Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ná Miishɛɛ Ni Jɛɔ Nɔhãmɔ Mli Kɛbaa Lɛ Eko

Ná Miishɛɛ Ni Jɛɔ Nɔhãmɔ Mli Kɛbaa Lɛ Eko

BE KO lɛ, oblayoo ko ni atsɛɔ lɛ Alexandra lɛ ta bɔs mli kɛjɛ South Amerika maŋ kome mli kɛmiiya ekroko mli. Be ni amɛshɛ bɔda lɛ naa lɛ, enu ni mɔ ko wie akɛ: “Bɔs lɛ baanyɛ aya, shi Chinanyo lɛ ahi shi!” Eyi shi koni eyakwɛ nɔ ni yaa nɔ lɛ, ni ena China nuu ko ni miibɔ mɔdɛŋ ni egbala saji amli etsɔɔ mɔ ni kwɛɔ bɔda lɛ naa lɛ yɛ Spanish mli, shi Spanish ni ewieɔ lɛ mli tseee. Akɛni Alexandra yɛ Yehowa Odasefoi asafo ni awieɔ Chinese yɛ mli lɛ mli hewɔ lɛ, ekɛɛ China nuu lɛ ni ewie Chinese koni etsɔɔ shishi ehã lɛ.

China nuu lɛ kɛɛ eyɛ woji ni tsɔɔ akɛ eji maŋnyo, shi aju ewoji lɛ kɛ eshika fɛɛ. Kulɛ mɔ ni kwɛɔ bɔda lɛ naa lɛ ekpɛlɛɛɛ nɔ ni ewieɔ lɛ nɔ, ni esusu po akɛ Alexandra ji mɔ ko ni juɔ mɛi kɛyaa maŋsɛɛ. Naagbee lɛ, ekpɛlɛ nɔ ni Chinanyo lɛ wieɔ lɛ nɔ, shi ekɛɛ lɛ ni ewo shika ko akɛni ewoji lɛ shɛɛɛ lɛ hewɔ. Akɛni ehiɛɛɛ shika hewɔ lɛ, Alexandra kɛɛ ebaafa lɛ dɔlai 20. Nuu lɛ da Alexandra shi aahu, ni ewo lɛ shi akɛ ebaahã lɛ nɔ ni fe dɔlai 20 sɛɛ mli. Alexandra tsɔɔ mli akɛ, ekpaaa gbɛ akɛ nuu lɛ kɛ nɔ ko ajuro lɛ; eŋɔɔ enaa akɛ eye ebua nuu lɛ, ejaakɛ enu he akɛ eji esɔ̃ akɛ efee nakai. Ehã nuu lɛ Biblia kasemɔ woji komɛi, ni ewo lɛ hewalɛ koni ekɛ Odasefoi lɛ akase Biblia lɛ.

Kɛ́ wɔnu ni afee gbɔi ejurɔ lɛ, wɔmii shɛɔ wɔhe waa, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ mɛi ni yɔɔ jamɔi srɔtoi amli kɛ mɛi ni bɛ jamɔ ko kwraa mli lɛ hu po feɔ mɛi gbɔ. Eji bo ji Alexandra kulɛ, ani okɛ ohe baahã kɛye obua nakai? Sanebimɔ nɛɛ he miihia waa, ejaakɛ Yesu kɛɛ akɛ: “Nɔhãmɔ hãa mɔ náa miishɛɛ fe nɔhemɔ.” (Bɔfoi 20:35) Eji sanebimɔ ko ni jeŋ shikpalɔi hu susuɔ he waa, ejaakɛ niiamlitaolɔi ena akɛ, kɛ́ mɔ ko feɔ nii ehãa mɛi lɛ, enáa he sɛɛ waa. Hã wɔkwɛ nɔ hewɔ ni sane nɛɛ ji anɔkwale lɛ.

“MƆ NI HÃA NƆ KƐ MIISHƐƐ”

Niiashikpamɔ etsɔɔ akɛ, bei pii lɛ, nɔhãmɔ kɛ miishɛɛ yɛ tsakpãa waa. Bɔfo Paulo ŋma akɛ, “Mɔ ni hãa nɔ kɛ miishɛɛ lɛ, lɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔ.” No mli lɛ eewie Kristofoi komɛi ni jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛhã nɔ ko kɛye amɛbua amɛnyɛmimɛi Kristofoi ni efĩ amɛ lɛ he. (2 Korintobii 8:4; 9:7) Paulo ekɛɛɛ akɛ amɛhã akɛni amɛyɛ miishɛɛ lɛ hewɔ. Nɔ ni etsɔɔ lɛ moŋ ji akɛ, amɛyɛ miishɛɛ ejaakɛ amɛnyɛ amɛhã nɔ ko.

