Hagnente ty agnate’ao

Tena Misy vao o Afobeio? Ino ty Atao Tihoe Afobey Naho ty Baiboly ro Henteagne?

Tena Misy vao o Afobeio? Ino ty Atao Tihoe Afobey Naho ty Baiboly ro Henteagne?

Vale’e ara-baiboly

 Misy Baiboly fa ela maromaro mampiasa ty rehake tihoe “helo” ndra afobey, amy ty andinin-teny ila’e. (Salamo 16:10; Asan’ny Apostoly 2:27 a) Atoro i sare amy ty lahatsoratse toy ato io ty raha inoa ty ndaty maro miomba ty afobey. Toeragne misy afo mirehetse nainai’e zao io sady agne ty agnasazeagne ze raty fagnahy. Faie izay vao ty raha ampianare ty Baiboly?

Hotrea amy ty lahatsoratse toy ato

 Toeragne fampijaleagne nainai’e vao o afobeio?

 Aha’a. Midika tihoe “Kibory”, ty dika izay, kibory misy ze mate iaby, i rehake tam-boaloha’e nadika ty Baiboly fa haehae ila’e tihoey “helo” ndra afobey (Hebreo: “Sheôl”; Grike: “Haides”). Rehafe ty Baiboly fa tsy misy sasa o ndatio naho fa amo o “Kibory” iohoe agne.

  •   Tsy mahafantatse ndra ino ndra ino ty mate, le tsy mahatsapa fanaintaignagne. “Tsy misy afake miasa, ndra magniry hanao raha, ndra mahazo fahalalagne, ndra maneho fahendreagne, ty an-Kibory handenà’o agne.” (Mpitoriteny 9:10) Tsy toeragne ahareizagne feo o ndaty maro mitoreo areke i afobeỳ. Rehafe ty Baiboly tie: “Lonike abey ty raty fagnahy halam-baraka, sady hatao tsy maharehake sasa an-Kibory ao!”​—Salamo 31:17; 115:17.

  •   Arake ty nisaontsien’Andrianagnahare, le fahafatezagne ty saze atera ty fahotagne fa tsy fampijalejaleagne agnate afobey. Nisaontsy tamy i Adama, i lahilahy voaloha’ey ty Andrianagnahare tie fahafatezagne ty ho saze’e naho tsy mankatò reke. (Genesisy 2:17) Tena tsy nisaontsy miomba i fampijaleagne nainai’e agn’afobey agney reke. Naho fa nanota ty Adama naho fa tafara tatoy, le izao ty saze nisaontsien’Andrianagnahare tama’e: “Lemboke rehe le hiheregne ho lemboke indraike.” (Genesisy 3:19) Hanjare tsy hisy sasa ty Adama. Naho tena tsy maintsy nalefan’Andrianagnahare tagn’afobey agne vata’e ty Adama, le tsy maintsy ho nisaontsy izay reke. Tsy miova ty saze mean’Andrianagnahare ze tsy magnorike ty lalà’e. Izao ty nampanorate’e ty mpanoratse Baiboly raike, ela bey tafara ty nanotà i Adama: “O fateo ro vale ty ota.” (Romanina 6:23) Tsy misy anto’e toko’e hagnomezagne saze hafa sasa satria “ze mate le afake maliolio amy ty fahota’e.”​—Romanina 6:7.

  •   Mampangorigne an’Andrianagnahare i tihoey fampijaleagne nainai’e. (Jeremia 32:35) Mifanohetse amy ty raha ampianare ty Baiboly zay. Rehafe ty Baiboly fa “Andrianagnahare hatea.” (1 Jaona 4:8) Tea’e naho hatea ty anto’e anompoantikagne aze, fa tsy tahotse tie ke hampijalegne nainai’e.​—Matio 22:36-38.

  •   Nisy ndaty soa fagnahy nandeha agn’afobey agne. Rehafe i Baiboly mampiasa ty rehake tihoe “helo” ndra afobeỳ fa nisy mpanompon’Andrianagnahare tsy nivalike nagniry ty ho agne. Agnisa izay ty Jakoba naho i Joba. (Genesisy 37:35; Joba 14:13) Ndra i Jesosy Kristy aza rehafegne fa tagn’afobey agne, tagnelagnela ty fotoagne nimateza’e naho namelomagne aze tamy ty mate. (Asan’ny Apostoly 2:31, 32) Mazava areke fa naho fa mampiasa ty rehake tihoe “helo” ndra afobey i Baiboly rey, le Kibory ty tea’e ho rehafegne. b

 Ino ty dika i fagnohara i Jesosy miomba i lahilahy mpagnarivo naho i Lazarosỳ?

 Fagnoharagne nirehafe i Jesosy io sady trea amy Lioka 16:19-31 ao. Natao mba hampianaragne miomba ty findesam-batagne naho ty fomba fiheven’Andrianagnahare o fagnoharagne iohoe. Tsy tihoe tantara tena nisy i fagnoharagne miomba i lahilahy mpagnarivo naho i Lazarosỳ. (Matio 13:34) Naho te hahafantatse soa o fagnoharagne iohoe rehe, le henteo ty lahatsoratse tihoe “Ia i Lahilahy Mpagnarivoy Naho i Lazarosy?

 Midika tihoe tafasarake aman’Andrianagnahare vao tihoe afobey?

 Aha’a. Mifanohetse amy ty Baiboly i fampianaragne tihoey tie mbe afake mahatsapa ho tafasarake aman’Andrianagnahare o mateo. Rehafe ty Baiboly fa tsy mahafantatse ndra ino ndra ino o mateo.​—Salamo 146:3, 4; Mpitoriteny 9:5.

 Fa nisy ndaty navotagne boake agn’afobey agne vao?

 Ie. Misy ndaty sive tantarae ty Baiboly fa tan-Kibory agne (adika ty Baiboly ila’e tihoe “helo” ndra “afobey” ), faie nivelomegne tamy ty mate le nivelogne indraike. c Naho nisy raha nitadidy iareo tie tagne, le tsy maintsy ho nitantarae iareo ze raha niaigna’e tagne. Faie tsy nisy tamy iareo nitantara fampijaleagne ndra nitantara raha hafa. Ino ty anto’e? Satria naho henteagne ty fampianara ty Baiboly, le tsy mahafantatse ndra ino ndra ino iareo, fa hoe ndaty “niroro” avao.​—Jaona 11:11-14; 1 Korintianina 15:3-6.

a Tsy mampiasa ty rehake tihoe “helo” ty ankamaroa ty Baiboly amy izao, amy Asan’ny Apostoly 2:27 ao. Misy mampiasa tihoe “toera ty mate” ohatse ty ila’e (Dikan-drehake Iombognagne a Madagasikara Etoa), “fitoboha ty mate” (Dikan-drehake Katolika), na “fiaignan-tsi-hita.”​​—Dikan-drehake Protestanta.

b Henteo i efajoro tihoey “ I rehake tam-boaloha’e tagney.”

c Henteo ty 1 Mpanjaka 17:17-24; 2 Mpanjaka 4:32-37; 13:20, 21; Matio 28:5, 6; Lioka 7:11-17; 8:40-56; Jaona 11:38-44; Asan’ny Apostoly 9:36-42; 20:7-12.