Musia kresťania dodržiavať sabat?

PREHRAŤ

Odpoveď z Biblie

Kresťania nemusia dodržiavať sabat. Pre nich je totiž záväzný „Kristov zákon“, ktorý nevyžaduje dodržiavanie sabatu. (Galaťanom 6:2; Kolosanom 2:16, 17) Prečo si tým môžeme byť istí? Zamyslime sa najprv nad pôvodom sabatu.

Čo je sabat?

Slovo sabat je odvodené od hebrejského slova, ktoré znamená „odpočívať, prestať“. Prvý raz sa v Biblii objavuje v prikázaniach, ktoré boli dané starovekému izraelskému národu. (2. Mojžišova 16:23) Napríklad štvrté z Desiatich prikázaní znie: „Tým, že sa bude pamätať na sabatný deň, aby bol posväcovaný, máš preukazovať službu a budeš konať všetku svoju prácu šesť dní. Ale siedmy deň je sabat Jehovovi, tvojmu Bohu. Nebudeš konať nijakú prácu.“ (2. Mojžišova 20:8–10) Sabat trval od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu. V tom čase nemohli Izraeliti opustiť svoje miesto bývania, zapáliť oheň, zbierať drevo ani nosiť náklad. (2. Mojžišova 16:29; 35:3; 4. Mojžišova 15:32–36; Jeremiáš 17:21) Porušenie sabatu bolo vážnym priestupkom, ktorý sa trestal smrťou. (2. Mojžišova 31:15)

Ako sabat boli označené aj niektoré iné dni v židovskom kalendári a tiež každý siedmy a päťdesiaty rok. V sabatných rokoch sa nemala obrábať pôda a od Izraelitov sa nesmeli vymáhať dlhy. (3. Mojžišova 16:29–31; 23:6, 7, 32; 25:4, 11–14; 5. Mojžišova 15:1–3)

Ježišovou obeťou prestal byť zákon o sabate záväzný

Prečo sa zákon o sabate nevzťahuje na kresťanov?

Zákon o sabate platil len pre tých, na ktorých sa vzťahoval aj zvyšok Zákona daného prostredníctvom Mojžiša. (5. Mojžišova 5:2, 3; Ezechiel 20:10–12) Od iných ľudí Boh nikdy nevyžadoval, aby dodržiavali sabatný odpočinok. Navyše aj samotní Židia boli vďaka obeti Ježiša Krista „oslobodení od Zákona“ odovzdaného prostredníctvom Mojžiša, teda aj od Desiatich prikázaní. (Rimanom 7:6, 7; 10:4; Galaťanom 3:24, 25; Efezanom 2:15) Kresťania sa nedržia mojžišovského Zákona, ale žijú podľa zákona lásky, ktorý je mu vysoko nadradený. (Rimanom 13:9, 10; Hebrejom 8:13)

Bežné mylné predstavy o sabate

Mylná predstava: Boh zaviedol sabat už vtedy, keď siedmy deň odpočíval.

Skutočnosť: V Biblii sa píše: „Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať.“ (1. Mojžišova 2:3, Evanjelický preklad) V tomto verši však nie je stanovený zákon pre ľudí; je v ňom len vyjadrené, čo robil siedmy stvoriteľský deň Boh. V Biblii nenachádzame žiadnu zmienku, že by niekto dodržiaval sabatný odpočinok pred dobou Mojžiša.

Mylná predstava: Izraeliti museli dodržiavať sabat už predtým, než dostali mojžišovský Zákon.

Skutočnosť: Mojžiš Izraelitom povedal: „Jehova, náš Boh, uzavrel s nami na Chorebe zmluvu.“ Choreb je oblasť v okolí vrchu Sinaj. Až na tomto mieste s nimi Boh uzavrel zmluvu, ktorej súčasťou bol zákon o sabate. (5. Mojžišova 5:2, 12) Z biblickej správy vidno, že sabat bol pre Izraelitov niečím novým. Boh im povedal, že sabat im má pripomínať ich oslobodenie z Egypta. Ale ako by im ho pripomínal, ak by taký zákon mali už predtým? (5. Mojžišova 5:15) Prečo by im Boh musel výslovne povedať, že siedmy deň nemajú zbierať mannu? (2. Mojžišova 16:25–30) A prečo by nevedeli, čo robiť, keď niekto sabat poruší, ako to vidno zo záznamu o jeho prvom porušení? (4. Mojžišova 15:32–36)

Mylná predstava: Sabat je večnou zmluvou, a preto sa jeho dodržiavanie vyžaduje stále.

