Nǔ e ná d’alɔ we bɔ a ná húzú sɔgbe xá agun yɔ̌yɔ́ ɖé é
A KA ko sɛ tɛn yi agun ɖěvo mɛ kpɔ́n a? Ényí mɔ̌ wɛ ɔ, a ná ɖibla yí gbe nú xó e Jean-Charles ɖɔ é. É ɖɔ: “É nɔ vɛ́ wǔ nú è ná húzú sɔgbe xá agun yɔ̌yɔ́ ɖé, bo lɛ́ bló bɔ mɛ e ɖo xwédo ɔ mɛ lɛ́ é bǐ ná nɔ ganjí ɖo gbigbɔ lixo hwe ɖokpó ɔ nu.” Nú a sɛ tɛn ɔ, é sixú byɔ́ ɖɔ a ní ba azɔ̌ yɔ̌yɔ́ ɖé, fí e a ná nɔ é, bóyá azɔ̌mɛxwé yɔ̌yɔ́ ɖé nú vǐ towe lɛ́, húzú sɔgbe xá ninɔmɛ ayǐ mɛ tɔn ɖěvo, nǔwalɔ ɖěvo kpó fí yɔ̌yɔ́ e a ná ɖɔ mawuxó gbɔn é kpó.
Wǔvɛ́ ɖěvo wɛ Nicolas kpó Céline kpó ɖí xwi xá. Yě yí gbe nú azɔ̌ e alaxɔ France tɔn sɔ́ d’así nú yě é, bo sɛ tɛn yi agun yɔ̌yɔ́ ɖé mɛ. Yě ɖɔ: “Akpakpa sɔ́ mǐ ɖo bǐbɛ́mɛ, amɔ̌ énɛ́ gúdo ɔ, mǐ jɛ xɔ́ntɔn mǐtɔn lɛ́ sín do. Mǐ ko kpé wú bo zun xɔ́ntɔn vívɛ́ xá nɔví e ɖo agun mǐtɔn yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ lɛ́ é ǎ.” a Ðó tɛn sisɛ yi agun yɔ̌yɔ́ ɖé mɛ sixú vɛ́ wǔ wútu ɔ, nɛ̌ a ka sixú wa gbɔn b’ɛ ná kpa we? Étɛ́ mɛ ɖěvo lɛ́ ka sixú wa dó d’alɔ? Ali tɛ́ lɛ́ nu a ka sixú dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mɛ ɖěvo lɛ́, bɔ yě lɔ ná dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú we ɖe ɖo agun towe yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ?
NǓGBÓDODÓ E NÁ D’ALƆ WE BƆ A NÁ ÐU ÐO WǓVƐ́ Ɔ JÍ LƐ́ É ƐNƐ
1. Gǎn jɛ Jexóva wú. (Ðɛh. 37:5) Kazumi e nɔ nɔ Japon é jó agun e mɛ é ko nɔ nú xwe 20 é dó hwenu e azɔ̌ sɔ́ asú tɔn yi fí ɖěvo é. Nɛ̌ é ka “sɔ́ gbɛ tɔn jó nú Jexóva” gbɔn? É ɖɔ: “Un nɔ ɖɔ nǔ e ɖo ayi ce mɛ lɛ́ é bǐ nú Jexóva dó xɛsi e ɖo ɖiɖi mì wɛ é, mɔ e un nɔ mɔ ɖɔ un ɖo nyiɖokpó é kpó adohu adohu ce lɛ́ kpó wú. Ényí un bló mɔ̌ hweɖébǔnu ɔ, un nɔ mɔ hlɔ̌nhlɔ́n e sín hudó un ɖó é.”
