Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 INTERVIEW | FRÉDÉRIC DUMOULIN

„Som presvedčený, že Stvoriteľ existuje“

„Som presvedčený, že Stvoriteľ existuje“

Frédéric Dumoulin pracuje už viac ako desať rokov vo farmaceutickom výskume na univerzite v belgickom meste Gent. Kedysi bol ateistom, ale neskôr prišiel k záveru, že život stvoril Boh. Časopis Prebuďte sa! položil Frédéricovi — ktorý sa stal Jehovovým svedkom — niekoľko otázok o jeho práci a presvedčení.

Zohralo náboženstvo nejakú úlohu vo vašom detstve?

Áno, lebo moja mama bola rímskokatolíčka. Keď som sa však dozvedel o krížových výpravách a inkvizícii, náboženstvo sa mi sprotivilo a už som s ním nechcel mať nič spoločné. Čítal som aj o nekresťanských náboženstvách, ale ani tie sa mi nezdali o nič lepšie. Ako 14-ročnému sa mi zdalo logické, že zlo, ktoré má na svedomí náboženstvo, je dôkazom toho, že Boh neexistuje. A tak keď ma v škole začali učiť evolúciu, prišiel som k záveru, že život vznikol prírodnými procesmi.

Prečo vás začali zaujímať prírodné vedy?

Keď som mal sedem, dostal som ako darček mikroskop. Stal sa mojou najobľúbenejšou hračkou. Pomocou neho som okrem iného skúmal fascinujúci hmyz, napríklad motýle.

Prečo ste sa začali zaujímať o pôvod života?

Keď som mal 22 rokov, spoznal som istú vedkyňu, ktorá patrila k Jehovovým svedkom. Verila, že život stvoril Boh, čo sa mi zdalo veľmi čudné. Myslel som si, že jej ľahko dokážem, že to, čomu verí, je nezmysel. Ale bol som prekvapený, že jej odpovede na otázky, ktoré som jej položil, boli logické. Odvtedy som sa začal zaujímať o to, prečo ľudia vôbec veria v Boha.

O niekoľko mesiacov som stretol iného Jehovovho svedka, ktorý toho dosť vedel z oblasti medicíny. Keď mi ponúkol, že mi vysvetlí, čomu verí, prijal som to. Chcel som ho totiž vyviesť z omylu.

Podarilo sa vám to?

Nie. A tak som začal skúmať rôzne teórie vzniku života. Na svoje prekvapenie som zistil,  že niektorí poprední vedci tvrdia, že aj tá najjednoduchšia živá bunka je taká zložitá, že nemohla vzniknúť na Zemi. Niektorí z nich si myslia, že takéto bunky k nám prišli z vesmíru. Jednoducho, v otázke vzniku života panuje veľa rozdielnych názorov.

Zhodujú sa vedci v tejto otázke aspoň v niečom?

Napodiv, veľa vedcov sa zhoduje v tom, že život sa nejako vyvinul z neživej hmoty prostredníctvom prírodných procesov. Začal som si klásť otázku: „Ak vedci nevedia, ako mohol život vzniknúť bez Stvoriteľa, ako potom môžu presvedčivo tvrdiť, že tak naozaj vznikol?“ Preto som začal skúmať, čo o vzniku života hovorí Biblia.

K akému záveru ste prišli?

Čím viac som sa z Biblie dozvedal, tým viac som bol presvedčený, že to, čo sa v nej píše, je pravda. Napríklad len nedávno vedci našli dôkaz o tom, že vesmír má začiatok. Ale hneď úvodný verš Biblie, ktorý bol napísaný asi pred 3 500 rokmi, hovorí: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ * Zistil som, že kedykoľvek Biblia spomína niečo, čo súvisí s vedou, je presná.

Zistil som, že kedykoľvek Biblia spomína niečo, čo súvisí s vedou, je presná

Nebránili vám vedecké poznatky v tom, aby ste začali veriť v Boha?

Nie, nebránili. Veriť v Boha som začal po troch rokoch štúdia prírodných vied na univerzite. Až dodnes, čím viac skúmam zložitosť živých organizmov, tým viac som presvedčený, že Stvoriteľ existuje.

Môžete uviesť nejaký príklad?

Samozrejme. Vo svojom výskume sa venujem tomu, aký vplyv majú lieky a toxíny na živé organizmy. Udivuje ma, ako dômyselne je náš mozog chránený pred nebezpečnými látkami a baktériami. Existuje totiž bariéra, ktorá oddeľuje krv od nášho mozgového tkaniva.

Čo je na tom také pozoruhodné?

Pred viac ako sto rokmi si výskumníci všimli, že látky, ktoré sa dostanú do krvného obehu, prenikajú do každej časti tela — okrem mozgu a miechy. To je podľa mňa fascinujúce, pretože ohromná sieť drobučkých vlásočníc privádza krv do každej bunky v mozgu. Každá z týchto buniek je krvou prečisťovaná, vyživovaná a okysličovaná. Ako je teda možné, že krv je oddelená od nášho mozgového tkaniva? Dlhé roky to bola záhada.

Tak ako táto bariéra funguje?

Mikroskopické vlásočnice nie sú ako plastové rúrky, ktoré oddeľujú to, čo je v nich, od toho, čo je vonku. Steny krvných vlásočníc sú vytvorené z buniek. Tieto bunky umožňujú, aby cez ne alebo pomedzi ne prechádzali rôzne látky a mikróby. Bunky, ktoré tvoria krvné vlásočnice v našom mozgu, sú však iné, a to v tom, že k sebe tesne priliehajú. Tieto bunky a takzvané tesné spojenia, ktoré medzi sebou vytvárajú, sú ohromujúce. Obrovské množstvo zložitých mechanizmov zabezpečuje, že niektoré látky — ako napríklad kyslík, oxid uhličitý alebo glukóza — určitým regulovaným spôsobom prechádzajú z krvného riečiska do mozgu. No iným látkam, proteínom a bunkám tieto mechanizmy bránia preniknúť do mozgového tkaniva. Takže táto krvno-mozgová (hematoencefalická) bariéra funguje na molekulárnej úrovni a vytvára fyzikálne, chemické a elektrické bariéry. Podľa mňa sa takýto dômyselný systém jednoducho nemohol vyvinúť.