Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

“Die Gyisɛse Di”​—Asoo Yemɔ Ala Bamaa Wɔanyia Ngoane?

“Die Gyisɛse Di”​—Asoo Yemɔ Ala Bamaa Wɔanyia Ngoane?

Baebolo ne bua kɛ

 Kilisienema die di kɛ alesama ɛtane ti a Gyisɛse wule. (1 Pita 3:18) Noko akee, saa ɛbanyia ngoane a, ɔhyia kɛ ɛyɛ dɔɔnwo ɛtɛla kɛ ɛbalie wɔali ala kɛ Gyisɛse le ngoanedievolɛ. Sunsum ɛtane ne mɔ ze kɛ Gyisɛse a le “Nyamenle Ara ne” a, noko bɛbazɛkye bɛ, bɛnrɛlie bɛ ngoane.​—Luku 4:41; Dwuudu 6.

  •  Duzu a ɔwɔ kɛ meyɛ na meanyia ngoane a?

  •  Duzu a le “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” ne?

  •  Nienwu a “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” ne abo vi a?

Duzu a ɔwɔ kɛ meyɛ na meanyia ngoane a?

  •   Ɔwɔ kɛ ɛdie ɛdi kɛ, yɛ ɛtane ti a Gyisɛse vale ye ngoane bɔle afɔle a. (Gyima ne 16:30, 31; 1 Dwɔn 2:2) Ɛhye kile kɛ, ɔwɔ kɛ ɛdie ɛdi kɛ amgba Gyisɛse le awie mɔɔ wɔ ɛkɛ yɛɛ edwɛkɛ biala mɔɔ Baebolo ne ka ye wɔ ɔ nwo la le nɔhalɛ.

  •   Sukoa mɔɔ Baebolo ne kilehile amgba la. (2 Timote 3:15) Baebolo ne ka kɛ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo nee Saelase hanle hilele pilizama sinzavolɛ bie kɛ: ‘Die Awulae Gyisɛse di, na bɛbalie wɔ ngoane.’ Akee bɛbɔle ɔ bo bɛhilehilele pilizama sinzavolɛ ne “Gyihova * edwɛkɛ ne.” (Gyima ne 16:31, 32) Ɛhye kile kɛ saa pilizama sinzavolɛ ne balie Gyisɛse ali kpalɛ a, kyesɛ ɔnyia Nyamenle Edwɛkɛ ne anu ndelebɛbo ekyi. Ɔhyia nɔhalɛ ndelebɛbo mɔɔ gyi Baebolo ne azo la.​—1 Timote 2:3, 4.

  •   Nu ɛ nwo. (Gyima ne 3:19) Eza ɔwɔ kɛ ɛnu ɛ nwo, anzɛɛ ɛdi nyane kpole wɔ nyɛleɛ anzɛɛ subane ɛtane mɔɔ ɛlale ye ali dɛba ne la anwo. Saa ɛgyakyi ninyɛne mɔɔ Nyamenle ɛngulo la ɛyɛlɛ na ɛyɛ “ninyɛne mɔɔ kile anlubɛnwo la” a, awie mɔ banwu kɛ wɔnlu ɛ nwo.​—Gyima ne 26:20.

  •   Maa bɛzɔne wɔ. (Mateyu 28:19) Gyisɛse hanle kɛ bɛbazɔne menli mɔɔ bɛbayɛ ye ɛdoavolɛma la. Bɛzɔnenle pilizama sinzavolɛ ne mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la. (Gyima ne 16:33) Zɔhane ala a mɔɔ ɛzoanvolɛ Pita hilehilele menli dɔɔnwo bie Gyisɛse anwo nɔhalɛ ne la, “bɛzɔnenle bɛdabɛ mɔɔ bɛvale anyelielɛ bɛliele ye edwɛkɛ ne bɛlile la.”​—Gyima ne 2:40, 41.

