Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MOALƐ MAA ABUSUA | AWOVOLƐYƐLƐ

Mɔɔ Ɔwɔ Kɛ Awovolɛ Nwu Ye Wɔ Ngakula Ngyikyi Sukulu Nwo La

Mɔɔ Ɔwɔ Kɛ Awovolɛ Nwu Ye Wɔ Ngakula Ngyikyi Sukulu Nwo La

 Awovolɛ mɔɔ bɛyɛ gyima la bie mɔ fa bɛ mra kɔ ɛleka mɔɔ bɛnea mbɔdɔma na ɔle kɛ sukulu la. Asoo ɛhye baboa ɛ ra ne?

 Kpuya mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛbiza

 Asoo ɛleka mɔɔ bɛnea mbɔdɔma la bamaa me nee me ra ne abikye yɛ nwo kpalɛ? Bie a. Saa bɛwo kakula ɛkɛ ne ala a ye adwenle ne nyi ndɛndɛ na ɔka kɛzi ɔnwu menli mɔɔ bikye ye la. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbamaa ɛ ra ne abikye wɔ wɔ mekɛ ɛhye mɔɔ ɔlɛnyi la.​—Ditilɔnomi 6:6, 7.

  •    Ɔwɔ kɛ awovolɛ mɔɔ ɛlɛsuzu nwo kɛ bɛbava bɛ mra bɛahɔ mbɔdɔma sukulu la dwenle kɛzi bɛbahɔ zo bɛabikye bɛ mra ne mɔ la anwo.

 Asoo ɔbamaa tumi mɔɔ ɛlɛ wɔ ɛ ra ne anwo zo la azo ade ɔ? Bie a. Hold On to Your Kids buluku ne ka kɛ, “Saa ngakula nee bɛ gɔnwo mɔ tu a ɔmaa bɛnyia bɛ nwo zo tumi.

  •    Awovolɛ mɔɔ kulo kɛ fa bɛ mra ngyikyi kɔ sukulu la ɔwɔ kɛ biza bɛ nwo saa bɛdabɛ titili a bɛbanyia bɛ ra ne anwo zo tumi a.

 Asoo ɛleka mɔɔ bɛnea ngakula ngyikyi la bamaa ɛ ra ne anwu debie wɔ mekɛ mɔɔ ɔbabɔ sukulu ɛhɔlɛ bo la ɔ? Bie mɔ baha kɛ ɛhɛe. Bie mɔ noko ka kɛ ɛleka ɛhye mɔ ɛmboa ngakula ne mɔ wɔ debiezukoalɛ nu. Penelope Leach mɔɔ ɛbe wɔ ngakula ɛnleanlɛ nu la hɛlɛle kɛ: “Mmanyia adwenle kɛ ninyɛne mɔɔ ngakula sukoa wɔ sukulu la angomekye a baboa bɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a yɛɛ mmanyia adwenle kɛ ɔle kpalɛ kɛ dahuu ngakula babɔ sukulu ɛhɔlɛ bo ndɛ. Saa ɛnyia adwenle zɔhane a, ɛnee ɔkile kɛ ɛnze nvasoɛ mɔɔ ɛ ra ne nyia fi ndetelɛ mɔɔ ɛfa ɛmaa ye la azo la.”

  •   Ɔwɔ kɛ awovolɛ mɔɔ ɛlɛsuzu nwo kɛ bɛfa bɛ ra bɛahɔ ngakula ngyikyi kpalɛ sukulu la dwenle nwo nea saa nvasoɛ wɔ zo anzɛɛ nwolɛ hyia a.

 Asoo bɛ nuhua ko bahola adɛnla sua nu anlea kakula ne ɔ? Wɔ ɛleka bie mɔ awovolɛ nwiɔ ne yɛ gyima amaa bɛanyia ezukoa nee ninyɛne dɔɔnwo. Asoo nvasoɛ wɔ zo?

  •   Ɔwɔ kɛ awovolɛ mɔɔ ɛlɛsuzu nwo kɛ bɛfa bɛ ra bɛahɔ ngakula ngyikyi kpalɛ sukulu la nea saa bɛbahola bɛade kakɛ mɔɔ bɛbɔ la azo amaa bɛ nuhua ko adɛnla sua nu a.

