Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Arakaʼe pevépa oĩta omboykéva hapichápe?

¿Arakaʼe pevépa oĩta omboykéva hapichápe?

MARTIN Luther King raʼy, odefendéva hentekuéra derécho Estados Unídospe, ojapo peteĩ diskúrso 28 de agosto de 1963, ha heʼi: “Areko peteĩ mbaʼe ymaite guivéma ahaʼarõva”. ¿Mbaʼérehepa haʼe oñeʼẽ raʼe? Heta vése voi haʼe heʼi upéicha, ohechauka hag̃ua oipotaha opaite yvypóra ojotrata peteĩchapa. Umi hénte oĩva Estados Unídospe oguerohoryeterei upe karai oipotáva. Péro ndahaʼéi haʼekuéra añónte, heta tapicha oparupigua ohaʼarõ avei oiko upéva.

Martin Luther King raʼy, ojapohápe idiskúrso oñeʼẽva héntekuéra deréchore

Tres mése haguépe, 20 de noviembre de 1963, cien tetãrasa oaprova pe Naciones Unidas heʼírõ guare ojejapo hag̃ua opa ikatúva anivéma hag̃ua ojeapoʼi térã oñemboyke avavépe ipire kolór diferénte haguére. Upe guive, hetave tetã oñomoirũ ohecha hag̃ua mbaʼépa ikatu ojapove ojetrata hag̃ua enterovépe peteĩchapa. Koʼág̃a, cincuenta áño haguépe, jaikuaase mbaʼépa ojehupyty ojejapo haguére ko mbaʼe iporãitéva.

Pe 21 de marzo de 2012, Ban Ki-moon, peteĩ sekretário ombaʼapóva ONU-pe, heʼi: “Oĩ heta léi ha ambue mbaʼe ojejapóva anivéma hag̃ua oĩ oapoʼi, omboyke, omaltrata térã odespresiáva hapichápe idiferénte haguére térã ótro tetãygua haguére. Upéicharõ jepe, koʼag̃aite peve ko múndo tuichakuére oĩ ombohasa asýva hapichápe ndahaʼéi haguére haʼeichagua”.

Heta tetãme ojejapóma hína opa ikatúva anive hag̃ua ojeapoʼi ha oñemaltrata peteĩ tapichápe ótro tetãygua haguére, ha upéicha rupi heta mbaʼéma okambia. Upéicharõ jepe, iporã ñañeporandu: ¿añetehápe piko avavéma nomboykevéi hapichápe, térãpa ndohechaukáinte hína upéva? Heta oĩ heʼíva umi mbaʼe ojejapóva oipytyvõha anive hag̃ua oñemaltrata ha oñembohasa asy ótrope, péro ndojokói avavépe ani hag̃ua opensa vai hapicháre. ¿Mbaʼérepa? Peteĩ tapichápe ningo ikatu oñedemanda oporomaltrata haguére, péro ndaikatúi ojejapo mbaʼeve opensa vai térã ndochaʼéi haguérente hapicháre.

Upéicharõ, anivéma hag̃ua oĩ oapoʼi ha omboykéva hapichápe, tekotevẽ oñekambia oñepensa lája. ¿Ikatúpa oiko upéva? Ha oimérõ ikatu, ¿mbaʼéichapa ojehupytýta? Ñahesaʼỹijóta mbohapy tapicha rembiasakue ohechaukáva ikatuha ñakambia. Jahecháta avei mbaʼépa oipytyvõ chupekuéra anive hag̃ua opensa vai hapicháre.

