Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Asoo Gyihova Alasevolɛ Tete Mbusua Nu Anzɛɛ Bɛka Bɛ Bɛbɔ Nu?

Asoo Gyihova Alasevolɛ Tete Mbusua Nu Anzɛɛ Bɛka Bɛ Bɛbɔ Nu?

 Kɛ Gyihova Alasevolɛ la, yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛka mbusua yɛabɔ nu, yɛ ɛdeɛ nee yɛ gɔnwo mɔ ɛdeɛ. Yɛbu Nyamenle mɔɔ yɛle agyalɛ ngyehyɛleɛ ne la. (Mɔlebɛbo 2:21-24; Ɛfɛsɛsema 3:14, 15) Yemaa yɛ Baebolo ngyinlazo mɔɔ boa menli mɔɔ wɔ ewiade amuala ɔmaa bɛnyia agyalɛ mɔɔ koyɛlɛ nee anyelielɛ wɔ nu la.

Kɛzi Gyihova Alasevolɛ Boa Maa Koyɛlɛ Ba Abusua Nu La

 Yɛbɔ mɔdenle yɛfa Baebolo nu folɛdulɛ yɛyɛ gyima, ɔluakɛ ɛhye boa maa yɛyɛ kunli, yelɛ nee awovolɛ kpalɛ. (Mrɛlɛbulɛ 31:10-31; Ɛfɛsɛsema 5:22–6:4; 1 Timote 5:8) Baebolo nu folɛdulɛ boa mbusua mɔɔ asolo bɛ nuhua ko biala diedi la bɔbɔ. (1 Pita 3:1, 2) Suzu edwɛkɛ ɛhye mɔ mɔɔ menli mɔɔ ɛnle alasevolɛ hanle vanenle bɛ hu anzɛɛ bɛ ye mɔɔ rayɛle Dasevolɛ anwo la anwo:

  •   “Wɔ yɛ ɛvolɛ nsia mɔɔ limoa la anu ɛnee yɛ nloa ɛnzɛ yɛ nwo yɛɛ yɛta yɛdi butule. Noko mɔɔ Ivete rayɛle Gyihova Dasevolɛ la, ɔlale ɛlɔlɛ nee abotane ali kpalɛ. Nzenzaleɛ mɔɔ ɔyɛle bɔle yɛ agyalɛ ne nwo bane.”​—Clauir mɔɔ vi Brazil.

  •   “Mɔɔ me hu Chansa bɔle ɔ bo kɛ ɔ nee Gyihova Alasevolɛ sukoa Baebolo ne la, meanlie meando nu, ɔluakɛ menzuzule kɛ bɛtete mbusua nu. Ɔvi mekɛ zɔhane, meranwu ye kɛ Baebolo ne ɛboa yɛ agyalɛ ne kpalɛ.”​—Agness mɔɔ vi Zambia.

 Wɔ yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anu, yɛmaa yɛ gɔnwo mɔ nwu kɛzi Baebolo nu folɛdulɛ kola boa bɛ maa:

  •   Bɛkpa agyalɛ bokavolɛ kpalɛ

  •   Bɛgyinla ngyegyelɛ mɔɔ bɛbayia wɔ ɛvolɛ ko mɔɔ limoa bɛ agyalɛ ne anu anloa la

  •   Bɛnwu kɛzi bɛ nee bɛ ase mɔ bɛali la

  •   Bɛnea ezukoa zo la

  •   Bɛgyakyi butulelilɛ la

  •   Bɛsukoa kɛzi bɛfa ɛtane bɛkyɛ la

  •   Bɛtete ngakula la

Saa awie bayɛ Dasevolɛ a, ɔkola ɔfa akɛsakɛsa ɔba agyalɛ ne anu ɔ?

 Ɛhɛe, ɔyɛ a ɔsi. Kɛ neazo la, amaneɛbɔlɛ mɔɔ kɔmpɛlɛ bie mɔɔ bɛyɛ neɛnleanu vale dole gua wɔ 1998 la maanle ɔlale ali kɛ, ɛye agyalɛ 20 mɔɔ agyalɛma ne anu ko le Dasevolɛ la ɛsie ɛkɛ a, nuhua ko yiale ngyegyelɛ kpole.

