Skip to content

Númeru sira iha Bíblia signifika saida? Numerolojia bazeia ba Bíblia ka lae?

Númeru sira iha Bíblia signifika saida? Numerolojia bazeia ba Bíblia ka lae?

Bíblia nia resposta

 Dala ruma Bíblia uza númeru nuʼudar símbolu. Atu hatene se númeru ida mak símbolu ka lae, ita presiza haree ba ninia kontestu. Haree toʼok ezemplu sira tuirmai kona-ba númeru balu iha Bíblia neʼebé iha signifikadu simbóliku:

  •   1 Unidade. Porezemplu, Jesus halo orasaun ba Maromak hodi husu katak ninia dixípulu “hotu bele sai ida deʼit, hanesan Ita, Aman, ida deʼit ho haʼu no haʼu ida deʼit ho Ita”.​—João 17:21; Mateus 19:6.

  •   2 Iha situasaun legál, sasin naʼin-rua konfirma katak buat ruma mak loos. (Deuteronómio 17:6) Hanesan neʼe mós, vizaun neʼebé mosu dala rua ka liafuan neʼebé repete dala rua hatudu katak neʼe mak loos duni. Porezemplu, kuandu José esplika Faraó nia mehi, nia hatete: “Faraó hetan mehi neʼe dala rua tanba Maromak loos deside metin ona katak nia sei halo buat sira-neʼe.” (Génesis 41:32) Iha profesia, “dikur rua” bele reprezenta ukun rua, hanesan anju esplika ba profeta Daniel kona-ba nasaun Média no Pérsia.​—Daniel 8:20, 21; Apokalipse 13:11.

  •   3 Hanesan sasin naʼin-tolu bele prova duni katak buat ruma mak loos, repete ba dala tolu bele hametin ka tau énfaze ba lia-loos ruma.​—Ezequiel 21:27; Apóstolu 10:9-16; Apokalipse 4:8; 8:13.

  •   4 Númeru neʼe bele reprezenta buat ruma neʼebé kompletu iha dalan fíziku ka ninia funsaun, hanesan iha fraze “rai nia lidun haat”.​—Apokalipse 7:1; 21:16; Isaias 11:12.

  •   6 Númeru neen mak hitu menus ida. Tanba dala barak hitu reprezenta buat neʼebé kompletu, neen bele reprezenta buat ruma neʼebé la kompletu ka la perfeitu ka buat ruma neʼebé liga ho Maromak nia inimigu sira.​—1 Krónikas 20:6; Daniel 3:1, nota; Apokalipse 13:18.

  •   7 Dala barak númeru neʼe reprezenta buat neʼebé kompletu. Porezemplu, Maromak haruka ema Izraél atu marxa haleʼu sidade Jerikó ba loron hitu, loron ida dala ida ba loron neen no iha loron hitu sira tenke marxa haleʼu sidade neʼe ba dala hitu. (Josué 6:15) Bíblia iha ezemplu seluk tan neʼebé uza númeru hitu iha dalan neʼebé hanesan. (Levítico 4:6; 25:8; 26:18; Salmo 119:164; Apokalipse 1:20; 13:1; 17:10) Bainhira Jesus haruka Pedro atu fó perdua ba ninia maun-alin “laʼós toʼo dala hitu, maibé toʼo dala 77”, repete númeru “hitu” signifika katak “la iha rohan”.​—Mateus 18:21, 22.

  •   10 Númeru neʼe bele reprezenta buat neʼebé kompletu ka totál.​—Éxodo 34:28; Lucas 19:13; Apokalipse 2:10.

  •   12 Parese númeru neʼe reprezenta Maromak nia arranju neʼebé kompletu. Porezemplu, vizaun kona-ba lalehan neʼebé apóstolu João simu inklui sidade neʼebé iha “fatuk 12 iha ninia fundasaun, no iha fatuk sira-neʼe hakerek tiha . . . apóstolu naʼin-12 nia naran”. (Apokalipse 21:14; Génesis 49:28) Númeru neʼebé multiplika 12 mós bele reprezenta Maromak nia arranju neʼebé kompletu.​—Apokalipse 4:4; 7:4-8.

  •   40 Númeru neʼe uza iha Bíblia ba dala balu atu refere ba tempu tesi-lia ka kastigu.​—Génesis 7:4; Ezequiel 29:11, 12.

Numerolojia

 Númeru neʼebé uza nuʼudar símbolu iha Bíblia la hanesan ho numerolojia. Ema neʼebé envolve iha numerolojia buka signifikadu husi númeru, kombinasaun, no númeru nia totál hodi liga ho espiritizmu. Porezemplu, ema Kabalista Judeu analiza Eskritura Lian Ebraiku hodi uza métodu naran gematria, neʼebé buka kode segredu hodi troka númeru ida-idak ba letra sira. Numerolojia mak atividade espiritizmu ida neʼebé Maromak bandu.​—Deuteronómio 18:10-12.