V JEDNOM prieskume dostalo viac ako 800 mladých ľudí z rôznych náboženských denominácií otázku, či veria, že Ježiš vypočúva modlitby. Viac ako 60 percent z nich sa vyjadrilo, že sú o tom pevne presvedčení. Jedna respondentka však na anketovom lístku prečiarkla Ježiš a napísala Boh.

Aký je váš názor? Mali by sme modlitby adresovať Ježišovi alebo Bohu? * Odpoveď na túto otázku nájdeme, keď sa zamyslíme nad tým, čo Ježiš učil svojich apoštolov.

Ježiš nás učil, ku komu sa máme modliť, slovom i príkladom.

JEŽIŠOVO UČENIE: Ježiša raz jeden z jeho učeníkov požiadal: „Pane, nauč nás modliť sa.“ Ježiš mu na to odpovedal: „Kedykoľvek sa modlíte, hovorte: ‚Otče...‘“ (Lukáš 11:1, 2) Neskôr vo svojej známej Kázni na vrchu nabádal poslucháčov, aby sa modlili „k svojmu Otcovi“. A tiež ich uistil: „Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr ako ho vôbec prosíte.“ (Matúš 6:6, 8) V poslednú noc svojho pozemského života svojim učeníkom povedal: „Ak poprosíte Otca o čokoľvek, dá vám to v mojom mene.“ (Ján 16:23) Teda Ježiš nás učil, aby sme sa v modlitbe obracali na Boha Jehovu, jeho i nášho Otca. (Ján 20:17)

JEŽIŠOV PRÍKLAD: Aj Ježišove modlitby boli v súlade s tým, čo o modlitbe učil druhých. Modlil sa: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba a zeme.“ (Lukáš 10:21) Pri inej príležitosti „Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: ‚Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.‘“ (Ján 11:41) A keď zomieral modlil sa: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ (Lukáš 23:46) Ježiš nám všetkým dal jasný príklad, ktorý by sme mali napodobňovať — modlil sa k svojmu nebeskému Otcovi, „Pánovi neba a zeme“. (Matúš 11:25; 26:41, 42; 1. Jána 2:6) Robili to tak aj Ježišovi raní nasledovníci?

Niekoľko týždňov po Ježišovom návrate do neba sa jeho učeníci stretli s prenasledovaním a zastrašovaním zo strany odporcov. (Skutky 4:18) Je len prirodzené, že sa modlili o pomoc. Ale ku komu? „Jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu“ a modlili sa, aby im Boh pomohol naďalej smelo konať „znamenia a predzvesti menom [svojho] svätého sluhu Ježiša“. (Skutky 4:24, 30) Teda raní kresťania uplatnili to, čo Ježiš učil o modlitbe. Modlili sa k Bohu, nie k Ježišovi.

Po rokoch sa apoštol Pavol vo svojom liste zmienil o tom, ku komu sa on i jeho spoločníci modlili. Napísal: „Vždy ďakujeme Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, keď sa za vás modlíme.“ (Kolosanom 1:3) Spolukresťanov tiež nabádal: „V mene nášho Pána Ježiša Krista vždy vzdávajte vďaky za všetko nášmu Bohu a Otcovi.“ (Efezanom 5:20) Z týchto slov vidno, že Pavol  podnecoval druhých, aby sa modlili k Bohu, samozrejme, v Ježišovom mene. (Kolosanom 3:17)

Podobne ako raní kresťania, aj my môžeme ukázať, že Ježiša milujeme, keď uplatníme to, čo učil o modlitbe. (Ján 14:15) Keď sa budeme modliť k nášmu nebeskému Otcovi — a iba k nemu —, nadobudneme rovnaké presvedčenie ako pisateľ 116. žalmu: „Milujem [Jehovu], pretože Jehova počuje môj hlas... a budem [ho] volať po všetky svoje dni.“ (Žalm 116:1, 2) *