NA ÚRODNEJ pláni asi 80 kilometrov od dnešného Bagdadu stálo úchvatné staroveké mesto Babylon. Obohnané mohutnými dvojitými hradbami a obkolesené vodnou priekopou, zdalo sa nedobytné. Bolo vychýrené majestátnymi chrámami, visutými záhradami a chrámovými stavbami v podobe veží. Patrilo k najvýznamnejším mestám staroveku a nedávno bolo označené za mesto divov.

Babylon bol hlavným mestom tretej svetovej mocnosti spomínanej v Biblii, kde je nazvaný „Paňou kráľovstiev“. (Izaiáš 47:5) Tak ako Egypt a Asýria, aj Babylonská ríša zohrávala významnú úlohu v dejinách opisovaných v Biblii, a tak dnes môžeme porovnať, čo hovorí Biblia, s tým, čo uvádzajú svetské zdroje.

Biblická kniha Daniel hovorí, že nad Babylonom v istom období vládol kráľ Balsazár. (Daniel 5:1) No niektoré svetské zdroje kedysi uvádzali, že hoci Balsazár bol vplyvný, nikdy nevládol ako kráľ. Mýlila sa Biblia?  V ruinách mezopotámskeho mesta Ur archeológovia našli viacero hlinených valcov. Na jednom z nich bola klinovým písmom zapísaná modlitba babylonského kráľa Nabonida za „Bel-sar-ussura, môjho najstaršieho syna“. Ďalšie vykopávky potvrdili, že Balsazár „vyše polovice obdobia, keď panoval jeho otec, vládol ako regent [zastupujúci panovník] a v tomto období bol v podstate kráľom,“ uvádza dielo The New Bible Dictionary.

Z dejín tiež vyplýva, že náboženstvo zohrávalo v starovekom Babylone veľmi významnú úlohu. Rozmáhala sa v ňom astrológia a veštenie. Napríklad v Ezechielovi 21:21 čítame, že kráľ Babylona veštením zisťoval, či má zaútočiť na Jeruzalem. „Pozeral sa do pečene,“ hovorí Biblia. Prečo práve do pečene? Babylončania hľadali v tomto orgáne znamenia. V knihe Mesopotamian Astrology (Astrológia v Mezopotámii) sa píše, že iba na jednom nálezisku v starovekom Babylone archeológovia našli „32 [hlinených] modelov pečene, ktoré boli celé popísané“ znameniami.

Uznávaný archeológ Nelson Glueck raz povedal: „Tridsať rokov som robil vykopávky s Bibliou v jednej ruke a s lopatkou v druhej a nikdy som nevidel, že by sa Biblia z dejepisného hľadiska mýlila.“

Čo by ste si pomysleli, keby vám dakto povedal, že niektoré významné hlavné mesto, napríklad Peking, Moskva či Washington, bude zrovnané so zemou a nikdy nebude obývané? Právom by ste o tom mohli pochybovať. No presne tak to bolo so starovekým Babylonom. Okolo roku 732 pred n. l., s asi 200-ročným predstihom, Jehova Boh podnietil židovského proroka Izaiáša, aby zapísal proroctvo o zániku mocného Babylona. Znelo: „Babylon, okrasa kráľovstiev... bude ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru. Nikdy nebude obývaný a nebude tam pokolenie za pokolením.“ ​(Izaiáš 13:19, 20)

Ale prečo Boh predpovedal, že Babylon bude zničený? V roku 607 pred n. l. babylonské vojská zničili Jeruzalem a prežijúcich Židov odviedli z Judska do Babylona, kde s nimi kruto zaobchádzali. (Žalm 137:8, 9) Boh predpovedal, že jeho ľud bude musieť znášať toto zlé zaobchádzanie 70 rokov ako trest za svoju skazenosť. Potom ho Boh oslobodí a umožní mu vrátiť sa do domoviny. (Jeremiáš 25:11; 29:10)

V roku 539 pred n. l., keď sa malo 70-ročné vyhnanstvo Židov skončiť, zdanlivo neporaziteľný Babylon dobyli médo-perzské vojská, presne tak, ako Boh v Písmach predpovedal.  Časom, v súlade s prorockými výrokmi, sa z mesta stali hromady ruín. Žiaden človek nemohol predpovedať taký prekvapivý zvrat. Schopnosť prorokovať, teda predpovedať udalosti, je nepochybne niečo, čo odlišuje Autora Biblie, pravého Boha Jehovu, od všetkých ostatných bohov. (Izaiáš 46:9, 10)

V dnešných dňoch sa pozoruhodne spĺňa aj ďalšie proroctvo. Súvisí s babylonským kráľom Nabuchodonozorom (označovaným aj ako Nabukadnesar či Nebúkadnecar) a jeho snom o obrovskom obraze alebo soche. Socha sa skladala z piatich častí — hlavy, pŕs a paží, brucha a stehien, nôh a napokon chodidiel — a každá bola z iného materiálu. (Daniel 2:31–33) Jednotlivé časti symbolizovali kráľovstvá, inými slovami vlády, ktoré po sebe nasledovali, počnúc Babylonom a končiac anglo-americkou mocnosťou, siedmou svetovou mocnosťou biblických dejín. (Daniel 2:36–41)

Daniel odhalil, že v chodidlách a prstoch sochy nastala výrazná zmena materiálu. Aká? Rýdzi kov nahradila zmes železa a vlhkej hliny. Daniel to Nabuchodonozorovi vysvetlil takto: „Keďže si videl železo zmiešané s vlhkou hlinou, zmiešajú sa s potomstvom  ľudstva; ale istotne nebudú navzájom k sebe lipnúť, jeden k druhému, ako sa železo nezmieša s tvarovanou hlinou.“ ​(Daniel 2:43) Áno, zmes železa a hliny nedrží pokope, ‚nelipne k sebe‘. Ako dobre to vystihuje politicky rozdelený svet, v ktorom dnes žijeme!

Daniel oznámil aj ďalší významný vývoj. Kráľ Nabuchodonozor vo sne videl, ako bol z veľkého vrchu vysekaný kameň. Ten bol vrhnutý do obrazu a „udrel [ho] do jeho chodidiel zo železa a z tvarovanej hliny a rozdrvil ich“. (Daniel 2:34) Čo to znamená? Sám Daniel odpovedá: „Za dní tých kráľov [v čase poslednej svetovej mocnosti] zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ ​(Daniel 2:44) Toto proroctvo sa vzťahovalo na Kráľovstvo, ktoré sa líši od všetkých vlád, aké ľudstvo pozná. Jeho Kráľom je Ježiš Kristus, Mesiáš. Ako sa písalo v predchádzajúcich článkoch tejto série, Ježiš rozdrví Satana a jeho podporovateľov, tak pozemských, ako duchovných, a nastolí pokoj a súlad v celom vesmíre. (1. Korinťanom 15:25)