Niiamlitaomɔ ko tsɔɔ akɛ, nɔhãmɔ “hãa aŋsɔ lɛ hei ni hãa anáa miishɛɛ, akɛ mɛi sharaa, ni anyɛɔ amuɔ afɔ̃ɔ mɛi anɔ lɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ, ni enɛ hãa ‘mɔ tsui nyɔɔ emli.’” Niiamlitaomɔ kroko hu tsɔɔ akɛ, “kɛ́ mɛi ke mɛi krokomɛi shika lɛ, amɛnáa miishɛɛ kwraa fe kɛ́ amɛ diɛŋtsɛ amɛye.”

Ani onu he pɛŋ akɛ, akɛni obɛ nɔ ko tsɔ hewɔ lɛ, onyɛŋ oke mɔ ko nɔ ko? Anɔkwa sane ji akɛ, mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ená miishɛɛ ni ‘mɛi ni hãa nɔ kɛ miishɛɛ lɛ’ náa lɛ eko. Kɛ́ ohiɛ jwɛŋmɔ ni ja yɛ nɔ ni ohãa lɛ he lɛ, no lɛ ejeee doo akɛ nɔ ni obaahã lɛ afee nɔ ko wulu. Yehowa Odasefonyo ko ni kɛ shika maje mɛi ni feɔ magazin nɛɛ ŋma sane ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ kɛfata shika lɛ he akɛ: “Afii pii nɛ lɛ, shika fioo pɛ minyɛɔ mikɛtsuɔ onia yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ.” Ni etsa nɔ akɛ: “Yehowa Nyɔŋmɔ eto mi najiaŋ babaoo fe bɔ ni mikɛhã lɛ. . . . Nyɛyiwaladɔŋŋ akɛ nyɛhã miná hegbɛ koni mikɛ nikeenii nɛɛ ahã—ehãa mináa miishɛɛ waa.”

Shi jeee shika pɛ wɔbaanyɛ wɔkɛke mɛi. Nibii babaoo hu yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkɛke.

KƐ́ OHÃA MƆ NƆ LƐ, ONÁA GBƆMƆTSOŊ HEWALƐ KPAKPA

Kɛ́ ohãa mɔ nɔ lɛ, bo kɛ mɛi krokomɛi fɛɛ náa miishɛɛ

Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɔ ni naa mɔbɔ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ esusuma ejurɔ efeɔ; shi mɔ ni yi wa lɛ, epiŋɔ lɛ diɛŋtsɛ eheloo tete.” (Abɛi 11:17) Mɔ ni naa mɔbɔ lɛ, ehãa mɔ nɔ, ni ekɛ ebe, ehewalɛ, kɛ nibii krokomɛi shãa afɔle ehãa mɛi krokomɛi. Mɛi ni hãa mɔ nɔ lɛ náa he sɛɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ, titri lɛ ehãa amɛnáa gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa.

Akpa shi ana akɛ, hela efɔɔɔ mɛi ni kɛ amɛhe hãa kɛyeɔ buaa mɛi krokomɛi lɛ mɔmɔ, ni nibii pii haooo amɛ. Kɛ́ akɛ amɛto mɛi krokomɛi ahe lɛ, amɛyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ waa. Mɛi ni yeɔ helai komɛi ni naa wa—tamɔ kuumɔ hela kɛ HIV—shi amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkeɔ nii lɛ nyɛɔ amɛkpeɔ amɛhela lɛ naa fioo. Akpa shi ana hu akɛ, kɛ́ mɛi ni miibɔ mɔdɛŋ ni amɛkpa dãatɔɔ lɛ ye bua mɛi krokomɛi lɛ, nibii ni haoɔ amɛ lɛ anɔ gbɔɔ kwraa, ni ehãa amɛnyɛɔ amɛyeɔ amɛhe nɔ hu.