LA BIBLIA OIPYTYVÕ CHUPEKUÉRA ANIVE HAG̃UA OPENSA VAI HAPICHÁRE

“Umi konsého oĩva la Bíbliape chemomýi aipytyvõ hag̃ua che rapichakuérape idiferénteramo jepe.” (Linda)

Linda: Anase Sudáfricape, ha che pire kolór morotĩ. Che apensa vaʼekue umi tapicha Sudafricagua namorotĩriva naiñaranduiha, ndaikatuiha jajerovia hesekuéra ha oservi vaʼerãha hikuái umi morotĩvape. Che ni ndahechakuaái upéicha amboyke ha aapoʼiha hína che rapichakuérape. Péro tuichaiterei akambia astudia rire la Biblia. Aaprende ‘Ñandejárape g̃uarã peteĩchanteha opavave’ ha iñimportanteveha umi mbaʼe oĩva ñande pyʼapýpe, ndahaʼéi ñane idióma ni ñande pire kolór (Hechos 10:34, 35; Proverbios 17:3). Avei Filipenses 2:3 heʼíva ohechauka chéve tekotevẽha ahecha che rapichakuérape tuichavévaramo, ha upéva chepytyvõ anive hag̃ua aapoʼi ha amboyke chupekuéra. Umi konsého oĩva la Bíbliape chemomýi aipytyvõ hag̃ua che rapichakuérape idiferénteramo jepe hikuái.

“Astudia la Biblia ha aaprende mbaʼéichapa Ñandejára ohecha yvyporakuérape.” (Michael)

 Michael: Che Australiagua, ha pe puévlo che aikohápe morotĩva memelénto roiko. Upéicha rupi, ndahayhuiete vaʼekue umi Asiaguápe, koʼýte umi chínope. Sapyʼánte aha jave áutope ahechávo umívape, amboguejy pe ventanílla ha haʼe: “¡Tereho jeýna ne retãme nde asiátiko!”. Tiémpo rire, astudia la Biblia ha aaprende mbaʼéichapa Ñandejára ohecha yvyporakuérape. Haʼe ohayhu enterovetépe, tahaʼe haʼéva tetãygua. Upéva opokoiterei cherehe ha chepytyvõ ahayhu hag̃ua che rapichakuérape. Ni che naimoʼãi mbaʼeichaitépa akambia. Koʼág̃a avyʼa ha ahasa porã entéro che rapicha ndive, ndahaʼéiramo jepe che retãygua térã idiferénteramo jepe chehegui. Upéva chemoñeñandu porãiterei.

“Ajapo rupi la Biblia heʼíva, chepyʼaguapy ha avyʼave.” (Sandra)

Sandra: Che sy oiko vaʼekue peteĩ siuda héravape Umunede, opytáva Déltape (Nigeria). Che túva katu oiko vaʼekue Édope, peteĩ puévlo oñeñeʼẽhápe idióma esán. Upéicha rupi che túva hentekuéra omboyke, oapoʼi ha ombohasa asy mamáme omano meve. Upévare, ahura voi arakaʼeve ndajeheʼamoʼãiha umi oñeʼẽvare esán ni namendamoʼãiha umi Édope oikóvare. Upéi astudia la Biblia ha tuichaiterei akambia. Upépe ningo heʼi porã Ñandejárape g̃uarã enterove yvypóra peteĩchanteha, ha haʼe oguerohoryha umi omombaʼévape chupe. ¿Mbaʼéicha piko upéicharõ che aapoʼi ha amboykéta che rapichápe idiferénte térã oñeʼẽ haguére ótro idióma? Koʼág̃a namboykevéima umi oikóvape Édope ha ajogueraha porã jeýma che túva hentekuéra ndive. Ajapo rupi la Biblia heʼíva, chepyʼaguapy ha avyʼave. Chepytyvõ avei ajogueraha porãve hag̃ua che rapichakuéra ndive, tahaʼe haʼéva tetãygua ha oñeʼẽramo jepe ótro idióma. Ha amo ipahápe, amenda peteĩ kuimbaʼe Edopeguáre ha oñeʼẽva esán.

La Biblia ningo Ñandejára Ñeʼẽ, upévare hetaitereípema oipytyvõ anive hag̃ua oapoʼi ha omboyke hapichakuérape. La Biblia ikatu okambia ñapensa ha ñañandúva ñande rapicháre. Avei ohechauka mbaʼépa tekotevẽ oñesolusiona  anivetéma hag̃ua oĩ oapoʼi ha omboykéva hapichápe.

