Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

Mitaoa amo o Vaovao tsy Maregneo

Mitaoa amo o Vaovao tsy Maregneo

 Fa tsy sarotse sasa ty mipay fagnazavagne miomba ty raha raike amy hinane zao, agnisa izay ty fagnazavagne miomba ty fiarovagne ty fiaintika naho ty fahasalamantika. Faie naho fa manao fikarohagne rehe, le mila mitao soa kera tsy tena maregne ty fagnazavagne trea’o ao. Intoa iaby ty raha va’e ho sendreke azo:

 Nampitao zao ohatse ty sekretera jeneraly o Firenena Mikambagneo fa nanjare miparitake o vaovao tsy maregneo amparake ty nisia i arete-manjamagne COVID-19-oy. Izao ty nirehafe’e: “Tena miparitake hinane zao ty fitsaboagne sandoke naho ty torohevetse magnoho-doza miomba ty fahasalamagne. Maro ty vande reintika amo o telé naho o radiò ao. Misy tsaho tsy marem-pototse ka miparitake amy Internet ao. Ndaty maro areke ty manjare mifankalaigne naho mifampitsaratsara.”

 Maregne fa toe fa tsy vaovao amantika ty maharey o vaovao tsy maregneo. Faie fa nirehake mialoha ty Baiboly fa amo androntikagne hinane zao le “vao mainke hiharaty o ndaty raty fagnahio naho o mpisandokeo, le sady mamitake iareo ro voafitake.” (2 Timoty 3:1, 13) Va’e tsiela avao tika le ho losotse hampiparitake vaovao tsy maregne. Ty anto’e, noho ty fisia o Internet io, le fa tsy sarotse sasa sady tsiela avao ty ahazoagne o vaovao tsy maregneo. Va’e hisy namboamboaregne ndra ka va’e tsy tena maregne soa ty ila’e amy ty vaovao voarambentikagne amy e-mail ao ndra amy ty tragnom-porarotse fifandrambesagne ampiasaentika ao ndra amy ty fitaovagne elektronike anagnantika.

 Ino areke ty azo’o atao mba tsy ho voafita o vaovao amboamboaregneo naho o tsaho tsy marem-pototse rehoeke? Andao tika handineke toro lala ty Baiboly tsiampeampe.

  •   Ko le avy le inoagne ze raha rei’o ndra ze raha hita’o

     Inogne ty raha rehafe ty Baiboly? “Mino ze rehake rei’e ze mbe tsy nandia fiaignagne, faie mandineke ty lia’e ty mahimbagne.”​—Ohabolana 14:15.

     Tsiela voafitake tika naho tsy mitao. Tsiela miparitake zao ohatse ty karazan-tsare kedekedeke misy soratse naho ty video boribory amy internet ao naho amo o tragnom-porarotse fifandrambesagneo ao. Mateteke o raha rehoeke ro anoe iareo mba hampiheheagne o ndatio. Faie tsiela avao ty magnova naho mamboaboatse o raha rehoeke. Vita o ndatio aza ty mamorogne video ahatreavagne ndaty manao raha tsy natao’e naho mirehake raha tsy nirehafe’e.

     Hoe ty Axios Media: “Boake amy ty sare naho ty video namboamboaregne ty ankamaroa ty vaovao tsy maregne trea o ndaty mikaroke fagnazavagne amo o tragnom-porarotse fifandrambesagneo ao.”

     Dineho zao: ‘Tena maregne vao ty vaovao treako toy?’

  •   Dineho soa tie boake aia i vaovaoy sady ino ty raha rehafegne ao

     Inogne ty raha rehafe ty Baiboly? “Fantaro soa ze kila raha, le ze soa ro tano.”​—1 Tesalonianina 5:21.

     Ko le avy le mino ndra mampiparitake ze vaovao rei’o, ndra tie fa malaza naho miherenkeregne rehafe o fampitam-baovaò aza. Hamaregno soa heike tie tena maregne vata’e vao i vaovaoy. Inogne ty hagnampe azo amy izay?