  •   Di Gyisɛse adehilelɛ zo. (Hibuluma 5:9) Bɛdabɛ mɔɔ bɛdi “ninyɛne kɔsɔɔti” mɔɔ Gyisɛse ɛha la azo la dua bɛ ɛbɛlabɔlɛ zo da ye ali kɛ bɛle ye ɛdoavolɛma. (Mateyu 28:20) ‘Bɛdi edwɛkɛ ne azo, bɛndie ala.’​—Gyemise 1:22.

  •   Gyinla kpundii kɔdwu awieleɛ. (Maake 13:13) Gyisɛse ɛdoavolɛma ‘hyia kpundiigyinlanlɛ’ amaa bɛalie bɛ ngoane. (Hibuluma 10:36) Kɛ neazo la, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo bɔle mɔdenle kɛ ɔbali Gyisɛse ngilehilelɛ zo kpalɛ na yeali nɔhalɛ yeamaa Nyamenle dahuu, na ɔgyinlanle kpundii ɔyɛle ɛhye ɔvi kenle mɔɔ ɔrayɛle Kilisienenli kɔkpula kenle mɔɔ ɔwule la.​—1 Kɔlentema 9:27.

Duzu a le “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” ne?

 Wɔ ɛzonlenlɛ bie mɔ anu, menli yɛ nzɛlɛlɛ ngakyile mɔɔ bie a le “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” ne nee “Ngoanelielɛ Nzɛlɛlɛ” ne la. Fane dɔɔnwo, bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ nzɛlɛlɛ ne la die to nu kɛ bɛle ɛtanevolɛma na bɛka kɛ bɛdie bɛdi kɛ yɛ ɛtane ti a Gyisɛse wule a. Eza bɛsɛlɛ kɛ Gyisɛse ɛrɛla bɛ ahonle anzɛɛ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. Noko Baebolo ne ɛnga “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” ne anwo edwɛkɛ yɛɛ ɔmmaa yɛ anwosesebɛ kɛ yɛyɛ nzɛlɛlɛ zɛhae.

 Bie mɔ suzu kɛ, saa awie ka “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” a, ɔbanyia dahuu ngoane. Noko asɔneyɛlɛ biala ɛnle ɛkɛ ne mɔɔ maa bɛnyia ngoanelielɛ a. Kɛmɔ yɛnli munli la ati, dahuu yɛyɛ nvonleɛ. (1 Dwɔn 1:8) Ɛhye ati a Gyisɛse hilehilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ dahuu bɛzɛlɛ ɛtanefakyɛ la. (Luku 11:2, 4) Bieko, Kilisienema bie mɔ ɛnrɛnyia dahuu ngoane ɔluakɛ bɛhwenle bɛ nwo bɛvile Nyamenle anwo anzɛɛ bɛgyakyile ye ɛzonlenlɛ.​—Hibuluma 6:4-6; 2 Pita 2:20, 21.

Nienwu a “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” ne abo vi a?

 Tetedwɛkɛ kɛlɛvoma anloa ɛnzɛ bɛ nwo wɔ ɛleka mɔɔ “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” ne abo vi la anwo. Bie mɔ se amaamuo ne bɔle ɔ bo wɔ Protestant Reformation (Protɛstantma Nzenzaleɛ) mekɛ ne mɔɔ ɔbɔle ɔ bo wɔ 1517 la anu. Bie mɔ noko die di menli bɔle ɔ bo kɛ bɛka “Ɛtanevolɛ Nzɛlɛlɛ” ne wɔ mekɛ bɛhyehyɛle ɛzonlenlɛ eku ngakyile wɔ ɛvoya 18 nee 19 ne anu la. Ɔda ali kɛ, amaamuo ɛhye ɛngyi Ngɛlɛlera ne azo​—emomu ɔko ɔtia Baebolo ngilehilelɛ.

^ Baebolo ne maa yɛnwu kɛ Nyamenle duma a le Gyihova.