Nɛ̌ a ka sixú gán jɛ Jexóva wú hú gǎn gbɔn? Lěe atín ɖé ɖó hudó sin kpó nǔɖuɖu e ɖo ayǐkúngban lanmɛ é kpó tɔn bá dó su gbɔn é ɔ, mǐ ɖó ná ná nǔɖuɖu nǔɖiɖi mǐtɔn bónú é ná dó su. Nicolas e xó mǐ ɖɔ wá yi é mɔ ɖɔ tamɛ linlin dó kpɔ́ndéwú Ablaxámu, Jezu kpó Pɔ́lu kpó tɔn jí ná hlɔ̌nhlɔ́n jiɖe e émí ɖó ɖɔ Jexóva ná d’alɔ émí é. Súnnu énɛ́ lɛ́ sɔ́ nǔ gěgé dó sá vɔ̌ bá dó wa jlǒ Mawu tɔn. Ényí a nɔ kplɔ́n Biblu ɖo gbesisɔmɛ ɔ, é ná d’alɔ we bɔ a ná ɖí xwi xá hǔzúhúzú ɖěbǔ e ná wá xwetɔ́n ɖo gbɛzán towe mɛ é. Gɔ́ ná ɔ, a ná kplɔ́n nǔ ɖěɖěe a sixú zán dó dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mɛ ɖěvo lɛ́ ɖo agun towe yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ lɛ́ é.
Nǔt. 7:10) Jules ɖó ná húzú sɔgbe xá nǔwalɔ vo sésé hwenu e é sɛ tɛn sín Bénin yi États-Unis é. É ɖɔ: “É cí nú mì ɖɔ un ɖó ná nɔ kpi gbɛzán ce sín tan nú mɛ ɖěbǔ e un xo go é wɛ ɖɔhun.” Ðó é ma ko nɔ wa mɔ̌ ɖ’ayǐ ǎ wútu ɔ, é jɛ wǔ ɖó zɔ nú mɛ e ɖo agun ɔ mɛ lɛ́ é jí. Amɔ̌, ée é kplɔ́n bo tuun nɔví súnnu lɛ́ kpó nɔví nyɔ̌nu lɛ́ kpó gúdo é ɔ, é húzú linlin tɔn. É ɖɔ: “Un wá mɔ din ɖɔ, mǐ ná bo ɖo fí ɖěbǔ ɖo ayǐkúngban ɔ jí ɔ, gbɛtɔ́ lɛ́ bǐ wɛ nyí nǔ ɖokpó ɔ. Lěe yě nɔ ɖɔ xó gbɔn é kpó lěe yě nɔ wa nǔ gbɔn é kpó jɛ́n nɔ gbɔn vovo kpowun. É ɖo tají ɖɔ, è ní yí mɛ lɛ́ ɖó lěe yě ɖe é.” Énɛ́ wú ɔ, ma nɔ sɔ́ agun towe xóxó ɔ jlɛ́ dó yɔ̌yɔ́ ɔ wú ó. Anne-Lise e nyí nɔví nyɔ̌nu gběxosín-alijítɔ́ ɖé é ɖɔ: “Nǔ e un jó dó nyi gǔdo lɛ́ é ba gbé wɛ un xwe bo sɛ tɛn ǎ. Nǔ yɔ̌yɔ́ ɖěvo lɛ́ gbé wɛ un tɔ́n bo sɛ tɛn.”
2. Ma nɔ sɔ́ agun towe xóxó ɔ jlɛ́ dó yɔ̌yɔ́ ɔ wú ó. (Mɛxó agun tɔn lɛ́ lɔ ɖó ná nyi alɔ nú agun yětɔn xóxó ɔ sísɔ́ jlɛ́ dó yɔ̌yɔ́ ɔ wú. Nɔví lɛ́ sixú nɔ zán wlɛnwín vo dó bló nǔ lɛ́ ɖo agun towe yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ; énɛ́ ko xlɛ́ dandan ɖɔ yě kún ɖo nǔ lɛ́ wa wɛ ganjí ó ǎ. Nǔnywɛ́nú wɛ é nyí ɖɔ è ní to tuun ninɔmɛ xá ɔ mɛ tɔn hwɛ̌, cóbó ɖe wě xá mɛ. (Nǔt. 3:1, 7b) É ná nyɔ́ hú gǎn ɖɔ kpɔ́ndéwú ɖagbe e a nɔ sɔ́ ɖ’ayǐ é ní kplɔ́n nǔ nɔví lɛ́ hú ɖɔ a ní hɛn yě gǎnnugǎnnu nú yě ná ɖó linlin ɖokpó ɔ hwiɖɔhun.—2 Kɔ. 1:24.
