Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Lá ni Akɛhãa Mɔ yɛ Helatsamɔ Mli​—Nɔ ni Datrɛfoi Wieɔ yɛ He Bianɛ

Lá ni Akɛhãa Mɔ yɛ Helatsamɔ Mli​—Nɔ ni Datrɛfoi Wieɔ yɛ He Bianɛ

Akɛ afii nyɔŋmai abɔ ewie Yehowa Odasefoi ahe nyanyaanya yɛ lá ni amɛkpɛlɛɛɛ ni akɛhãa amɛ lɛ hewɔ. Nakai yiŋkpɛɛ ni damɔ Biblia gbɛtsɔɔmɔ nɔ akɛ ‘atsi he kɛje lá he’ lɛ ehã bei komɛi lɛ, datrɛfoi kɛ amɛ kpãaa gbee ejaakɛ amɛnuɔ he akɛ ebaaye ebua helatsɛmɛi lɛ ahilɛkɛhamɔ jogbaŋŋ.​—Bɔfoi 15:29.

Kɛ̃lɛ, mɛi ni ebe yɛ helatsamɔ saji amli lɛ etee nɔ amɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni ehi jogbaŋŋ ákɛ, akɛ helatsamɔ gbɛi krokomɛi baatsu nii koni akpa lá ni akɛhãa mɔ yɛ helatsamɔ mli lɛ.

Helatsamɔ he wolo ko (Stanford Medicine Magazine) ni Stanford University School of Medicine kalaa lɛ afi 2013 nɔ ko hiɛ amaniɛbɔɔ krɛdɛɛ ko; amaniɛbɔɔ lɛ fã ko saneyitso ji “Aakpa Lá kɛ Mɛi Hamɔ.” Sarah C. P. Williams ni ŋma sane lɛ wie akɛ: “Afii nyɔŋma ni eho nɛɛ, niiamlitaomɔ ehã ana akɛ ahãa mɛi lá waa yɛ helatsamɔhei ni yɔɔ je lɛŋ he fɛɛ he, ni ahãa amɛ fe bɔ ni ehe hiaa amɛ​—enɛ yaa nɔ yɛ opireshɛŋ tsũi amli kɛ hei ni helatsɛmɛi lɛ kãmɔɔ tete.”

Sarah Williams tsɛ Patricia Ford ni to nitsumɔhe ko (The Center for Bloodless Medicine and Surgery) ni yɔɔ Pennsylvania Helatsamɔhe lɛ shishi, ní lɛ nɔŋŋ ji nitsumɔhe nɛɛ onukpa lɛ wiemɔ yisɛɛ kɛma esane lɛ nɔ mi. Dr. Ford wie akɛ: “Adu susumɔ ko awo datrɛfoi ajwɛŋmɔŋ akɛ, kɛ́ mɛi alá nɔ gbɔ kɛshɛ he ko lɛ, amɛbaagboi, ni ákɛ lá ji nɔ titri ni hereɔ mɔ yiwala . . . Yɛ shihilɛi pɔtɛɛ komɛi amli lɛ, ebaa lɛ nakai, * shi helatsɛmɛi babaoo yɛ ni shihilɛ ni amɛyajeɔ mli lɛ, kulɛ ehe ehiaaa kwraa akɛ ahãa amɛ lá.”

Dr. Ford, ni tsaa Yehowa Odasefoi aaafee 700 daa afi lɛ, wie hu akɛ: “Datrɛfoi babaoo ni mikɛ amɛ gbaa sane lɛ, . . . hiɛ susumɔ ni ejaaa akɛ helatsɛmɛi babaoo yɛ ni kɛ́ ahãaa amɛ lá lɛ, amɛbaagboi . .  Be ko ni eho lɛ, mi hu mihiɛ nakai susumɔ lɛ. Shi nɔ ko ni mibaná mile oyayaayai ji akɛ, helatsamɔ mli ŋai bibii komɛi yɛ ni abaanyɛ akɛtsu helatsɛmɛi nɛɛ ahe nii ni ehe ehiaaa ni ahãa amɛ lá.”

Yɛ August afi 2012 lɛ, wolo ko (Archives of Internal Medicine) bɔ niiamlitaomɔ ko ni afee yɛ tsui opireshɛŋ srɔtoi ni afee yɛ afii 28 mli lɛ he amaniɛ. Amaniɛbɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ, Yehowa Odasefoi ni afee amɛ opireshɛŋ nɛɛ nɔŋŋ eko lɛ ahe waa amɛ oyayaayai fe mɛi krokomɛi ni ahã amɛ lá yɛ opireshɛŋ nɛɛ feemɔ mli lɛ. Ayɔse hu akɛ, kɛ́ agbe opireshɛŋ lɛ naa lɛ, Yehowa Odasefoi lɛ náaa naagbai tsɔ, amɛhe waa amɛ mra, ni opireshɛŋ lɛ sɛɛ hu lɛ, amɛnyɛɔ amɛhiɔ shi afii 20 kɛ sɛɛ, shi jeee nakai kwraa ebaa lɛ yɛ mɛi ni ahãa amɛ lá lɛ agbɛfaŋ.

Sane ko ni akala yɛ adafitswaa wolo ko (The Wall Street Journal) mli yɛ April 8, 2013 lɛ kɛɛ akɛ: “Akɛ opireshɛŋ ni ahãaa mɔ lá etsu nii yɛ mɛi ni amɛjamɔŋ hemɔkɛyelii hewɔ lɛ, amɛkpɛlɛɛɛ ni ahãa amɛ lá lɛ agbɛfaŋ afii babaoo nɛ, ni eye omanye waa. Amrɔ nɛɛ, helatsamɔhei babaoo tsaa mɛi ni amɛhãaa lá . . . Datrɛfoi ni feɔ opireshɛŋ ni amɛhãaa lá lɛ ekɛɛ akɛ, opireshɛŋ ni ahãaa mɔ lá lɛ gbɔɔ shika ni afiteɔ kɛheɔ lá, shika ni afiteɔ kɛtoɔ lá, kɛ shika ni afiteɔ kɛtaoɔ lá mli lɛ nɔ; kɛfata he lɛ, helatsamɔ mli ŋaa nɛɛ gbɔɔ helai kɛ naagbai ni anáa yɛ láhamɔ mli ní hãa helatsɛmɛi yeɔ bei kplaŋŋ yɛ helatsamɔhei lɛ anɔ hu.”

Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ, Robert Lorenz, ni kwɛɔ lá kɛnitsumɔ nɔ yɛ Cleveland Clinic lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛ́ ohã helatsɛ ko lá lɛ, onuɔ he amrɔ nɔŋŋ akɛ oye obua lɛ waa . . . Shi nɔ ni jɛɔ mli kɛbaa sɛɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ oye lɛ awui moŋ.”

^ kk. 5 Kɛ́ ootao ole Yehowa Odasefoi asusumɔ yɛ lá he lɛ, ofainɛ kanemɔ “Saji ni Mɛi Fɔɔ Bimɔ​—Mɛni Hewɔ Nyɛkpɛlɛɛɛ ni Ahãa Nyɛ Lá Lɛ?