Evanjelium Marka 6:1–56

6  Potom odtiaľ išiel do svojej domoviny+ a jeho učeníci ho nasledovali.  Keď prišiel sabat, začal vyučovať v synagóge. Väčšina tých, čo ho počúvali, žasla. A hovorili: „Odkiaľ to ten človek má?+ A ako to, že mu bola daná taká múdrosť a dokáže robiť také zázraky?*+  Nie je to ten tesár,+ syn Márie+ a brat Jakuba,+ Jozefa, Júdu* a Šimona?+ A nie sú jeho sestry tu s nami?“ A to im zabránilo uveriť v neho.  Ale Ježiš im povedal: „Proroka si vážia všade, len nie v jeho domovine, medzi jeho príbuznými a v jeho vlastnom dome.“+  A nemohol tam urobiť nijaký zázrak,* len na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich.  Veľmi sa divil, že nemajú vieru. A chodil po okolitých dedinách a vyučoval.+  Potom si zavolal dvanástich a začal ich posielať po dvoch+ a dal im moc nad zlými* duchmi.+  Prikázal im, aby si na cestu nebrali nič okrem palice – ani chlieb, ani vak na jedlo, ani peniaze* v opasku+ –,  ale aby si obuli sandále a nebrali si nič na prezlečenie.* 10  Ďalej im povedal: „Kdekoľvek vojdete do domu, zostaňte v ňom, až kým neodídete z toho miesta.+ 11  Keď vás na nejakom mieste neprijmú a nevypočujú, pri odchode straste prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim.“+ 12  Potom vyšli a hlásali, že treba robiť pokánie,+ 13  vyháňali mnoho démonov+ a natierali olejom mnohých chorých a uzdravovali ich. 14  Dopočul sa o tom aj kráľ Herodes,* lebo Ježišovo meno sa stalo známym a ľudia hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto dokáže robiť zázraky.“*+ 15  Iní hovorili: „Je to Eliáš.“ A ďalší hovorili: „Je ako jeden z dávnych prorokov.“+ 16  Keď to však počul Herodes, povedal: „Ján, ktorého som sťal, vstal z mŕtvych.“ 17  Lebo Herodes dal Jána zatknúť, spútať a uväzniť pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa. Oženil sa s ňou+ totiž 18  a Ján mu opätovne hovoril: „Tvoje manželstvo so ženou tvojho brata je nezákonné.“+ 19  Preto Herodias nenávidela Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20  lebo Herodes sa Jána obával. Vedel o ňom, že je spravodlivý a svätý muž,+ a chránil ho. Keď ho počúval, často bol z jeho slov vo veľkých rozpakoch, ale aj tak si ho vždy rád vypočul. 21  Vhodný deň nastal, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny+ večeru pre svojich dvoranov, vojenských veliteľov a významné osobnosti Galiley.+ 22  Vtedy vošla Herodiadina dcéra a tancovala. A zapáčila sa Herodesovi i tým, ktorí s ním večerali.* Kráľ povedal dievčaťu: „Požiadaj ma, o čo chceš, a dám ti to.“ 23  A prisahal jej: „Dám ti všetko, o čo požiadaš, až do polovice svojho kráľovstva.“ 24  A tak vyšla a spýtala sa matky: „Čo si mám žiadať?“ „Hlavu Jána Krstiteľa,“ odpovedala jej. 25  Ona hneď bežala ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi dal hneď teraz na podnose hlavu Jána Krstiteľa.“+ 26  Hoci to kráľa hlboko zarmútilo, nechcel jej žiadosť odmietnuť pre prísahu, ktorú vyslovil pred hosťami.* 27  Okamžite poslal telesného strážcu a rozkázal mu, aby priniesol Jánovu hlavu. A on šiel, sťal ho vo väzení 28  a priniesol jeho hlavu na podnose. Dal ju dievčaťu a dievča ju dalo matke. 29  Keď sa o tom dopočuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobky.