Jedna z modlitieb, ktorú mnohí poznajú naspamäť, je modlitba známa ako Otčenáš. Túto modlitbu učil Ježiš svojich nasledovníkov a je zapísaná v časti Biblie známej ako Nový zákon. Začína sa slovami: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ (Matúš 6:9) Napriek tomu sa Božie meno (v angličtine „Jehovah“ alebo „Yahweh“) v anglických prekladoch Nového zákona nachádza len veľmi zriedka. Tieto preklady však obsahujú mená falošných bohov, ako napríklad Zeus, Hermes alebo Artemis. Nemali by teda obsahovať meno pravého Boha, ktorý je zároveň autorom Biblie? (Skutky 14:12; 19:35; 2. Timotejovi 3:16)

 Anglickí prekladatelia Biblie Lancelot Shadwell a Frederick Parker chceli, aby bolo Božie meno do Nového zákona vrátené. Prečo malo byť „vrátené“? Pretože dospeli k záveru, že Božie meno tam pôvodne bolo, ale neskôr bolo odstránené. Ako k tomuto záveru dospeli?

 Shadwell a Parker vedeli, že v rukopisoch Starého zákona, ktorý bol pôvodne písaný najmä v hebrejčine, sa Božie meno nachádzalo niekoľkotisíckrát. A preto premýšľali, prečo sa v rukopisoch Nového zákona, ktoré im boli dostupné, Božie meno nenachádza. a Shadwell si navyše všimol, že keď sú v Novom zákone použité výrazy zo Starého zákona, ako napríklad „Jehovov anjel“, odpisovači Nového zákona v gréčtine nahradili Božie meno napríklad slovom Kyrios, čo znamená „Pán“. (2. Kráľov 1:3, 15; Skutky 12:23)

 Ešte predtým, ako Shadwell a Parker uverejnili svoje preklady Nového zákona v angličtine, niektorí prekladatelia vrátili Božie meno do anglických prekladov Nového zákona, ale iba na pár miest. b Do roku 1863, keď Parker vydal preklad Nového zákona A Literal Translation of the New Testament, nebol známy žiadny anglický prekladateľ, ktorý by vo veľkom rozsahu vrátil Božie meno do Nového zákona. Kto boli Lancelot Shadwell a Frederick Parker?

 Lancelot Shadwell (1808 – 1861) bol synom vyššieho sudcu Anglicka, sira Lancelota Shadwella, a bol advokátom. Bol členom anglikánskej cirkvi. Aj keď veril v Trojicu, ukázal, že si Božie meno váži. Napísal, že „meno JEHOVA je veľkolepé“. Vo svojom preklade evanjelií podľa Matúša a Marka (The Gospels of Matthew, and of Mark) použil meno „Jehovah“ 28-krát v hlavnom texte a 465-krát v poznámkach.

 Shadwell sa o Božom mene pravdepodobne dozvedel, keď si čítal Starý zákon v pôvodnej hebrejčine. Vyjadril sa, že tí, ktorí nahradili Božie meno slovom Kyrios v gréckom preklade Starého zákona, „neboli poctiví prekladatelia“.

 Prvé miesto, kde Shadwell použil Božie meno, je Matúš 1:20. V poznámke k tomuto veršu hovorí: „Toto slovo [Kyrios] na tomto a na mnohých iných miestach v Novom zákone znamená JEHOVA, čo je Božie meno, a je veľmi dôležité, aby sa vrátilo do anglického prekladu.“ A uviedol aj dôvod: „Musíme to urobiť z úcty k Bohu. Meno JEHOVA si dal on sám, a preto to najlepšie, čo môžeme urobiť, je používať ho.“ Potom povedal: „V našej Biblii [kráľa Jakuba] sa meno JEHOVA vyskytuje veľmi málo... Božie meno je v nej nahradené titulom Pán.“ Shadwell tvrdil, že titul „Pán“ (po anglicky Lord) je „najnedôstojnejší titul“, ktorý sa používa namiesto Božieho mena. Argumentoval tým, že tam, kde žije, aj jeho oslovujú titulom „Lord“.

