Boh dal ľuďom jeden výnimočný dar – modlitbu. V modlitbe sa môžeme s Bohom rozprávať a povedať mu, čo prežívame a ako sa cítime. Keď sa raz prorok Dávid modlil k Bohu, povedal mu: „Ty vypočúvaš modlitby, k tebe prídu ľudia každého druhu.“ (Žalm 65:2) Ale ako by sme sa mali modliť, aby nás Boh vypočul a požehnal nás?

Keď sa v súkromí modlíme k Bohu, mali by sme mu pokorne a úprimne povedať o všetkom, čo cítime a čo si myslíme. (Žalm 62:8) Všemohúcemu sa veľmi páči, keď mu povieme, čo máme v hĺbke svojho srdca.

Boh má veľa titulov, napríklad Pán, Otec alebo Stvoriteľ. No má len jedno jediné meno. „Ja som Jehova, to je moje meno.“ (Izaiáš 42:8) Toto meno – Jehova – sa vo Svätom písme nachádza približne 7 000-krát. Veľa prorokov úctivo oslovovalo Boha menom, keď sa k nemu modlili. Napríklad Abrahám Bohu povedal: „Jehova... dovoľ mi ešte hovoriť [s tebou].“ (1. Mojžišova 18:30) Aj my by sme mali Boha v modlitbe oslovovať jeho menom Jehova.

Boh rozumie našim myšlienkam a pocitom bez ohľadu na to, v akom jazyku sa k nemu modlíme. V jeho Slove je jasne napísané: „Boh je nestranný a v každom národe mu je príjemný ten, kto sa ho bojí a koná to, čo je správne.“ (Skutky 10:34, 35).

No ak chceme, aby nás Boh požehnal, nestačí len modliť sa. V nasledujúcom článku sa dozvieme, čo je ešte potrebné robiť.