Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ko dokuménto ojejapo ñaiʼũgui ha hese jatopa Tattannu réra

Pe arkeolohía ohechauka siertoha umi rreláto bíblico

Pe arkeolohía ohechauka siertoha umi rreláto bíblico

¿Oĩpa pruéva arkeolóhika ohechaukáva siertoha umi rreláto bíblico? Áño 2014-pe, pe rrevísta hérava Biblical Archaeology Review onohẽ peteĩ artíkulo oñeanalisahápe ko téma: “Pe Antíguo Testaméntope oñemensiona hetaiterei persónape, ¿péro mboýpa umíva apytégui oñekonfirma oexisti hague pe arkeolohía rupive?”. Otopa hikuái oĩ hague 50 rupi. Péro ko lístape ndoapareséi vaʼekue peteĩ kuimbaʼe hérava Tatenai. ¿Mávapa raʼe haʼe? Jahechamína upéva peteĩ rreláto bíblico rupive.

Peteĩ tiémpore, umi judío oĩ vaʼekue Persia poguýpe. Haʼekuéra oiko kuri peteĩ lugár umi pérsa ohenóivape “Rrío amo gotyo”, opytáva poniénte gotyo pe rrío Éufratesgui. Umi persa ojagarra rire Babilonia olivera umi judíope, ha omeʼẽ chupekuéra permíso omopuʼã jey hag̃ua Jehová témplo (Esdras 1:1-4). Péro umi judío enemigokuérape ndogustái upéva, ha oakusa voi chupekuéra opuʼãseha umi pérsare (Esdras 4:4-16). Darío I ogoverna vaʼekue 522 guive 486 peve, Jesús ou mboyve, ha upe épokape oñenkarga vaʼekue peteĩ governadór héravape Tatenai oinvestiga hag̃ua upe oiko vaʼekue. La Biblia ohenói chupe “pe ogovernáva pe território oĩva oéste gotyo pe Río Éufratesgui” (Esdras 5:3-7, TNM).

Koʼag̃aite peve oĩ gueteri umi dokuménto ojejapo vaʼekue ñaiʼũgui orekóva Tatenai réra, provávlemente peteĩ archívo familiár. Peteĩva umíva apytégui ojetopa peteĩ pagare ojejapo vaʼekue áño 502-pe, Jesús ou mboyve. Oñefirmárõ guare upe dokuméntore, osẽ vaʼekue de testígo peteĩ sirviénte ombaʼapo vaʼekue peteĩ kuimbaʼe héravape “Tattannu, pe ogovernáva Rrío amo gotyo”. Haʼéva hína pe Tatenai oñeñeʼẽha lívro de Ésdraspe.

¿Mbaʼe kárgopa oreko vaʼekue Tatenai? Áño 535-pe, Jesús ou mboyve, Ciro el Grande odesidi odividitaha pe território haʼe ogovernáva. Peteĩvape ohenói “Babilonia ha pe rrío amo gotyove”. Péro tiémpo rire ko lugár ojedividi jey dos hendápe, ha peteĩvape oñehenóintema “Rrío amo gotyo”. Ko sónape oike Celesiria, Fenicia, Samaria ha Judá, ha provávlemente oñegoverna Damasco guive. Tatenai ogoverna ko lugár posívlemente 520 guive 502 peve, Jesús ou mboyve.

Tatenai oviaha vaʼekue Jerusalénpe oinvestiga hag̃ua oimépa siérto umi hudío opuʼãseha Pérsiare. Upéi orahaka peteĩ infórme Daríope heʼíva umi hudío oaseguraha Ciro omeʼẽ hague permíso oñemopuʼã jey hag̃ua Jehová témplo. Ojeheka rire umi dokuménto oĩva pe palásiope, otopa hikuái siertoha la heʼíva umi hudío (Esdras 5:6, 7, 11-13; 6:1-3). Upémarõ ojeʼe Taténaipe ani hag̃ua oñentremete pe traváho ojapóvape umi judío. Ha haʼe ojapo upéva (Esdras 6:6, 7, 13).

Añetehápe Tatenai, “pe ogovernáva Rrío amo gotyo” ndahaʼéi peteĩ personáhe iñimportantetereíva. Upéicharõ jepe Ñandejára Ñeʼẽme oñemensiona héra ha hesakuaitépe omombeʼu mbaʼépa la ikárgo. Péicha pe arkeolohía ohechauka jey jey la Biblia ndojavyiha oñeʼẽvo pe istóriare.