Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Yehowa Odasefoi Heɔ Kpaŋmɔ Momo Lɛ Amɛyeɔ?

Ani Yehowa Odasefoi Heɔ Kpaŋmɔ Momo Lɛ Amɛyeɔ?

Hɛɛ. Yehowa Odasefoi heɔ amɛyeɔ akɛ Biblia muu lɛ fɛɛ “jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛŋ, ni ehe yɛ sɛɛnamɔ.” (2 Timoteo 3:​16) Nɔ ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ kɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ fɛɛ ni feɔ Biblia lɛ. Yehowa Odasefoi fɔɔ Biblia lɛ fãi nɛɛ tsɛmɔ akɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ kɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ. Wɔfeɔ nakai koni akabu Biblia lɛ fãi komɛi akɛ amɛbe eho loo amɛhe ehiaaa.

Mɛni hewɔ Kpaŋmɔ Hee lɛ kɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ fɛɛ he hiaa Kristofoi lɛ?

Akɛ mumɔ tsirɛ Kristofonyo bɔfo Paulo ni eŋma akɛ: “Nibii fɛɛ ni aŋma ato momo lɛ, aŋma koni etsɔɔ wɔ nii.” (Romabii 15:4) No hewɔ lɛ, saji ni yɔɔ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli lɛ ahe miihia wɔ. Yinɔsaji ni he hiaa kɛ ŋaawoi kpakpai yɛ mli.

  • Yinɔsaji ni he hiaa. Adebɔɔ kɛ bɔ ni fee ni adesai tsɔmɔ eshafeelɔi lɛ ahe saji yɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli. Saji nɛɛ bɛ kulɛ, wɔnyɛŋ wɔná hetoo ni ja wɔhã sanebimɔi tamɔ: Nɛgbɛ Wɔjɛ? Mɛni hewɔ gbɔmɛi gboiɔ? (1 Mose 2:7, 17) Agbɛnɛ hu, bɔ ni Yehowa kɛ adesai ni shihilɛ tamɔ wɔ nɔ lɛ nɔŋŋ lɛ ye ehã lɛ yɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli; shihilɛi komɛi hã amɛná miishɛɛ, ni ekomɛi hu hã amɛwerɛ ho amɛhe.​—Yakobo 5:​17.

  • Ŋaawoi kpakpai. Abɛi awolo lɛ kɛ Jajelɔi awolo lɛ fata Hebri Ŋmalɛ lɛ he, ni shihilɛ he ŋaawoi ni be hooo yɛ mli. Ŋaawoi ni yɔɔ mli lɛ hãa wɔnaa bɔ ni wɔbaafee ni miishɛɛ ahi wɔweku lɛ mli (Abɛi 15:17), bɔ ni esa akɛ wɔna nitsumɔ wɔhã (Abɛi 10:4; Jajelɔ 4:6), kɛ bɔ ni oblahii kɛ oblayei baafee ni amɛná anɔkwa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli (Jajelɔ 11:9–​12:1).

Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔkase Mose Mla lɛ ni aŋma yɛ Tora lɛ (ni ji Biblia lɛ mli klɛŋklɛŋ woji enumɔ lɛ) mli lɛ, wɔbaaná he sɛɛ. Eyɛ mli akɛ Kristofoi bɛ Mla nɛɛ shishi moŋ, shi shishitoo mlai kpakpai ni baahã wɔná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli lɛ yɛ mli.​—3 Mose 19:18; 5 Mose 6:​5-7.