3. Hɛn alɔnu towe ján ɖo agun towe yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ. (Filí. 1:27) Tɛnsisɛ nɔ byɔ́ hwenu kpó hlɔ̌nhlɔ́n kpó gěgé, amɔ̌, é ɖo tají ɖɔ a ní yá wǔ jɛ kplé lɛ́ yi jí cɔɔ lě ɖo agun towe yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ lěe a kpé wú gbɔn é. È ná ɖɔ ɔ, ényí mɛ e ɖo agun towe yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ lɛ́ é ma nɔ mɔ we gbeɖé ǎ, alǒ ayanu ɖé wɛ yě nɔ wá mɔ we ɔ, nɛ̌ yě ka sixú nɔ gǔdo nú we gbɔn? Lucinda e é kpó vǐ nyɔ̌nu tɔn we lɛ́ kpó sɛ tɛn yi toxo ɖaxó Afrique du Sud tɔn ɖé mɛ é flín ɖɔ: “È ɖe wě xá mì dó alɔnu ce hinhɛn ján ɖo agun ɔ mɛ, azɔ̌ wiwa xá mɛ ɖěvo lɛ́ ɖo sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ kpó alɔ ɖíɖó ɖo kplé lɛ́ mɛ kpó wú. Mǐ lɛ́ yí gbe bɔ è nɔ bló kplé kúnnuɖegbé tɔn ɖo xwé mǐtɔn gbe.”
Azɔ̌ agun ɔ tɔn lɛ́ ‘wiwa ɖó kpɔ́ alɔ ɖo alɔ mɛ’ xá nɔví súnnu kpó nɔví nyɔ̌nu kpó e ɖo agun towe yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ lɛ́ é nyí ali ɖagbe e nu a ná gɔ́ so nú “nǔɖiɖi e jínjɔ́n wɛn ɖagbe ɔ jí é” ɖe é ɖokpó. Anne-Lise e xó mǐ ɖɔ wá yi é sín mɛxó agun tɔn lɛ́ dó wǔsyɛ́n lanmɛ n’i ɖɔ, é ní tɛ́n kpɔ́n bo nɔ jlá wɛn ɔ ɖó kpɔ́ xá mɛ e ɖo agun tɔn yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ lɛ́ é bǐ. Étɛ́ mɛ é ka tɔ́n kɔ dó? É ɖɔ: “Un yá wǔ mɔ ɖɔ ali ɖagbe hú gǎn e nu è ná mɔ ɖɔ un ɖo agun ɔ mɛ ɖe é ɖokpó nɛ́.” Gɔ́ ná ɔ, ényí a nɔ zé hwiɖée jó bo nɔ ɖ’alɔ ɖo kpléxɔ Axɔ́súɖuto ɔ tɔn hinhɛn ɖó mǐmɛ́ jí mɛ, bo nɔ lɛ́ kpé nukún d’é wú ɔ, é ná xlɛ́ nɔví súnnu kpó nɔví nyɔ̌nu kpó towe lɛ́ ɖɔ a nɔ kpɔ́n agun ɔ dó mɔ agun towe. Lě do a hɛn alɔnu towe ján ɖo agun towe yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ sɔ é ɔ, mɔ̌ do wɛ nɔví súnnu kpó nɔví nyɔ̌nu kpó towe lɛ́ ná yá wǔ vo ɖo akpá towe sɔ, bɔ é ná cí nú we ɖɔ xwédo towe mɛ wɛ a ɖe ɖɔhun.
4. Zun xɔ́ntɔn yɔ̌yɔ́ lɛ́. (2 Kɔ. 6:11-13) Ényí mɛ lɛ́ nɔ mɔ ɖɔ nǔ yětɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú we ɔ, é ná bɔ wǔ hú gǎn bɔ yě ná zun xɔ́ntɔn xá we. Énɛ́ wú ɔ, blǒ tuto bo ná nɔ wá kpléxɔ ɔ mɛ jɛ nukɔn nú gan e mɛ kplé ɔ ná bɛ́ é, bo nɔ lɛ́ nɔ te ɖo kplé lɛ́ fífó bá dó mɔ hwenu e ná kpé bɔ a ná ɖɔ xó xá mɛ lɛ́ é. Dǒ gǎn dó nǔjɔnǔ mɛ, bo tuun nyǐkɔ yětɔn lɛ́. Nú a nɔ flín nyǐkɔ mɛ lɛ́ tɔn, nɔ yá wǔ dó mɛ, bo lɛ́ nyɔ́ kpɔ jɛ jí ɔ, énɛ́ ná dɔn mɛ ɖěvo lɛ́ wá gɔ̌n towe, b’ɛ ɖo wɛn ɖɔ, é ná zɔ́n bɔ a ná zun xɔ́ntɔn ɖagbe yɔ̌yɔ́ lɛ́.
