Prejsť na článok

Učí Biblia o reinkarnácii?

Učí Biblia o reinkarnácii?

Odpoveď z Biblie

 Nie, neučí. V Biblii nenájdeme ani slovo „reinkarnácia“, ani myšlienky, ktoré by podporovali vieru v reinkarnáciu. Učenie o reinkarnácii je založené na presvedčení, že duša je nesmrteľná. a No Biblia hovorí, že „duša“ je celý človek, a preto je smrteľná. (1. Mojžišova 2:7; Ezechiel 18:4) Keď človek zomrie, prestáva existovať. (1. Mojžišova 3:19; Kazateľ 9:5, 6)

Aký je rozdiel medzi reinkarnáciou a vzkriesením

 Biblické učenie o vzkriesení sa na rozdiel od reinkarnácie nezakladá na predstave, že ľudská duša je nesmrteľná. Pri vzkriesení začnú ľudia, ktorí zomreli, vďaka Božej moci znova existovať. (Matúš 22:23, 29; Skutky 24:15) Vzkriesenie ponúka radostnú nádej, že tí, čo zomreli, budú opäť žiť a už nikdy nebudú musieť zomrieť. A budú žiť na „novej zemi“, čo je nová ľudská spoločnosť. (2. Petra 3:13; Zjavenie 21:3, 4)

Mylné predstavy, že v niektorých biblických textoch sa píše o reinkarnácii

 Mylná predstava: Biblia hovorí, že Ján Krstiteľ je reinkarnovaný prorok Eliáš.

 Skutočnosť: Jedno Božie proroctvo znelo takto: „Posielam vám proroka Eliáša.“ Ježiš vysvetlil, že toto proroctvo sa splnilo na Jánovi Krstiteľovi. (Malachiáš 4:5, 6; Matúš 11:13, 14) No nepovedal, že Eliáš sa reinkarnoval do osoby Jána Krstiteľa. Ján sám povedal, že nie je Eliáš. (Ján 1:21) No Ján robil niečo veľmi podobné ako Eliáš – oznamoval, že Boh si praje, aby ľudia robili pokánie. (1. Kráľov 18:36, 37; Matúš 3:1) Ján bol okrem toho človek „s Eliášovým duchom a mocou“. (Lukáš 1:13–17)

 Mylná predstava: Biblia hovorí o reinkarnácii, lebo píše o tom, že sa niekto môže „znovu narodiť“.

 Skutočnosť: Z Biblie sa dozvedáme, že keď sa niekto narodí znova, zažíva duchovné znovuzrodenie, a to v čase, keď je ešte nažive. (Ján 1:12, 13) Toto nové zrodenie nie je následok minulých skutkov, ale požehnanie od Boha. Tým, čo ho zažili, dáva mimoriadnu nádej do budúcnosti. (Ján 3:3; 1. Petra 1:3, 4)

a V nesmrteľnosť duše a v reinkarnáciu verili už obyvatelia starovekého Babylona. Neskôr indickí filozofi sformulovali náuku o karme. Podľa diela Britannica Encyclopedia of World Religions je karma „zákon príčiny a následku, podľa ktorého bude mať to, čo robíme v terajšom živote, svoje následky v ďalšom živote“. (strana 913)