 Kolaa na wɔazi kpɔkɛ kɛ ɛfa ɛ ra wɔahɔ ngakula ngyikyi kpalɛ sukulu la, dimoa suzu nvasoɛ nee ngyegyelɛ mɔɔ wɔ nu la anwo kpalɛ. Na saa ɛsuzu nwo ɛwie na ɛnwu ye kɛ sukulu zɛhae baboa wɔ abusua ne ɛ?

 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ

 Baebolo ne ka kɛ “mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la dwenle ɔ gyakɛ biala mɔɔ ɔlɛtu la anwo.” (Mrɛlɛbulɛ 14:15) Mekɛ mɔɔ ngyinlazo ɛhye wɔ wɔ adwenle nu la, dwenle sukulu mɔɔ ɛbava ɛ ra ne wɔahɔ la anwo kpalɛ.

 Suzu mɔɔ ɛkulo kɛ ɛyɛ la anwo

  •   Awovolɛ bie mɔ fa bɛ mra kɔ ɛleka mɔɔ ngakula ne mɔ anwo anzo na menli mɔɔ nea bɛ la noko anwo anzo la.

  •   Awovolɛ bie mɔ maa bɛ busuanli anzɛɛ awie banea bɛ ra ne wɔ sua nu.

 Nuhua biala lɛ ye ngyegyelɛ nee zolɛ nvasoɛ. Duzu ati a ɛ nee awovolɛ gyɛne mɔɔ ɛzi kpɔkɛ ɛhye bie ɛlɛ la ɛnzuzu nwolɛ a? Baebolo ne ka kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛkpondɛ folɛdulɛ bo zo la ze nrɛlɛbɛ.”​—Mrɛlɛbulɛ 13:10.

 Na saa ɛkpa kɛ ɛbava ɛ ra wɔahɔ ngakula ngyikyi sukulu ɛ? Saa ɔba ye zɔ a . . .

 Nwu sukulu ne anwo edwɛkɛ

  •   Asoo bɛdie bɛto nu wɔ mɛla nu? Kɛzi menli bu ye ɛ anzɛɛ duma boni a sukulu ne ɛlie a?

  •   Asoo sukulu ɛkɛ ne te yɛɛ banebɔlɛ wɔ ɛkɛ?

  •   Duzu a ɛ ra ne bayɛ ye wɔ ɛkɛ a? a

 Nwu menli mɔɔ banlea ɛ ra ne la kpalɛ

  •   Ndetelɛ boni a bɛnyia a? Ndetelɛ ɛhye bie mɔ a le kɛzi bɛnea ngakula mɔɔ ɛlɛnyi nee kɛzi bɛnea awie mɔɔ kɛboda la.

  •   Asoo wɔnlea kɛ menli mɔɔ banlea ɛ ra ne la bie ɛyɛ awie amumuyɛ ɛlɛ ɔ?

  •   Asoo bɛta bɛkakyi menli mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la ɔ? Saa bɛta bɛkakyi menli mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la a ɔkile kɛ dahuu ɔwɔ kɛ ɛ ra nwu kɛzi ɔ nee menli fofolɛ badɛnla la.

  •   Asoo ngakula mɔɔ wɔ sukulu ɛkɛ ne la anwo zonle somaa ɔ? Saa ngakula ne mɔ anwo zonle somaa a ɔkile kɛ bɛnrɛnyia mekɛ dɔɔnwo bɛnrɛmaa ɛ ra ne. Nɔhalɛ nu, ɛvolɛ mɔɔ ɛ ra ne ɛli nee mɔɔ ɔkola ɔyɛ la a bahile mekɛ dodo mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛnyia bɛmaa ye a.

  •   Asoo menli mɔɔ banlea ɛ ra ne la lɛ ɛhulolɛ kɛ bɛ nee wɔ bazuzu wɔ ngyianlɛ anzɛɛ bɛ ngyianlɛ ɛdeɛ nwo?

a Kɛ neazo la, asoo ɛ ra ne bava mekɛ dɔɔnwo anlea TV anzɛɛ bɛbahile ɛ ra ne debie na bɛamaa yeakpundikpundi ye agbɔkɛ nu ɔ?