Skutočnosť: V niektorých prekladoch Biblie sa o sabate naozaj píše ako o „večnej zmluve“. (2. Mojžišova 31:16, Slovenský ekumenický preklad) No hebrejské slovo, ktoré je tu preložené ako „večná“, môže tiež znamenať „trvajúca na neurčitý čas“, čo nemusí znamenať navždy. Biblia napríklad uvádza rovnaké slovo pri opise izraelského kňazstva, ktoré Boh zhruba pred 2000 rokmi ukončil. (2. Mojžišova 40:15; Hebrejom 7:11, 12)

Mylná predstava: Kresťania musia dodržiavať sabat, lebo aj Ježiš ho dodržiaval.

Skutočnosť: Ježiš dodržiaval sabat preto, lebo bol Žid, a tak bol od narodenia povinný dodržiavať mojžišovský Zákon. (Galaťanom 4:4) Po Ježišovej smrti táto zmluva Zákona – vrátane zákona o sabate – prestala platiť. (Kolosanom 2:13, 14)

Mylná predstava: Apoštol Pavol dodržiaval sabat, aj keď sa stal kresťanom.

Skutočnosť: Pavol síce navštevoval synagógy v sabat, ale nie preto, aby spolu so Židmi dodržiaval tento sviatok. (Skutky 13:14; 17:1–3; 18:4) Využíval to ako príležitosť zvestovať dobré posolstvo, keďže vtedy bolo zvykom, že aj niektorí návštevníci mohli byť vyzvaní, aby prehovorili k tým, ktorí sa v synagóge zhromaždili uctievať Boha. (Skutky 13:15, 32) Okrem toho, Pavol zvestoval každý deň, nielen v sabat. (Skutky 17:17)

Mylná predstava: Kresťania majú sabat v nedeľu.

Skutočnosť: V Biblii nenájdeme žiaden príkaz pre kresťanov, že by nedeľu (čo bol vtedy prvý deň týždňa) mali zasvätiť odpočinku a uctievaniu. Pre raných kresťanov bola nedeľa pracovný deň ako každý iný. V diele The International Standard Bible Encyclopedia sa uvádza: „Nedeľa začala nadobúdať charakteristické znaky sabatu až vo 4. storočí, keď [pohanský rímsky cisár] Konštantín vyhlásil, že určité práce sa nemajú robiť v nedeľu.“

Ale ako je to s biblickými pasážami, ktoré by mohli navodzovať dojem, že nedeľa bola v nejakom ohľade výnimočným dňom? V Biblii sa napríklad píše, že apoštol Pavol sa stretol so spoluveriacimi pri spoločnom jedle „v prvý deň týždňa“, teda v nedeľu. No to nedokazuje, že by nedeľa bola výnimočným dňom. Stretli sa v ten deň len preto, že Pavol sa chystal na druhý deň odísť. (Skutky 20:7) V Biblii tiež nachádzame Pavlovo odporúčanie niektorým zborom, aby si každý „prvý deň v týždni“, teda v nedeľu, dali bokom určité prostriedky, aby mali z čoho prispieť núdznym. No to bol len praktický návrh, aby na to pamätali vo svojom rozpočte. Tieto príspevky si kresťania mali odložiť doma, nie ich v ten deň odovzdať na zhromaždení. (1. Korinťanom 16:1, 2)

Mylná predstava: Vyhradiť si jeden deň v týždni na oddych a uctievanie je nesprávne.

Skutočnosť: Podľa Biblie sa v tejto veci môže každý kresťan rozhodnúť sám. (Rimanom 14:5)