 Gyisɛse hanle dole ɛkɛ ne kɛ, menli mɔɔ di ye ngilehilelɛ zo la bahola ayia abusua nu ngyegyelɛ. (Mateyu 10:32-36) Tetedwɛkɛ kɛlɛvolɛ Will Durant hɛlɛle kɛ, wɔ Wulomu Tumililɛ ne abo, “Bɛbɔle Kilisienema somolɛ kɛ bɛtete mbusua nu,” a na bɛbɔ Gyihova Alasevolɛ bie mɔ somolɛ ko ne ala bie ɛnɛ. Asoo ɛhye kile kɛ Alasevolɛ ne mɔ a fa ngyegyelɛ ne ba a?

Europe Kɔɔto Mɔɔ Nea Sonla Fanwodi Nwo Edwɛkɛ Zo

 Mɔɔ Europe Kɔɔto Mɔɔ Nea Sonla Fanwodi Nwo Edwɛkɛ Zo ɛlɛdi ɛzonle mɔɔ bɛdole Gyihova Alasevolɛ kɛ bɛtete mbusua nu anwo edwɛkɛ la, ɔhanle kɛ, mbusuafoɔ mɔɔ bɛnle Alasevolɛ la a ta fa ngyegyelɛ ne ba a, ɔluakɛ “bɛnlie fanwodi mɔɔ awie lɛ sonle la bɛndo nu.” Kɔɔto ne doale zo kɛ: “Zɛhae ngyegyelɛ ne ɛbu zo wɔ agyalɛma mɔɔ asolo bɛ diedi la anu na Gyihova Alasevolɛ noko boka nwo.” b Saa bɔbɔ Gyihova Alasevolɛ yia ɛzonlenlɛ nu ngyegyelɛ a, bɛbɔ mɔdenle bɛfa Baebolo nu folɛdulɛ ɛhye bɛyɛ gyima: “Bɛmmafa ɛtane bɛtua awie biala ɛtane kakɛ. . . . Saa ɔkɛyɛ boɛ a, bɛ nee menli kɔsɔɔti ɛdɛnla anzodwolɛ nu.”​—Wulomuma 12:17, 18.

Deɛmɔti Gyihova Alasevolɛ die di kɛ ɔwɔ kɛ bɛgya wɔ bɛ ɛzonlenlɛ ne anu ala la

 Alasevolɛ ne mɔ di Baebolo adehilelɛ mɔɔ se, bɛgya “Awulae anu ala” la azo, kile kɛ, ɔwɔ kɛ bɛgya awie mɔɔ bɛ nee ye lɛ diedi ko la ala. (1 Kɔlentema 7:39) Mɛla ɛhye wɔ Baebolo nu yɛɛ nvasoɛ wɔ zo. Kɛ neazo la, Journal of Marriage and Family mɔɔ rale ɛvolɛ 2010 la hanle kɛ, “agyalɛma mɔɔ bɛwɔ ɛzonlenlɛ ko anu na bɛ amaamuo nee bɛ diedi le ko la” ta nyia agɔnwolɛvalɛ mɔɔ anu yɛ se. c

 Noko, Alasevolɛ ne mɔ ɛmmaa bɛ mediema diedima anwosesebɛ kɛ, bɛ nee bɛ bokavolɛ mɔɔ ɔnle dasevolɛ la ɛtete nu. Baebolo ne ka kɛ: “Saa adiema bie aye ɛnle diedinli na ɔkponle zo kɛ ɔ nee ye badɛnla a, ɔmmagyakyi ye; na saa raalɛ ɔ hu ɛnle diedinli na ɔkponle zo kɛ ɔ nee ye badɛnla a ɔmmagyakyi ɔ hu ne.” (1 Kɔlentema 7:12, 13) Gyihova Alasevolɛ di mɛla ɛhye azo.

a Nea Caesar and Christ, mukelɛ 647.

b Nea kɛzi bɛbuale edwɛkɛ Jehovah’s Witnesses of Moscow and Others v. Russia, mukelɛ 26-​27, ɛdendɛkpunli 111 la.

c Nea Journal of Marriage and Family, Volume 72, Number 4, (August 2010), mukelɛ 963.