Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MOALƐ MAA ABUSUA | AWOVOLƐYƐLƐ

Nwɔhoalilɛ Mɔɔ Maa Ngakula Dwenle La Azo Nvasoɛ

Nwɔhoalilɛ Mɔɔ Maa Ngakula Dwenle La Azo Nvasoɛ

 Nwɔhoalilɛ zɛhae mɔ maa ngakula fa bɛ adwenle yɛ gyima na bɛnwu kɛzi bɛfa bɛ sa bɛyɛ ninyɛne la.

 Neazo bie mɔ a le:

  •   Ninyɛne ɛdolɔlɛ

  •   Aleɛdonlɛ

  •   Awie mɔ mɔɔ bɛsukoa bɛ

  •   Edwɛnedolɛ

  •   Ninyɛne mɔɔ bɛhyehyɛ

  •   Ninyɛne bie mɔ mɔɔ bɛfa bɛdi nwɔhoa a ɔyɛ boɛ la (le kɛ ɛlɛka mɔɔ bɛfa bɛdi nwɔhoa bɔbɔ la kola maa ngakula dwenle)

 Wɔ maanle dɔɔnwo azo, kɛ anrɛɛ ngakula bali nwɔhoa mɔɔ maa bɛdwenle la, bɛnea anyelielɛ ninyɛne anzɛɛ bɛfinde bɛkɔnea nwɔhoa gyɛne mɔɔ awie mɔ ɛhyehyɛ la.

 Asoo ɔwɔ kɛ ɛdwenle nwo?

 Mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛnwu ye la

  •   Nwɔhoa mɔɔ maa ngakula dwenle la maa bɛnyi kpalɛ. Ɔmaa ngakula nyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ, bɛnwu kɛzi bɛfa bɛ adwenle bɛdi gyima kpalɛ na bɛnyia subane kpalɛ. Eza noko ɔkola ɔmaa ngakula nyia abotane, bɛnwu kɛzi bɛsi kpɔkɛ kpalɛ, bɛkola bɛkomo bɛ nwo zo na bɛ nee bɛ gɔnwo mɔ bɔ nu di nwɔhoa. Ye sikalɛ nu, nwɔhoa mɔɔ maa ngakula dwenle la siezie bɛ maa bɛyɛ mgbanyinli kpalɛ.

  •   Ngakula fa ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne di gyima dɔɔnwo a, ɔmboa bɛ. Saa ngakula fa ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne di gyima dɔɔnwo a ɔka bɛ ɛkɛ, ɔmaa bɛyɛ mbelane na bɛfa ɛya ndɛndɛ​—ɛhye le kɔkɔbɔlɛ maa awovolɛ mɔɔ maa bɛ mra ngyikyi tɛnla TV nwo kyɛ la.

  •   Nwɔhoa mɔɔ awie mɔ ɛhyehyɛ la ɛmboa ngakula kpalɛ. Saa awovolɛ maa bɛ mra kɔnea nwɔhoa mɔɔ awie mɔ ɛhyehyɛ na bɛdabɛ mumua ne bɛanli bɛ nwɔhoa a, ɔmmaa bɛnyɛ ninyɛne mɔɔ bamaa bɛava bɛ adwenle bayɛ gyima la. Na ngakula hyia nwɔhoalilɛ zɛhae mɔ anwo.

 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ la

  •   Maa ɛ mra ɛnyia adenle ɛli bɛ nwɔhoa. Saa ɔbayɛ boɛ a, maa ɛ mra ɛnyia mekɛ ɛli nwɔhoa wɔ alienwo amaa bɛazukoa abɔdeɛ nwo debie dɔɔnwo. Maa bɛyɛ ninyɛne mɔɔ bɛ nye die nwo na bɛva toys mɔɔ maa bɛdwenle la bɛli nwɔhoa. a

     Dwenle ɛhye anwo: Saa me ra di nwɔhoa mɔɔ maa bɛdwenle la a, subane boni mɔ a ɔbanyia a na kɛzi ɔbaboa ye kenle bie ɛ?

