Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

PREGÚNTA 2

¿Mbaʼére piko ajepyʼapyeterei che píntare?

¿Mbaʼére piko ajepyʼapyeterei che píntare?

MBAʼÉREPA IÑIMPORTÁNTE REIKUAA UPÉVA

Natekotevẽi rejepyʼapyeterei ne píntare, oĩ hína heta mbaʼe iñimportantevéva upévagui.

¿MBAʼÉPA NDE REJAPÓNE?

Epensamína ko situasiónre: Julia omaña hína ijehe espéhope ha opensa ikyraitereimaha ha heʼi: “¡Tekotevẽngo urhénte ajapo diéta!”. Péro Julia tuakuéra ha iñamigokuéra heʼíma kuri chupe ipiruetereimaha.

Julia aréma ojapose oikóvo peteĩ diéta ikatu hag̃uáicha oguejy dos kílo jepe. Ha upearã ndokarumoʼãinte unos kuánto día.

¿Mbaʼépa nde rejapóne reiméramo Julia lugárpe?

EPENSAMÍNA KO MBAʼÉRE

Ikatu oime ndénte repensa hína ndejehe ndekyraha.

Añetehápe ningo ndaivaíri rejepyʼapy ne píntare. La Biblia omombeʼu voi oĩ hague heta kuimbaʼe ha kuña iporãitereíva. Por ehémplo, Sara, Raquel, Abigail, José ha David. Ha heʼi voi peteĩ kuñataĩ hérava Abisag iporãiterei hague (1 Reyes 1:4).

Péro oĩ hetaiterei mitãrusu ha mitãkuña ojepyʼapyetereímava ipíntare ha upéva ikatu ogueru chupekuéra heta provléma. Epensamína koʼã mbaʼére:

  • Estados Unídospe ojejapo peteĩ enkuésta ha ojetopa káda 100 mitãkuña apytégui 58 opensaha ikyraha. Péro añetehápe umíva apytégui 17 mitãkuñánte la ohasáva ipéso normál.

  • Ojejapo avei ótro enkuésta ha ojetopa káda 100 kuña ndohupytýivagui ipéso normál, 45 voi heʼiha ijehe ikyraha.

  • Oĩ heta mitãrusu ha mitãkuña oguejysetereíva de péso ha upévare oñepyrũ ndokaruvéi. Upéicha rupi hetápe ou ojagarra pe enfermeda hérava anoréxia, umi orekóva ko enfermeda ikatu hína omano upéva káusare.

Oiméramo nde rehechakuaa reguerekoha ko enfermeda térã ótro provléma rekaru hag̃ua, eheka vaʼerã ajúda. Ikatu remombeʼu nde tuakuérape térã peteĩ persóna de konfiánsape. La Biblia heʼi voi: “Peteĩ amígo verdadéro nderayhúta tódo el tiémpo, haʼete voi ne ermáno oĩva nde ykére rehasa asy jave” (Proverbios 17:17, TNM).

MBAʼÉPA IÑIMPORTANTEVE

La iñimportantevéva añetehápe ndahaʼéi hína ñane pínta, síno umi mbaʼe jarekóva ñande pyʼapýpe. Por ehémplo, emañamína mbaʼépa heʼi la Biblia rréi David raʼýre, hérava Absalón:

“Israélpe ndaipóri ótro kuimbaʼe iporãva Absalón iporãháicha. Ipy guive iñakã meve ndaipóri mbaʼeve ivaíva hese” (2 Samuel 14:25, TNM).

Péro la Biblia heʼi avei Absalón rehe oñemombaʼeguasueterei hague ha oipota hague umi mbaʼe nokorrespondéiva chupe. Haʼe ningo iñañaiterei, itraisionéro ha oporojuka vaʼekue.

Upévare la Biblia omeʼẽ ñandéve koʼã konsého:

“Peñemonde vaʼerã teko pyahúgui” (Colosenses 3:10).

“Peñemoporã jave, ani pepenaiterei pene píntare [...]. Iñimportanteve hína pemoporã perekóva pende pyʼapýpe” (1 Pedro 3:3, 4).

Añetehápe ningo ndaivaíri la ñaneporãse, péro la iñimportantevéva hína mbaʼeichagua persónapa ñande. La hénte imanduʼa porã hag̃ua ñanderehe iñimportanteve hína ñandekalida ha ñanembaʼeporã. Peteĩ mitãkuña hérava Felicia heʼi: “La hénte ningo oguerohoryeterei ohechávo peteĩ persóna iporãva, péro reipotáramo la hénte siémpre imanduʼa porã nderehe, reguereko vaʼerã umi kualida iporãva”.

EMAÑAMÍNA NDEJEHE

¿Ndévepa ndegusta la nde físiko?

¿Repensámapa algúna ves rejapóvo peteĩ diéta ohasámava la rrája ikatu hag̃uáicha reguejy de péso?

¿Mbaʼépa nandegustái ndejehe?

  • NDE ESTATÚRA

  • NDE PÉSO

  • NE AKÃRANGUE

  • NE MÓLDE

  • NDE ROVA

  • NDE PIRE

Oimérõ remarka “si” umi mokõi pregúntape ha remarka dos térã tres opsión pe tercera pregúntape, epensami ko mbaʼére: ikatu oime ndévente nandegustái hína la ne pínta, péro umi ótro nanderechái upéicha. Sapyʼánte ningo ifasilve voi jahecha hag̃ua ñande defékto térã umi mbaʼe nañandegustáiva ñandejehe (1 Samuel 16:7).