V biblických časoch považoval Boh pôst za prijateľný, ak sa ľudia postili zo správnych pohnútok. Ak to nerobili zo správnych dôvodov, Bohu sa to nepáčilo. Dnes nie je podľa Biblie pôst ani prikázaný, ani zakázaný.

•   Keď prosili Boha o pomoc a vedenie. Izraeliti sa na ceste do Jeruzalema postili, aby ukázali, že svoje modlitby o pomoc a ochranu myslia úprimne. (Ezdráš 8:21–23) Pavol a Barnabáš sa v niektorých prípadoch rozhodli, že sa pred vymenovaním starších v zbore budú najprv postiť. (Skutky 14:23)

•   Keď sa chceli sústrediť na úlohu, ktorú od Boha dostali. Ježiš sa po svojom krste postil 40 dní, aby sa na svoju službu pripravil a aby dokázal vykonať všetko, čo mu Boh prikázal. (Lukáš 4:1, 2)

•   Keď chceli ukázať, že ľutujú svoje hriechy. Boh cez proroka Joela odkázal Izraelitom, ktorí ho opustili: „Vráťte sa ku mne celým svojím srdcom a s pôstom a s plačom a s nariekaním.“ ​(Joel 2:12–15)

•   Keď slávili Deň zmierenia. V zákone, ktorý dal Boh Izraelitom, bol aj príkaz, aby sa každý rok postili na Deň zmierenia. a (3. Mojžišova 16:29–31) Pôst bol v tomto prípade veľmi vhodný, lebo Izraelitom pripomínal, že sú nedokonalí a potrebujú, aby im Boh odpustil.

•   Snaha zapôsobiť na iných. Ježiš učil, že pôst z náboženských dôvodov je čisto súkromná záležitosť medzi jednotlivcom a Bohom. (Matúš 6:16–18)

•   Ukázať vlastnú spravodlivosť. Keď sa človek postí, nestáva sa ani morálne, ani duchovne lepším. (Lukáš 18:9–14)

•   Snaha vyvážiť to, že človek úmyselne hreší. Boh schvaľoval pôsty len vtedy, keď ho ľudia poslúchali a úprimne ľutovali svoje hriechy. (Izaiáš 58:3, 4, Slovenský ekumenický preklad)

•   Snaha dodržať náboženské tradície. Tak akoby sa rodičom nepáčilo, keby im deti prejavovali lásku len z povinnosti, ani Bohu sa nepáči, keď ho ľudia uctievajú len formálne. (Izaiáš 58:5–7)

 Nie. Je pravda, že Boh chcel, aby sa Izraeliti postili na Deň zmierenia. No Boh tento sviatok po Ježišovej smrti zrušil, pretože ľudia, ktorí robia pokánie zo svojich hriechov, boli Ježišovou obeťou natrvalo zmierení s Bohom. (Hebrejom 9:24–26; 1. Petra 3:18) Kresťania už nemusia dodržiavať zákon, ktorý dal Boh Mojžišovi, a teda nemusia sláviť ani Deň zmierenia. (Rimanom 10:4; Kolosanom 2:13, 14) Každý kresťan sa môže rozhodnúť, či sa bude postiť alebo nie. (Rimanom 14:1–4)

 Kresťania sa pri uctievaní Boha nezameriavajú na pôsty, lebo keď sa v Biblii píše o pôstoch, nikdy sa to nespája so šťastím. No kresťanské uctievanie sa má vyznačovať radosťou, pretože Boh Jehova je „šťastný Boh“. (1. Timotejovi 1:11; Kazateľ 3:12, 13; Galaťanom 5:22)

 Mylná predstava: Kresťania by sa mali postiť, keď si pripomínajú Ježišovu smrť.

 Skutočnosť: Ježiš svojim učeníkom neprikázal, aby sa postili, keď si budú pripomínať jeho smrť. (Lukáš 22:14–18) Povedal síce, že jeho učeníci sa budú postiť, keď zomrie, no nemyslel to ako príkaz. Jednoducho opísal, čo sa vtedy bude diať. (Matúš 9:15) Keď sa v Biblii píše, ako sa má sláviť Pamätná slávnosť, je tam pokyn, aby kresťania neprichádzali na slávnosť hladní, ale najprv sa doma najedli. (1. Korinťanom 11:33, 34)