     Baebolo ngyinlazo: “Agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ zo [lɛ] nvasoɛ.”​—1 Timote 4:8.

  •   Mmamaa bɛfa ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne bɛdi gyima dɔɔnwo. Dwenle nwo kpalɛ kolaa na wɔamaa ɛ ra ava fonu, tabelɛte anzɛɛ TV zo gyimalilɛ bie alielie ɔ nye. Dɔketama mɔɔ nea ngakula la ka kɛ ɔnle kɛ ngakula mɔɔ ɛtɛnyianle ɛvolɛ nwiɔ la fa ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne di gyima yɛɛ ɔnle kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛnyia ɛvolɛ nwiɔ kɔdwu ɛvolɛ nnu la fa ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne di gyima bɛmaa ɔbo dɔnehwele ko kenle ko biala. b

     Dwenle ɛhye anwo: Mekɛ dodo nyɛ a mebamaa me ra ava ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne ali gyima a? Me nee me ra ne ɛbɔ nu ɛnlea ɔ? Duzu a mebahola meava meazie ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne agyakɛ anu a?

     Baebolo ngyinlazo: “Bɛnlea boɛ kpalɛ na kɛzi bɛbɔ bɛ ɛbɛla la anyɛ kɛ menli mɔɔ ɛnze nrɛlɛbɛ emomu kɛ nrɛlɛbɛvolɛma, na bɛva bɛ mekɛ bɛli gyima kpalɛ.”​—Ɛfɛsɛsema 5:15, 16.

  •   Dwenle kɛzi nwɔhoa mɔɔ awie mɔ ɛhyehyɛ la baha ɛ ra ne la anwo kpalɛ. Bɛbahola bɛamaa ɛ ra ne anwu debie bie ɛyɛlɛ anzɛɛ kɛzi bɛdi nwɔhoa bie la kpalɛ. Noko fane dɔɔnwo ne ala, saa bɛfa ngakula bɛkpɔsa bɛmaa bɛkɔnea gyimalilɛ bie a, ɔmaa ngakula ne mɔ fɛ yɛɛ awovolɛ ne mɔ noko fɛ ɔluakɛ bɛdabɛ a bɛ nee bɛ di akɔneaba a. Nɔhalɛ nu, ngyinlazo mɔɔ wɔ Ɛfɛsɛsema 5:15, 16 mɔɔ se yɛva yɛ mekɛ yɛli gyima kpalɛ la fale ɛhye anwo.

     Dwenle ɛhye anwo: Asoo me mra ne mɔ kɔnea nwɔhoa mɔɔ awie mɔ ɛhyehyɛ la somaa ɔ? Saa ɔle zɔ a, nzenzaleɛ boni mɔ a yɛbahola yɛayɛ a?

     Baebolo ngyinlazo: ‘Bɛnwu ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la.’​—Felepaema 1:10.

a Toys bie mɔ ɛmmaa ngakula ɛnnyia adenle ɛnva bɛ adwenle ɛnyɛ ninyɛne bie mɔ. Noko toys bie mɔ le debie mɔɔ ngakula hyehyɛ yɛɛ bie mɔ noko le ɛlɛka mɔɔ ngakula fa di nwɔhoa a ɔmaa bɛnyia adenle bɛfa bɛ adwenle bɛdi gyima a.

b “Mekɛ mɔɔ ngakula fa ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne di gyima” mɔɔ yɛlɛka la le mekɛ mɔɔ ngakula fa ɛlɛtɔlɔneke di nwɔhoa na tɛ mɔɔ bɛfa bɛfɛlɛ alɔvolɛ bɛ nee bɛ di adwelie anzɛɛ mɔɔ bɛfa bɛ nee bɛ mbusuafoɔ bɔ nu yɛ sunsum nu ninyɛne la.