Prvá Mojžišova 2:1–25

  • Siedmy deň Boh odpočíva (1 – 3)

  • Boh Jehova, Tvorca neba a zeme (4)

  • Muž a žena v záhrade Eden (5 – 25)

    • Vytvorenie človeka z prachu (7)

    • Zákaz jesť zo stromu poznania (15 – 17)

    • Vytvorenie ženy (18 – 25)

2  Tak boli dokončené nebesia a zem a všetko v nich.*+  Do siedmeho dňa mal už Boh dokončené dielo, na ktorom pracoval, a siedmy deň začal odpočívať od všetkej práce, ktorú robil.+  A Boh požehnal siedmy deň a vyhlásil ho za svätý, lebo v ňom odpočíva od všetkých stvoriteľských diel, od tvorenia všetkého, čo si predsavzal.  Toto je správa o tom, ako sa objavili nebesia a zem v čase, keď boli tvorené, v deň, keď Boh Jehova* urobil zem a nebo.+  Na zemi ešte nebol nijaký ker ani iné rastliny, lebo Boh Jehova ešte nezoslal na zem dážď a nebolo človeka, ktorý by obrábal pôdu.  Zo zeme vystupoval opar a zavlažoval celý jej povrch.  Potom Boh Jehova vytvoril človeka z prachu+ zeme, vdýchol do jeho nozdier dych života+ a človek sa stal živou bytosťou.*+  A Boh Jehova vysadil záhradu v Edene,+ na východe, a tam umiestnil človeka, ktorého vytvoril.+  Boh Jehova dal, aby zo zeme vyrástli všetky druhy stromov, ktoré boli krásne na pohľad a mali plody dobré na jedenie, a aby vyrástol aj strom života+ uprostred záhrady a strom poznania dobrého a zlého.+ 10  Z Edenu vytekala rieka, ktorá zavlažovala záhradu a potom sa rozdeľovala do štyroch riek. 11  Prvá sa volá Píšon a obteká celú krajinu Chavila, kde je zlato. 12  Zlato tej krajiny je veľmi kvalitné. Je tam aj voňavá živica* a kameň ónyx. 13  Druhá rieka sa volá Gichon a obteká celú krajinu Kúš. 14  Tretia sa nazýva Chiddekel.*+ Tá tečie východne od Asýrie.+ A štvrtá rieka je Eufrat.+ 15  Boh Jehova vzal človeka a dal ho do záhrady Eden, aby ju obrábal a staral sa o ňu.+ 16  A Boh Jehova človeku prikázal: „Zo všetkých stromov v záhrade smieš jesť do sýtosti,+ 17  ale zo stromu poznania dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“+ 18  Potom Boh Jehova povedal: „Nie je dobré, aby bol človek sám. Urobím mu pomocníčku, ktorá ho bude dopĺňať.“+ 19  A Boh Jehova vytvoril zo zeme všetky divé zvieratá a všetko nebeské vtáctvo a privádzal ich k človeku, aby videl, ako ich nazve. Každý živý tvor* sa mal volať tak, ako ho človek nazve.+ 20  Človek dal mená všetkým domácim zvieratám, nebeskému vtáctvu a všetkej divej zveri. Ale pre človeka sa nenašla pomocníčka, ktorá by ho dopĺňala. 21  Vtedy Boh Jehova uviedol človeka do hlbokého spánku, a kým spal, vzal jedno z jeho rebier a telo na tom mieste uzavrel. 22  Z rebra, ktoré Boh Jehova vzal z človeka, vytvoril ženu a priviedol ju k človeku.+ 23  Vtedy človek zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich kostía telo z môjho tela. Bude sa volať žena,lebo bola vzatá z muža.“*+ 24  Preto muž opustí otca a matku a bude lipnúť k svojej manželke* a stanú sa jedným telom.+ 25  Obaja, muž i jeho žena, boli nahí,+ ale nehanbili sa.

Poznámky pod čiarou

Dosl. „všetko ich vojsko“.
Prvý výskyt Božieho osobného mena יהוה (JHVH). Pozri dodatok A4.
Al. „dušou“, po hebrejsky nefeš, čo doslova znamená „dýchajúci tvor“. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „bdélium“.
Al. „Tigris“.
Al. „Každá živá duša“.
V hebrejčine je slovo „žena“ (išša) odvodené od slova „muž“ (iš).
Al. „zostane so svojou manželkou“.