* 30  Apoštoli sa vrátili k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili.+ 31  On im povedal: „Poďte so mnou na opustené miesto a trochu si oddýchnite.“+ Lebo mnohí prichádzali a odchádzali a oni sa nemali ani kedy najesť. 32  Preto sa vydali člnom na opustené miesto, aby boli sami.+ 33  Ale ľudia ich videli odchádzať a mnohí sa to dozvedeli. Zbehli sa tam peši zo všetkých miest a prišli tam pred nimi. 34  Keď Ježiš vystupoval z člna, uvidel veľký zástup ľudí a prišlo mu ich ľúto,+ lebo boli ako ovce bez pastiera.+ A začal ich učiť mnohé veci.+ 35  Deň značne pokročil, a tak učeníci prišli k nemu a povedali: „Sme na odľahlom mieste a je už veľa hodín.+ 36  Pošli ich preč, aby mohli ísť do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“+ 37  Odpovedal im: „Vy im dajte niečo jesť.“ Nato sa spýtali: „Máme ísť a nakúpiť chlieb za 200 denárov* a dať ho ľuďom, aby sa najedli?“+ 38  „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť,“ povedal. Keď to zistili, oznámili mu: „Päť, a dve ryby.“+ 39  Potom všetkých vyzval, aby si po skupinách posadali na trávu.+ 40  A posadali si v skupinách po 100 a po 50. 41  Vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu a pomodlil sa.*+ Potom začal lámať chleby a podávať ich učeníkom a tí ich rozdávali ľuďom. Aj obe ryby rozdelil medzi všetkých. 42  Tak sa všetci dosýta najedli. 43  Potom to, čo zostalo, pozbierali a úlomkov chleba bolo 12 plných košov, nehovoriac o rybách.+ 44  Tých, čo jedli chleby, bolo 5 000 mužov. 45  Hneď potom prikázal učeníkom, aby nastúpili do člna a šli napred na protiľahlý breh k Betsaide, a on medzitým poslal zástup domov.+ 46  Keď sa s nimi rozlúčil, odišiel na vrch modliť sa.+ 47  Nastal večer a čln bol uprostred mora, ale on bol sám na súši.+ 48  Keď ich uvidel, ako namáhavo veslujú, lebo fúkal protivietor, okolo štvrtej nočnej hliadky* prišiel k nim, kráčajúc po mori, ale vyzeralo to, že ich chce obísť.* 49  Keď ho zazreli kráčať po mori, pomysleli si: „To je prízrak!“ a hlasno vykríkli. 50  Lebo všetci ho videli a rozrušilo ich to. Ale on sa im rýchlo prihovoril: „Upokojte sa! To som ja, nemusíte sa báť.“+ 51  Potom k nim nastúpil do člna a vietor utíchol. Úplne ich to ohromilo, 52  lebo nepochopili zázrak s chlebmi, ale ich myseľ* zostávala zahalená. 53  Keď sa preplavili na druhý breh, dostali sa do Genezareta a tam zakotvili.+ 54  Ale hneď ako vystúpili z člna, ľudia ho spoznali, 55  obehli celý ten kraj a začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56  A všade, kam prišiel – do dedín, miest alebo osád –, prinášali chorých na trhoviská a prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho plášťa.*+ A všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

Poznámky pod čiarou

Al. „mocné skutky“.
Zjavne toho, ktorý napísal List Júdu.
Al. „mocný skutok“.
Dosl. „nečistými“.
Dosl. „meď“.
Dosl. „neobliekali si dva spodné odevy“.
Čiže Herodes Antipas. Pozri Slovník pojmov.
Al. „mocné skutky“.
Al. „spočívali pri stole“.
Al. „pred tými, čo spočívali pri stole“.
Al. „do pamätnej hrobky“.
Al. „vyslovil požehnanie“.
Čiže niekedy medzi 3.00 hod. a východom slnka okolo 6.00 hod.
Al. „ale chcel ich obísť“.
Dosl. „srdce“.
Al. „strapcov na jeho odeve“.