 V roku 1859 Shadwell vydal svoj preklad Evanjelia podľa Matúša a v roku 1861 vyšiel jeho preklad Evanjelií podľa Matúša a Marka. To bol jeho posledný preklad, pretože 11. januára 1861 vo veku 52 rokov zomrel. Ale jeho úsilie nevyšlo nazmar.

 Shadwellov preklad Matúša si všimol bohatý londýnsky obchodník Frederick Parker (1804 – 1888). Keď mal asi 20 rokov, začal s prekladom Nového zákona. Na rozdiel od Shadwella neveril v Trojicu. Napísal, že všetci kresťania by mali „prijať pravdu... a uctievať jediného a Všemohúceho Jehovu“. Parker si všimol, že keď sa v rukopisoch Nového zákona používa slovo Kyrios, teda „Pán“, na označenie Boha aj Ježiša, je ťažké rozlíšiť, o koho z nich ide. Preto ho zaujalo, že Shadwell na niektorých miestach použil namiesto slova Kyrios meno „Jehovah“.

 Ako je možné, že tomu Parker tak dobre rozumel? Študoval gréčtinu a napísal niekoľko kníh a traktátov o gréckej gramatike. Stal sa tiež členom jedného biblického inštitútu, ktorý skúmal biblické rukopisy s cieľom vytvoriť lepší preklad Biblie v angličtine. V roku 1842 začal po častiach vydávať preklad Nového zákona. c

 Niekoľko rokov Parker písal o takých otázkach, ako: „Kedy sa slovo Kyrios vzťahuje na Ježiša a kedy na Boha?“ Alebo: „Prečo sa Kyrios často používa ako meno a nie ako titul?“

 Parkera zaujal Shadwellov preklad Matúša z roku 1859. Keď si prečítal komentáre k slovu Kyrios, dospel k záveru, že na niektorých miestach „by malo byť preložené ako Jehovah“. A tak zrevidoval celý svoj preklad Nového zákona a vrátil meno Jehova všade tam, kde to vyplývalo z kontextu alebo z gramatiky gréckeho textu. A tak jeho jednozväzkový preklad A Literal Translation of the New Testament z roku 1863 obsahuje v hlavnom texte Božie meno 187-krát. Podľa všetkého je to prvý uverejnený anglický preklad, v ktorom sa používa Božie meno v celých Kresťanských gréckych písmach. d

 V roku 1864 Parker vydal ďalšie dielo, v ktorom porovnáva svoj preklad Nového zákona s iným anglickým prekladom (A Collation of an English Version of the New Testament of Our Lord and Saviour Jesus Christ from the Text of the Vatican Manuscript With the Authorized English Version). Dôvodom, prečo spojil tieto dva preklady do jedného zväzku, bolo ukázať, v čom sa líši jeho preklad od toho druhého. e

 Parker uviedol niekoľko biblických veršov z prekladu Authorized Version, aby zdôraznil, aké dôležité je vrátiť Božie meno tam, kam patrí. Napríklad Rimanom 10:13 v tomto preklade znie: „Veď každý, kto by vzýval meno Pánovo, bude spasený.“ Potom sa opýtal: „Napadlo niekomu pri čítaní týchto veršov v preklade Authorized English Version, že sa tu hovorí o Jehovovi a nie o Synovi, Ježišovi Kristovi, našom Pánovi?“

 Parker minul tisícky libier – čo bol vtedy celý majetok – na to, aby uverejňoval a propagoval svoje práce, traktáty a iné písomnosti. Iba za jeden rok na to minul 800 libier, čo by dnes bolo vyše 100 000 britských libier (asi 128 000 eur). Okrem toho mnoho svojich publikácií poslal priateľom a vysoko postaveným duchovným zadarmo.

 Niektorí učenci zosmiešňovali Parkerove práce a jeho preklady Nového zákona, ktoré boli vytlačené len vo veľmi malom množstve. Tak ukázali, že si nevážia úprimné úsilie, ktoré vynaložil Parker, ale aj Shadwell a ďalší na to, aby do anglického Nového zákona vrátili Božie meno.

 Môžete si pozrieť zaujímavé 10-minútové video: Návšteva výstav vo Warwicku: „Biblia a Božie meno“