tiʼ le Biblia jach úuchben yéetel jach kʼaj óolaʼan tuʼux ku páajtal k-ilik bix suʼutik le Biblia teʼ yáax sigloʼoboʼ