Daniel 2:1–49

2  V druhom roku svojej vlády mal Nabuchodonozor sny, ktoré ho* tak rozrušili,+ že nemohol spať.  Vtedy dal zvolať mágov, zaklínačov, čarodejníkov a Chaldejcov,* aby mu povedali, čo sa mu snívalo. Prišli teda a postavili sa pred kráľa.+  Kráľ im povedal: „Mal som sen a som* rozrušený. Chcem vedieť, čo sa mi snívalo.“  Chaldejci odpovedali kráľovi po aramejsky:*+ „Kráľ, ži naveky! Porozprávaj svojim služobníkom svoj sen a my ti povieme, čo znamená.“  Kráľ odpovedal Chaldejcom: „Toto je moje rozhodnutie: Ak mi neoznámite sen a jeho výklad, dám vás rozsekať na kusy a z vašich domov dám urobiť verejné záchody.*  Ale ak mi oznámite sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, odmenu a veľkú poctu.+ Preto mi povedzte, čo sa mi snívalo a čo to znamená.“  Odpovedali mu znova: „Nech kráľ povie svojim služobníkom svoj sen a my ho vyložíme.“  Nato kráľ povedal: „Je mi jasné, že sa snažíte získať čas, lebo viete, aké je moje rozhodnutie.  Ak mi neoznámite ten sen, všetkých vás čaká rovnaký trest. Dohodli ste sa, že ma budete klamať a podvádzať, kým nezmením názor. Preto mi povedzte ten sen, nech viem, že ho dokážete aj vyložiť.“ 10  Chaldejci odpovedali kráľovi: „Na zemi* nie je nikto, kto by dokázal splniť to, čo kráľ žiada. Nijaký veľký kráľ ani miestodržiteľ ešte od žiadneho mága, zaklínača ani Chaldejca nič také nežiadal. 11  Vec, ktorú kráľ žiada, je ťažká. Nikto iný ju nedokáže kráľovi odhaliť okrem bohov a tí neprebývajú medzi smrteľníkmi.“* 12  Vtedy sa kráľ veľmi rozhneval a rozkázal zabiť všetkých babylonských mudrcov.+ 13  Keď bol vyhlásený rozkaz, že mudrci majú byť zabití, hľadali aj Daniela a jeho priateľov, aby ich usmrtili. 14  Keď sa veliteľ kráľovej telesnej stráže Arjoch chystal pozabíjať babylonských mudrcov, Daniel ho opatrne a rozvážne oslovil. 15  „Prečo kráľ vydal taký prísny rozkaz?“ spýtal sa veliteľa Arjocha. Keď mu Arjoch porozprával o celej záležitosti,+ 16  Daniel šiel za kráľom a poprosil ho, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi vyložiť sen. 17  Potom Daniel odišiel do svojho domu a povedal všetko svojim priateľom Chananjahovi, Mišaelovi a Azariahovi. 18  Poprosil ich, nech sa modlia k Bohu nebies, aby sa nad nimi zľutoval a odhalil im to tajomstvo, aby Daniel a jeho priatelia neboli usmrtení s ostatnými babylonskými mudrcmi. 19  V noci dostal Daniel videnie, v ktorom mu bolo to tajomstvo odhalené.+ Daniel za to chválil Boha nebies 20  a povedal: „Nech je chválené Božie meno po celú večnosť,*lebo iba jemu patrí múdrosť a moc.+ 21  On mení časy a obdobia,+zosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov,+dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo majú dobrý úsudok.+ 22  Zjavuje, čo je hlboké a skryté,+vie, čo je v tme,+u neho prebýva svetlo.+ 23  Tebe, Bože mojich predkov, vzdávam vďaku a chválu,lebo si mi dal múdrosť a moc. A zjavil si mi, o čo sme ťa prosili,dal si nám vedieť, čo znepokojuje kráľa.“+ 24  Potom šiel Daniel za Arjochom, ktorého kráľ poveril, aby usmrtil babylonských mudrcov,+ a povedal mu: „Nezabíjaj babylonských mudrcov. Zaveď ma ku kráľovi a ja mu vyložím jeho sen.“ 25  Arjoch rýchlo vzal Daniela ku kráľovi a povedal mu: „Medzi judskými vyhnancami+ som našiel muža, ktorý dokáže kráľovi vyložiť jeho sen.“ 26  Kráľ sa spýtal Daniela, ktorého meno bolo Baltazár:+ „Naozaj mi vieš povedať, aký som mal sen a čo znamená?“+ 27  Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta, mu nedokáže odhaliť žiadny mudrc, zaklínač, mág ani astrológ.+ 28  Ale v nebesiach je Boh, ktorý zjavuje tajomstvá.