Hagnente ty agnate’ao

Ho Poteke vao ty Tane Toy?

Ho Poteke vao ty Tane Toy?

Vale’e ara-baiboly

 Aha’a. Tsy ho poteke zao ty tane toy, ndra ho ravà ty afo, ndra hosoloagne tane hafa. Ampianare ty Baiboly fa nataon’Andrianagnahare hitobohagne nainai’e ty tane toy.

  •   “Ze ndaty maregne ro handova ty tane toy, sady hitoboke etoa nainai’e.”​—Salamo 37:29.

  •   ‘[Naoren’Andrianagnahare] ty tane toy, sady natao’e mafe ty foto’e, le tsy ho voaozongozogne nainai’e.’​—Salamo 104:5.

  •   ‘Maharetse nainai’e ty tane toy.’​—Mpitoriteny 1:4.

  •   Ireke “i Mpamokoboko ty tane toy naho Mpanao azey, i nagnoregne aze mafey, sady tsy tihoe tsy misy dika’e ty namboara’e aze fa namboare’e hitobohagne.”​—Isaia 45:18.

Ho simba vao ty tane toy noho ty raha atao o ndatio?

 Tsy hengàn’Andrianagnahare hanimba tanterake ty tane toy ty raha atao o ndatio. Agnisa izay, ty fandotoagne o tontolo iaignagneo, o alio, ndra ty raha hafa. “Ze manimba ty tane toy” ro horingane’e. (Apokalypsy 11:18) Akore ty hanoa’e izay?

 Hosoloan’Andrianagnahare i Fanjakagne raike an-dagnitse agney ty fitondrà o ndatio satria tsy mahavita miaro ty tane toy. (Daniela 2:44; Matio 6:9, 10) I Jesosy, i anak’Andrianagnaharey, ro hinday o Fanjakagne iohoe. (Isaia 9:6, 7) Nahavita nifehe ty hery o natiorao reke tamy ireke tan-tane etoay. (Marka 4:35-41) I Jesosy ty Mpanjaka i Fanjakàn’Andrianagnaharey, le ireke ty hifehe tanterake ty tane toy naho ze raha iaby ama’e eo. Hohavaoze’e ty tane toy, le hanjare manahake ty toe’e tamy i tonda i Edena tagney.​—Matio 19:28; Lioka 23:43.

Mampianatse vao ty Baiboly tie ho ravà ty afo ty tane toy?

 Aha’a. Mateteke o ndatio ro mieretseretse ze heve-diso zay, satria tsy tena azo iareo ty dika ty raha rehafe ty 2 Petera 3:7. Izao ty rehafe o andine’e iohoe: “Atokagne mba haringagne amy ty afo amy ty alala ze rehake zay i lagnitsey naho o tane misy amy izaò, le hajariegne amparake ty hiavia ty andro hitsaràgne naho handringanagne o tsy matahotse an’Andrianagnahare reo.”

  1.   Maro ty dika ty rehake tihoe “lagnitse”, “tane” naho “afo” agnate Baiboly ao. Mirehake ohatse ty Genesisy 11:1 tie: “Mbe firehake raike avao ty nampiasà ty tane iaby.” Ty rehake tihoe “tane” etoa le midika tihoe ty ndaty iaby.

  2.   Trea amy ty rehake magnodidigne ty 2 Petera 3:7 ty dika ty rehake tihoe lagnitse naho tane vaho afo rehafegne amo o andine’e iohoe. Mirehake ty andine’e faha-5 naho faha-6 fa rinava i Safodranoy ty tontolo toy tamy ty andro i Noa. Faie mbe eo avao ty tane toy hatrake amy izao. Ty ndaty mpiarotegne areke ro naringagne tamy ty alala i Safodranoy. O ndaty rehoe ro tokavegne tihoe ‘tane.’ (Genesisy 6:11) Ringagne tamy i Safodranoy ka i ‘lagnitsey’ ndra ty mpitondra tamy izay. Ty ndaty raty fagnahy areke ro ho ringagne fa ty tane toy tsy nipoteke. Tsy nimate tamy i Safodranoy ty Noa naho i keleia’e rey, le iareo ty nipetrake tambone tane etoa tafara izay.​—Genesisy 8:15-18.

 Mitovy amy i Safodranoy ka i ‘afo’ ndra i fandringanagne rehafe ty 2 Petera 3:7. Ty ndaty raty fagnahy ro ho ringagne amy io fa ty tane toy tsy ho poteke. Mampitamà ty Andrianagnahare fa hisy “lagnitse vaovao naho tane vaovao hanjakà ty hamarenagne.” (2 Petera 3:13) I Fanjakàn’Andrianagnaharey o “lagnitse vaovao” iohoe. O fitondragne vaovao io ty hanjaka amy i ‘tane vaovaoy’, ndra fiaraha-monegne vaovao. Hanjare ho paradisa ty tane toy, sady hilongo soa iaby ze kila ndaty naho fa i Fanjakàn’Andrianagnaharey ro hinday.​—Apokalypsy 21:1-4.