Ma nú ado nɔ hu we ɖɔ nɔví súnnu kpó nɔví nyɔ̌nu kpó towe yɔ̌yɔ́ lɛ́ ka ná yí we a jí ó, é nyɔ́ wa hǔn, nǔ yě ní tuun mɛ alɔkpa e a nyí tawun é. Wa nǔ Lucinda ɖɔhun. É ɖɔ: “Mǐ ɖó xɔ́ntɔn vívɛ́ gěgé din ɖó mǐ nɔ ɖe afɔ nukɔntɔn ɔ, bo nɔ ylɔ́ yě wá xwé mǐtɔn gbe.”
“MI NÍ NƆ YÍ MIÐÉE LƐ́”
Kpléxɔ e mɛ mɛ bǐ nyí jǒnɔ nú mɛ ɖe é mɛ byɔ́byɔ́ sixú hu ado nú mɛɖé lɛ́. Énɛ́ wú ɔ, nɛ̌ a ka sixú bló gbɔn bɔ nǔ lɛ́ ná bɔ wǔ nú mɛ yɔ̌yɔ́ e wá agun towe mɛ lɛ́ é? Mɛsɛ́dó Pɔ́lu dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mɛ ɖɔ: “Mi ní nɔ yí miɖée lɛ́ lěe Klísu lɔmɔ̌ yí mi gbɔn é.” (Hlɔ̌. 15:7) Mɛxó agun tɔn lɛ́ sixú d’alɔ mɛ yɔ̌yɔ́ lɛ́ bɔ yě ná mɔ ɖɔ è yí émí gbɔn kpɔ́ndéwú Klísu tɔn xwixwedó gblamɛ. (Kpɔ́n gbǎví “ Nǔ e nɔ zɔ́n bɔ tɛnsisɛ nɔ kpa mɛ é” ɔ.) É ɖo mɔ̌ có, mɛ e ɖo agun ɔ mɛ lɛ́ é bǐ, káká jɛ yɔkpɔ́vú lɛ́ jí sixú d’alɔ bɔ mɛ yɔ̌yɔ́ lɛ́ ná vo.
Mɛ ɖěvo lɛ́ yíylɔ́ wá xwé towe gbe ɖo mɛyíyí mɛ có, é sixú lɛ́ byɔ́ ɖɔ a ní d’alɔ yě ɖo ali tawun tawun lɛ́ nu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, nɔví nyɔ̌nu ɖé sɔ́ nɔví nyɔ̌nu ɖěvo e sɛ tɛn wá xá tɔn mɛ yɔ̌yɔ́ é, bo kplá ɛ gbɔn toxo ɔ mɛ, lobo xlɛ́ ɛ lěe è nɔ dó mɛkplékpɔ́mɛhún lɛ́ gbɔn é. Nǔ e nɔví nyɔ̌nu ɔ wa é byɔ́ lanmɛ nú nɔví nyɔ̌nu e sɛ tɛn wá é tawun, bo lɛ́ d’alɔ ɛ bɔ é yá wǔ húzú sɔgbe xá ninɔmɛ tɔn yɔ̌yɔ́ ɔ.
