Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Oĩ porãpa jadeve?

¿Oĩ porãpa jadeve?

“Ojeipurukáramo ñandéve pláta, javyʼa jaharamoguáicha kasamientohápe; péro ñamyengovia hag̃ua katu ndaigústoi, jaharamoguáicha omanovahápe.” (Peteĩ rrefrán afrikáno)

KO RREFRÁN ohechauka porã igustoha ojeipurukáramo ñandéve pláta, péro hasyetereiha jadevolve jey. ¿Ndépa repensa avei upéicha? Heta vése ikatu ñapensa jaipurúmante vaʼerãha pláta ótrogui. Péro, ¿okonvenítapa ñandéve jajapóramo upéva?

Umi déuda káusare ikatu ojeperde umi amista térã ojeikovaipa peteĩ famíliape. Peteĩ rrefrán afrikáno heʼi voi: “Jadeve térã jaipurukahápe pláta, ikatu japerde peteĩ amista”. Ñaplanea porãramo jepe mbaʼeichaitépa japagáta, heta vése nosẽi ñandéve ñapensa haguéicha, ha upéi nañasekuaavéi upe déudagui. Por ehémplo, peteĩ odevéva ojatrasáramo ipágope, pe oipuruka vaʼekue chupe ikatu ipochy, ha ihentekuéra jepe ikatu oikovaipa oñondive upéva káusare. Upévare, nañapensái vaʼerã jajapóvo peteĩ préstamo jaipotágui rei pláta, síno jajapo vaʼerã upéva jajecha vaietereíramo ha ndaiporivéimagui ótra solusión.

Jaikóramo jadeve, ikatu hína ojeafekta ñane rrelasión Ñandejárandi. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? La Biblia ningo heʼi ‘iñañaha’ umi persóna ndopagaséiva ikuénta (Salmo 37:21). Heʼi avei: ‘Pe odevéva, oikóta ideveha rembiguáiramo’ (Proverbios 22:7, NM). Peteĩ persóna odevéva imanduʼa vaʼerã ojapoha peteĩ kompromíso pe oipuruka vaʼekuéndi chupe la pláta, ha ndopagapái peve ndojelivramoʼãiha upe kompromísogui. Ndaikatúi ojapo ojaposéva opagapa peve idéuda. Peteĩ rrefrán afrikáno heʼi voi: “Peteĩ kuimbaʼe oipurukáramo ndéve hetyma, rehómante vaʼerã haʼe ohoseha gotyo”.

Pe odevéva ningo opaga vaʼerã ikuénta lo ántes posívle, pórke ndojapóiramo upéicha ikatu ogueru chupe heta akãrasy. Avei upéva káusare ikatu ndovyʼavéi, ombaʼapoiterei, iprovléma imatrimóniope, ndokevéi, oñedemanda chupe térã ikatu voi oho kárselpe. Upévare ideprovechoiterei ko konsého omeʼẽ vaʼekue apóstol Pablo: ‘Ani pedeve mbaʼeve avavépe, síno ko mbaʼe añoite: pejoayhu vaʼerã’ (Romanos 13:8).

¿TEKOTEVẼ PIKO AÑETE JADEVE?

Jahecháma haguéicha, ñapensa porã vaʼerã jadeve mboyve. Upearã ikatu ñañeporandu raẽ: “¿Aikotevẽ piko añete pe pláta? ¿Adevémante vaʼerã piko asalva hag̃ua che negósio ha asegi hag̃ua amantene che famíliape? ¿Térãpa adevese aiko porãsevégui ha cheplatapotáguinte?”. Heta vése ningo iporãvénte javyʼa jaguerekomívare, jaiko rangue jadeve.

Sapyʼánte reipurúmante vaʼerã pláta reguerekógui peteĩ emerhénsia. Péro umi situasiónpe jepe neonrrádo vaʼerã. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?