Mɛi komɛi kɛɛ nɔ hewɔ ni ebaa lɛ nakai ji akɛ, “mɔbɔnalɛ, ekpakpafeemɔ, kɛ mlihilɛ hãaa susumɔi gbohii aba mɔ jwɛŋmɔ mli.” Nɔhãmɔ baanyɛ ahã mɔ BP aba shi, ni ebaanyɛ egbɔ ehaomɔi anɔ hu. Ni kɛ́ mɔ ko hefatalɔ gbo ni efee nibii kɛye ebua mɛi krokomɛi lɛ, ehãa enyɛɔ ekpeɔ haomɔi ni ekɛkpeɔ lɛ anaa yɛ be kukuoo mli.

Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, kɛ́ ohãa mɔ nɔ lɛ, onáa miishɛɛ.

NƆHÃMƆ TSƐŊEƆ MƆ

Yesu wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛhãa, ni mɛi baahã nyɛ. Amɛkɛ nii ni asusu jogbaŋŋ ni anyɛmɔ nɔ, ni ahoso, ni eyi obɔ kɛteke nɔ baawo nyɛtadei amli. Ejaakɛ susumɔnɔ ni nyɛkɛsusuɔ nyɛhãa mɛi lɛ, no nɔŋŋ amɛbaaku sɛɛ amɛkɛsusu amɛhã nyɛ.” (Luka 6:38) Kɛ́ wɔhã mɛi nii lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ amɛbaajie hiɛsɔɔ kpo yɛ ejurɔ ni wɔfee amɛ lɛ hewɔ, ni ebaahã amɛ hu amɛtsɔmɔ ejurɔfeelɔi. No hewɔ lɛ, nɔhãmɔ hãa ekomefeemɔ kɛ naanyobɔɔ hiɔ mɛi ateŋ.

Nɔhãmɔ hãa ekomefeemɔ kɛ naanyobɔɔ hiɔ mɛi ateŋ

Niiamlitaolɔi ni kaseɔ adesai asharamɔ he nii lɛ ena akɛ, “mɛi ni fóɔ mɛi krokomɛi anɔ mli be fɛɛ be lɛ woɔ mɛi krokomɛi hewalɛ ní amɛ hu amɛfee nakai.” Anɔkwa, “kɛ́ mɛi kane mlihilɛ kpojiemɔ ni nɔ bɛ he sane lɛ, etsirɛɔ amɛ koni amɛ hu amɛfee mɛi ejurɔ.” No hewɔ lɛ, niiamlitaomɔ ko ni afee lɛ tsɔɔ akɛ, “mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ kuu ko mli lɛ baanyɛ aná mɛi babaoo anɔ hewalɛ, ní mɛi ni eleee po fata he.” Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ejurɔfeemɔ kome baanyɛ aná mɛi ni yɔɔ akutso kome mli lɛ anɔ hewalɛ, ni amɛ hu amɛbaafee nakai. Ani osumɔŋ akɛ obaahi he ko ni tamɔ nɛkɛ? Anɔkwa, kɛ́ mɛi babaoo feɔ mɛi ejurɔ lɛ, ekɛ sɛɛnamɔ babaoo baa.

Niiashikpamɔ ko ni ba yɛ Florida, yɛ U.S.A. lɛ hãa wɔnaa sɛɛnamɔ ni jɛɔ nɔhãmɔ mli kɛbaa. Be ni ahum ko ni naa wa waa tswa ni efite nii waa lɛ, Yehowa Odasefoi komɛi kɛ amɛhe hã kɛyaye amɛbua. Be ni amɛmɛɔ nibii ni amɛkɛbaasaa shĩa ni amɛtee saamɔ lɛ, amɛyɔse akɛ shĩa ko ni yɔɔ nakai akutso lɛ mli lɛ he afabaŋ lɛ efite, ni amɛyasaa. Sɛɛ mli lɛ, shĩatsɛ lɛ ŋma kɛyahã Yehowa Odasefoi anitsumɔhe yitso lɛ akɛ: “Miida nyɛ shi waa diɛŋtsɛ. Minako mɛi ni yɔɔ suɔmɔ tamɔ mɛnɛɛmɛi dã.” Hiɛsɔɔ ni nuu nɛɛ ná lɛ hã ejɛ etsui mli ekɛ shika ko hã koni akɛye abua nɔ ni etsɛ lɛ, Odasefoi lɛ anitsumɔ ni nɔ bɛ lɛ.