ALI E HUN NÚ MƐ BƆ È NÁ SU É ÐÉ
Cóbónú bɔkle ɖé ná su ɔ, é nɔ to kɔ́n anyǔ azɔn gěgé hwɛ̌ cóbó nɔ kpé wú bo nɔ zɔn. Ðo ali ɖokpó ɔ nu ɔ, ényí a sɛ tɛn yi agun yɔ̌yɔ́ ɖé mɛ ɔ, a ɖó ná kɔ́n nǔ ɖěbǔ e ná zɔ́n bɔ zinzɔn ɖo sinsɛnzɔ́ Jexóva tɔn mɛ ɖo nǔjlɛ́dónǔwú linu ná vɛ́ wǔ nú we lɛ́ é nyi ayǐ. Nicolas kpó Céline kpó dó zǒgbe jí ɖɔ: “Azɔ̌kplɔ́nmɛ ɖagbe ɖé wɛ tɛnsisɛ nyí. Bo ná dó húzú sɔgbe xá mɛ yɔ̌yɔ́ lɛ́ kpó fí ɖěvo kpó ɔ, mǐ tɛ́n
kpɔ́n bo ɖó jijɔ ɖagbe yɔ̌yɔ́ lɛ́.” Jean-Charles e xó è ɖɔ ɖo bǐbɛ́mɛ é ɖɔ le e xwédo tɔn ɖu é: “Vǐ mǐtɔn lɛ́ lɛ́ zin gɔ́ ná, bo lɛ́ vɛ́ xá Jexóva d’é jí ɖo agun mǐtɔn yɔ̌yɔ́ ɔ mɛ. Sun yɔywɛ ɖé kpowun gúdo ɔ, vǐ nyɔ̌nu mǐtɔn jɛ azɔ̌ wa jí ɖo kplé aklúnɔzángbla tɛ́ntin tɔn jí, bɔ vǐ súnnu mǐtɔn húzú wɛnjlátɔ́ e ma ko bló batɛ́mu ǎ é.”Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ényí ninɔmɛ towe lɛ́ ma yí gbe nú we nú a ná sɛ tɛn yi fí e hudó sukpɔ́ ɖe é ǎ ɔ ka lo? A sixú sɔ́ agun towe dó ɖó agun yɔ̌yɔ́ gbɔn wěɖexámɛ e jí mǐ ɖɔ xó dó ɖo xóta élɔ́ mɛ lɛ́ é ɖé lɛ́ xwixwedó gblamɛ. Ée a ná ɖo Jexóva wú gán jɛ wɛ é ɔ, hɛn alɔnu towe ján ɖo azɔ̌ agun ɔ tɔn lɛ́ mɛ, gbɔn tito blóbló bá nɔ wa azɔ̌ xá mɛ ɖěvo lɛ́ ɖo sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ kpó xɔ́ntɔn yɔ̌yɔ́ lɛ́ zunzun alǒ wǔsyɛ́n dídó lanmɛ nú xɔ́ntɔn e a ko ɖó lɛ́ é kpó gblamɛ. Bóyá a sixú ɖe afɔ ɔ jɛ nukɔn bá d’alɔ mɛ yɔ̌yɔ́ lɛ́ alǒ mɛ e ɖo hudó mɛ lɛ́ é ɖo ali tawun tawun lɛ́ nu. Ðó wǎnyíyí wɛ nɔ ɖe klisánwun nǔgbó lɛ́ xlɛ́ wútu ɔ, é ɖo wɛn ɖɔ, mɔ̌ wiwa ná gɔ́ so nú nukɔnyiyi towe ɖo gbigbɔ lixo. (Jaan 13:35) A sixú kú d’é jí ɖɔ “vɔ̌sísá mɔ̌hun lɛ́ nɔ nyɔ́ Mawu nukúnmɛ titewungbe.”—Ebl. 13:16.
Wǔvɛ́ lɛ́ ɖo fínɛ́ có, klisánwun gěgé sɛ tɛn yi agun yɔ̌yɔ́ ɖé mɛ b’ɛ kpa yě; é hɛn ɔ, é ná kpa hwi lɔmɔ̌! Anne-Lise ɖɔ: “Agun ɖyɔ́ɖyɔ́ d’alɔ mì bɔ un gbló ada nú wǎnyíyí ce.” Kazumi kú d’é jí din ɖɔ tɛnsisɛ “sixú zɔ́n bɔ è ná ɖu gǔdo e Jexóva nɔ nɔ nú mɛ é sín vǐví ɖo ali e nu è ma ko ɖu ɖe kpɔ́n ǎ lɛ́ é.” Bɔ Jules e xó mǐ ɖɔ wá yi é ka lo? É ɖɔ: “Xɔ́ntɔn e un zun lɛ́ é d’alɔ mì b’ɛ nɔ cí nú mì ɖɔ xwé wɛ un ɖe ɖɔhun. Un vɛ́ kpó agun ce yɔ̌yɔ́ ɔ kpó din tawun, bɔ é ná vɛ́ wǔ nú mì ɖɔ má lɛ́ sɛ tɛn.”
a Ényí a ɖo wěɖexámɛ ɖěvo lɛ́ ba wɛ hǔn, kpɔ́n xóta “Comment surmonter le mal du pays dans le service de Dieu” ɖo Atɔxwɛ (Flanségbe) 15 mai 1994 mɛ.