Primeroite voi, nerepensái vaʼerã peteĩ persóna katuete oipuruka vaʼerãha ndéve pláta oĩ porãvégui ndehegui ekonómikamente. Ndovaléi rejaprovecha upévare ha nderepagavéi la redevéva, reimoʼãgui ndaifaltaiha chupe mbaʼeve. Oĩramo jepe heta persóna ipláta hetavéva ndehegui, noĩporãi reenvidia chupekuéra (Proverbios 28:22).

Eñehaʼãkena pyaʼe porã epaga ne kuénta. Oiméramo pe oipurukáva ndéve pláta nomoĩri peteĩ fécha repaga hag̃ua, upéicharõ nde voi remoĩ vaʼerã peteĩ fécha ha rekumpli. Iporãvéta avei pemoĩramo por eskríto pejapóva ha pefirma, upéicha ndaiporimoʼãi provléma upe rire (Jeremías 32:9, 10). Ha ijáramo ndéve, ndete voi reho vaʼerã repaga, upéicha reaprovecháta reagradese hag̃ua chupe ha rehechaukáta rekumpliha hendive. Nemanduʼákena Jesús heʼi vaʼekuére pe Sermón del Móntepe: “Pejéramo pejapotaha peteĩ mbaʼe, pejapo vaʼerã, ha pejéramo ndapejapomoʼãiha, anítei pejapo” (Mateo 5:37). Ha avei nemanduʼa vaʼerã ko konséhore: “Opa mbaʼe peẽ peipotáva ojapo penderehe pende rapichakuéra, peẽ pejapo vaʼerã avei hesekuéra” (Mateo 7:12).

UMI KONSÉHO JATOPÁVA LA BÍBLIAPE

Oiméramo redevese hína, ko konsého oĩva la Bíbliape ikatu nepytyvõ: “Ideprovécho hína ñamombaʼeguasu Ñandejárape ñande pyʼaite guive, javyʼáma guive pe jarekomívare” (1 Timoteo 6:6). Umi oñekontentáva oguerekomívare ha ndodevéiva, ojei heta akãrasýgui. Péro koʼág̃arupi ijetuʼu jasegi ko konsého, pórke ko múndo omokyreʼỹ la héntepe ojogua hag̃ua oipotáva guive. Upévare ikuentavénte ñamotenonde Ñandejárape ogustáva, jaiko rangue jadeve ha jaiko pláta rapykuéri.

Por ehémplo, peteĩ matrimónio oikóva Ásiape orrekonose ke omenda ramóme, oenvidia hague umi persóna oguerekóvape hóga tee. Upévare odesidi ojoguataha avei hogarã. Upearã oipurupaite ijaórro, ha ojapo préstamo vánkogui ha iparientekuéragui. Péro un tiémpo riremínte oñepyrũma oñandu ipohyietereiha umi kuóta opaga vaʼerã káda mes. Upéi ombaʼapo jejopyvéma hikuái ha ndoguerekovéi tiémpo oĩ hag̃ua ifamíliandi. Pe karai heʼi: “Roju orekaneʼõiterei, heta rohasa asy ha ndorokeporãvéi rojepyʼapyetereígui, haʼete voi rogueraháva peteĩ ita ore lómore. Ndorovyʼaveietéma kuri”.

“Jahecháramo umi mbaʼerepy Ñandejára ohechaháicha, tuicha ñandeprotehe”

Peteĩ día, ko matrimónio imanduʼa 1 Timoteo 6:6 heʼívare ha odesidi iporãvetaha ovende jeýramo pe óga. Péro dos áño haguépe ae opytuʼu hikuái umi provlémagui. ¿Mbaʼépa opensa ko matrimónio ojapo rire upéva? Haʼekuéra heʼi: “Jahecháramo umi mbaʼerepy Ñandejára ohechaháicha, tuicha ñandeprotehe”.

Heta hénte oikuaa umi rrefrán oñeʼẽva umi déudare, péro upéva ndojokói chupekuéra osegi hag̃ua odeve. Péro umi konsého oĩva la Bíbliape, katuete oipytyvõta chupekuéra, ha ñandéve avei, ñapensa porã hag̃ua jadeve mboyve.