ÑANDEJÁRA RRÉINO POGUÝPE NDAIPORIMOʼÃVÉIMA OPOROAPOʼÍVA

Ñandejára Ñeʼẽ ñanepytyvõ anive hag̃ua ñapensa vai ñande rapicháre. Upéicharõ jepe, oĩ mokõi mbaʼe tekotevẽva oñesolusiona anivetéma hag̃ua oĩ omboyke ha oapoʼíva hapichápe. Primero, pe pekádo ha imperfeksión. La Biblia heʼi voi: “Ndaipóri ningo ojapoʼỹva ivaíva” (1 Reyes 8:46). Upéicha rupi ñañeñandu apóstol Pablo oñeñandu haguéicha, haʼe heʼi: “Ajapose jave pe iporãva, pe mbaʼe vai [...] chemyaña myaña mbaʼe vai gotyo”(Romanos 7:21, ÑÑB). Upéicha rupi, sapyʼánte osẽ ñande pyʼapýgui “pensamiénto vai”, ha ñañepyrũma jaapoʼi térã ñamboyke ñande rapichápe (Marcos 7:21).

Segundo, Satanás ñanemomýi ñapensa vai hag̃ua ñande rapicháre. La Biblia ohenói voi chupe “oporojukáva” ha heʼi hese ‘ombotavyha opa yvypórape’ (Juan 8:44; Revelación [Apocalipsis] 12:9). Upéva ohechauka ñandéve mbaʼérepa opárupi oĩ oapoʼi ha omboykéva hapichápe. Avei mbaʼérepa oĩ oporojukáva, oporomaltrata ha ndochaʼéiva hapicháre ndahaʼéi haguére hetãygua, irrelihionpegua térã haʼeichagua.

Upéicharõ, anivéma hag̃ua oĩ umi oapoʼi ha omboykéva hapichápe, tekotevẽterei jajehekýi pekádo, imperfeksión ha Satanás poguýgui. Ha ñanembovyʼa jaikuaávo la Biblia heʼiha Ñandejára Rréino ojapotaha upéva.

Jesucristo heʼi vaʼekue hemimboʼekuérape oñemboʼe hag̃ua Ñandejárape kóicha: “Tou ne rréino, tojejapo ne rembipota yvy ári, yvagapeguáicha” (Mateo 6:10, BNP). Ñandejára Rréino poguýpe ndaiporimoʼãvéima umi oapoʼi ha omboykéva hapichápe, ni mbaʼeveichagua inhustísia.

Ñandejára Rréino ogoverna vove ko yvy, oñeñapytĩta Satanáspe ha ndaikatumoʼãvéima “ombotavy tetãnguérape” (Revelación 20:2, 3). Upépe oĩta peteĩ “yvy pyahu”, térã yvyporakuéra iñeʼẽrendúva, ha oĩta “hustísia” (2 Pedro 3:13, ÑÑB). *

Ñandejára ogoverna vove, yvyporakuéra osẽta pekádo poguýgui ha ohupytýta perfeksión (Romanos 8:21). Upépe “ndojejapomoʼãi ivaíva”. ¿Mbaʼéicha rupípa? ‘Pe tetã henyhẽta rupi [Jehová] arandúgui, ku y omyenyhẽháicha pe mar.’ (Isaías 11:9, ÑÑB.) Enterove yvypóra oikuaa porãvéta Jehovápe ha osegíta iñehémplo. Upéicha rupi ndaiporimoʼãvéima oapoʼi ha omboykéva hapichápe. La Biblia heʼi voi: “Ñandejárape g̃uarã opavave peteĩchapa” (Romanos 2:11, NM).

^ párr. 17 Reikuaave hag̃ua mbaʼépa Ñandejára Rréino ha umi mbaʼe ojapótava koʼẽrõite, ikatu rehecha kapítulo 3, 8 ha 9-pe lívro Mbaʼépa añetehápe omboʼe la Biblia?, ojapóva testígo de Jehová.