KASEMƆ NƆHÃMƆ HE NƆKWƐMƆNƆ NI FE FƐƐ LƐ

Niiamlitaomɔ ko ni sa kadimɔ waa ni jeŋ shikpalɔi fee lɛ tsɔɔ akɛ, “nɔ ko yɛ ni kanyaa adesai koni amɛye amɛbua mɛi.” Amɛkɛfata he akɛ, gbekɛbii “bɔiɔ ejurɔfeemɔ po dani amɛkaseɔ wiemɔ.” Mɛni hewɔ? Biblia lɛ hãa wɔnaa hetoo lɛ faŋŋ be ni ekɛɛ akɛ abɔ adesai ‘yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ,’ ni tsɔɔ akɛ wɔyɛ sui ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ eko lɛ.1 Mose 1:27.

Sui ni nɔ bɛ ni Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji wɔ-Bɔlɔ lɛ yɔɔ lɛ ateŋ ekome ji ejurɔfeemɔ. Ehã wɔ wala kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa wɔ ni baahã wɔná miishɛɛ. (Bɔfoi 14:17; 17:26-28) Wɔbaanyɛ wɔle wɔŋwɛi Tsɛ lɛ kɛ eyiŋtoi ahe nii kɛ́ wɔkase e-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ. Nakai wolo lɛ hãa wɔleɔ hu akɛ, Nyɔŋmɔ eto gbɛjianɔ koni wɔná miishɛɛ wɔsɛɛ. * (1 Yohane 4:9, 10) Akɛni Yehowa Nyɔŋmɔ ji ejurɔfeemɔi atsɛ, ni akɛ, ebɔ bo yɛ esubaŋ nɔ hewɔ lɛ, esaaa akɛ efeɔ bo naakpɛɛ akɛ, kɛ́ ofee mɛi ejurɔ, taakɛ Nyɔŋmɔ feɔ lɛ, onáa he sɛɛ, ni ehãa onáa Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ.Hebribii 13:16.

Ani okaiɔ Alexandra ni atsĩ etã yɛ sane nɛɛ shishijee lɛ? Te esane lɛ naa yakpa hã tɛŋŋ? Eyɛ mli akɛ mɛi ni ta bɔs lɛ mli lɛ ateŋ mɔ kome kɛɛ lɛ akɛ etsɛ eshika efɔ̃ moŋ, shi be ni bɔs lɛ yashɛ he ni amɛyaa lɛ, nuu lɛ yana enanemɛi komɛi, ni ekɛ Alexandra dɔlai 20 lɛ hã lɛ. Kɛfata he lɛ, nuu lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ, taakɛ Alexandra wo lɛ ŋaa ni efee lɛ. Alexandra mii shɛ ehe waa be ni ekɛ nuu lɛ kpe ekoŋŋ yɛ nyɔji etɛ sɛɛ, yɛ Yehowa Odasefoi akpokpaa wulu nɔ kpee ko ni afee yɛ Peru, yɛ Chinese wiemɔ mli lɛ shishi lɛ. Nuu lɛ yɛ niyelihe ko yɛ jɛmɛ, no hewɔ lɛ efɔ̃ Alexandra kɛ mɛi ni ekɛfã gbɛ kɛtee kpee lɛ nine kɛtee jɛmɛ koni etsɔ no nɔ eda lɛ shi yɛ nibii fɛɛ ni efee ehã lɛ lɛ hewɔ.

Kɛ́ wɔfee mɛi ejurɔ ni wɔye wɔbua amɛ lɛ, ehãa wɔnáa miishɛɛ waa. Ni kɛ́ be ni ofeɔ mɛi ejurɔ lɛ, oye obua amɛ ni amɛbale Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji nikeenii kpakpai fɛɛ a-Jɛɛhe lɛ, omiishɛɛ lɛ faa kɛtekeɔ nɔ kwraa! (Yakobo 1:17) Ani ooná miishɛɛ ni jɛɔ nɔhãmɔ mli kɛbaa lɛ eko?

^ kk. 21 Kɛ́ ootao ole enɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ wolo ni ji, Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? ni Yehowa Odasefoi fee lɛ. Eko yɛ Intanɛt lɛ nɔ yɛ www.pr418.com/gaa. Kwɛmɔ fã ni ji WOJI KƐ NIBII > WOJI KƐ WOJI BIBII.