     Dineho tie tena atokisagne vao ty nifotora i vaovaoy. Hoe izao ty raha va’e hatao ty fampitam-baovao ndra ty fikambanagne ila’e: Amboamboare’e i vaovaoy amy izay tsy magnelengelegne ty tombotsoa’e sady mifagnarake amy ty hevetse ara-polotike tohana’e. Naho magnente ndra mitsanogne vaovao areke rehe le manoa fampitahagne. Ampitovio amy ty raha rehafe ty fampitam-baovao hafa i raha nirei’oy. Kindraike ka le va’e hirehake vaovao tsy maregne ama’o ty ragne’o, satria va’e nieretseretse reke tie maregne i vaovao nirei’ey. Va’e amy ty alala ty e-mail ndra o tragnom-porarotseo ty anoa’e izay. Ko le avy le inoagne areke ty vaovao raike nirei’o naho tsy fanta’o tie aia ty nifotora’e.

     Anò azo antoke tie raha maregne ty raha rehafe i vaovaoy sady tena fagnazavagne fara’e ty azo’o. Henteo ohatse ty date niboaha’e, le dineho soa ty raha misy naho ty porofo magnamaregne aze. Vao mainke rehe mila mitao naho fa misy fagnazavagne sarotse faie trea’o tie nihatsotrà ndra nihamaivàgne iareo avao ndra nanoe iareo mba hanohinagne ty fo o ndatio.

     Hoe ty Sridhar Dharmapuri, direktera miandraikitse ty fizaran-kanegne mialy amo o hakeréo amo o Firenena Mikambagneo ao: “Nanjare raha lahibey mitovy amo o fanasan-tagnagneo ty magnamaregne ty vaovao reintika.”

     Dineho zao: ‘Kera ndra heve o ndaty avao o raha atao iareo raha tena misy amy ty vaovao toy atò? Kera tsy ze raha tena maregne iaby ro trea ato?’

  •   Ze raha tena misy ro henteo fa tsy ze raha teatea’o

     Inogne ty raha rehafe ty Baiboly? “Minegne ze ndaty matoky ty fo’e.”​—Ohabolana 28:26.

     Naho fa misy hevetse raike teantika hinoagne, le tsiela matoky ty fagnazavagne manohagne igne tika. Mateteke ro mifagnarake amy ty raha mahaliagne antika naho nikarohentika ty vaovao alefa amantika amy internet ao. Faie tsy ze raha teateantika avao ro toko’e hinoantika.

     Hoe ty Peter Ditto, social psychologist: “Afake misaigne soa o ndatio. Faie managne ty raha irientika, ty raha tamaentika, ty raha atahorantika vaho ty anto’e mandrisike antika hanao raha ka tika.”

     Dineho zao: ‘Atokisako vao ty fagnazavagne toy satria manohagne ty hevetse teako hinoagne?’

  •   Ko mampiparitake vaovao tsy maregne

     Inogne ty raha rehafe ty Baiboly? “Ko mampiparitake tsaho.”​—Eksodosy 23:1.

     Tsiarovo tie misy voka’e amy ty fomba fisaigna ty hafa naho ty raha atao’e ty raha ampahafantarentikagne aze. Hisy voka’e raty amy ty hafa areke naho raha tsy maregne ty raha rehafentikagne ama’e ndra tie tsy satrientikagne aza.

     Hoe ty Peter Adams direktera adzoin ty tetik’asa fampianaragne miomba ty fampitam-baovao:“Aloha ty hirehafa’o vaovao raike, le mitofa heike sady eretsereto zao: ‘Azoko antoke vao tie maregne soa ty raha teako ho zaraegne toy?’ Naho manao hoe izay iaby o ndatio le hihegne ty vaovao tsy maregne miparitake amy internet agne.”

     Dineho zao: ‘Ino ty mahavy ahy mizara ty vaovao toy, noho ireke azoko antoke tie maregne vao?’