+ Ten dal kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo sa stane v konečnej časti dní. Toto je tvoj sen a toto je videnie, ktoré si mal na svojom lôžku: 29  Keď si ležal na lôžku, kráľu, mal si sen* o tom, čo sa stane v budúcnosti. Ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ti dal vedieť, čo sa stane. 30  Toto tajomstvo mi nebolo odhalené preto, že by som bol múdrejší ako ktokoľvek iný, ale preto, aby sa kráľ dozvedel výklad svojho sna a to, o čom premýšľal.+ 31  Ty, kráľu, si videl veľkú sochu.* Bola obrovská a mimoriadne sa leskla. Stála pred tebou a jej výzor naháňal strach. 32  Hlavu mala z rýdzeho zlata,+ hruď a ramená zo striebra,+ brucho a stehná z medi,+ 33  nohy zo železa+ a chodidlá čiastočne zo železa a čiastočne z hliny.*+ 34  Pozeral si sa ďalej a videl si, že bol vysekaný kameň, ale nie ľudskými rukami. Zasiahol sochu do chodidiel zo železa a z hliny a rozdrvil ich.+ 35  Vtedy bolo rozdrvené všetko to železo, hlina, meď, striebro a zlato a vietor ich odvial ako plevy z letného mlatoviska.* Nezostalo po nich ani stopy. A z kameňa, ktorý zasiahol sochu, sa stal veľký vrch a naplnil celú zem. 36  To bol ten sen a teraz oznámime kráľovi jeho výklad. 37  Ty, kráľu, si kráľ kráľov a tebe dal Boh nebies kráľovstvo,+ moc, silu a slávu. 38  Dal ti do rúk ľudí, nech bývajú kdekoľvek, divé zvieratá i nebeské vtáctvo a urobil ťa vládcom nad tým všetkým.+ Ty si tá zlatá hlava.+ 39  Po tebe povstane iné kráľovstvo,+ podradnejšie ako tvoje, a potom ďalšie kráľovstvo, tretie, medené, ktoré bude vládnuť nad celou zemou.+ 40  Štvrté kráľovstvo bude silné ako železo.+ Lebo ako železo všetko rozbíja, drví a mliaždi, tak aj toto kráľovstvo rozbije a rozmliaždi všetky tie kráľovstvá, ktoré boli pred ním.+ 41  A keďže chodidlá a prsty, ktoré si videl, boli čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, kráľovstvo bude nejednotné. Bude v ňom niečo z tvrdosti železa, ako si videl železo zmiešané s mäkkou hlinou. 42  To, že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z hliny, znamená, že kráľovstvo bude sčasti silné a sčasti krehké. 43  Keďže si videl železo zmiešané s mäkkou hlinou, znamená to, že sa zmiešajú s ľudom.* Ale nebudú spolu držať, tak ako železo nedrží s hlinou. 44  Za vlády tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo,+ ktoré nebude nikdy zničené+ a nebude zverené do rúk žiadneho iného ľudu.+ Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá+ a bude trvať* navždy,+ 45  lebo ako si videl, z vrchu bol vysekaný kameň, ale nie ľudskými rukami, a rozdrvil železo, meď, hlinu, striebro a zlato.+ Vznešený Boh dal kráľovi vedieť, čo sa stane v budúcnosti.+ Ten sen je pravdivý a jeho výklad je spoľahlivý.“ 46  Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol tvárou k zemi, vzdal Danielovi poctu a prikázal, aby mu dali dar a pálili na jeho počesť kadidlo. 47  Kráľ povedal Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajomstvá, lebo si dokázal odhaliť toto tajomstvo.“+ 48  Potom kráľ povýšil Daniela a dal mu mnoho drahých darov. Urobil ho vládcom nad celou babylonskou provinciou*+ a hlavným prefektom nad všetkými babylonskými mudrcmi. 49  Na Danielovu žiadosť kráľ zveril správu babylonskej provincie Šadrachovi, Méšachovi a Abednegovi,+ ale Daniel slúžil na kráľovskom dvore.

Poznámky pod čiarou

Dosl. „jeho ducha“.
Čiže skupinu ľudí, ktorí sa vyznali vo veštení a astrológii.
Dosl. „môj duch je“.
Da 2:4b až 7:28 bol pôvodne napísaný v aramejčine.
Al. možno „smetiská; hnojiská“.
Al. „Na suchej zemi“.
Dosl. „s telom“.
Al. „od vekov až naveky“.
Dosl. „prichádzali ti myšlienky“.
Al. „z pálenej (tvarovanej) hliny“.
Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.
Al. „s potomstvom ľudstva“, čiže s obyčajnými ľuďmi.
Dosl. „stáť“.
Al. „správnou oblasťou“.