Yaa mi ní ɔ nɔ

Mɛni Ma Pee Konɛ Ma Nyɛ Nɛ Ma Pee Mawu Huɛ?

Mɛni Ma Pee Konɛ Ma Nyɛ Nɛ Ma Pee Mawu Huɛ?

YI 35

Mɛni Ma Pee Konɛ Ma Nyɛ Nɛ Ma Pee Mawu Huɛ?

Haomi ko nɛ ba Jeremy nɔ ɔ ha nɛ e yɔse kaa e he hia nɛ huɛ bɔmi nɛ hi e kɛ Mawu a kpɛti. E de ke, “Benɛ i ye jeha 12 ɔ, ye papaa je wa weku ɔ he. Gbɔkuɛ ko benɛ i yaa hwɔ si ɔ, i sɔle kɛ ha Yehowa, nɛ i kpa lɛ pɛɛ konɛ e ha nɛ ye papaa nɛ kpale kɛ ba.”

Jeremy hao, enɛ ɔ he ɔ, e bɔni Baiblo ɔ kanemi. Benɛ e kane La 10:14 ɔ, e ta e tsui he wawɛɛ. Lejɛ ɔ de ke: ‘Nɔ nɛ e fĩ lɛ ɔ, o nɔ lɛ e ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ. Mo ji awusahi a he piɛɛlɔ.’ Jeremy de ke: “I nu he kaa nɔ́ nɛ Yehowa kɛ mi ngɛ munyu tue, nɛ e ngɛ mi dee ke lɛ ji ye yemi kɛ bualɔ kɛ ye Tsɛ. Yehowa ji tsɛ nɛ se be nɛ nɔ ko ma nyɛ ma ná?”

KE SI fɔfɔɛ nɛ o ngɛ mi amlɔ nɛ ɔ ngɛ kaa Jeremy nɔ ɔ, aloo e be jã po ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa suɔ nɛ o pee e huɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ de ke: “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.” (Yakobo 4:8) Mo susu nɔ́ nɛ munyu nɛ ɔmɛ tsɔɔ he nɛ o hyɛ: E ngɛ mi kaa o be nyɛe maa na Yehowa kɛ o hɛ ngmɛ, nɛ jehanɛ se hu o kɛ lɛ sɔɛ ngɛ blɔ ko blɔ ko nɔ mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e ngɛ mo nine fɔe kaa o kɛ lɛ nɛ pee huɛ!

Se e ma bi nɛ o bɔ mɔde wawɛɛ konɛ o nyɛ nɛ o kɛ Mawu nɛ pee huɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ: O le kaa ke o du tso ko ngɛ o we ɔ mi ɔ, tso ɔ nitsɛ be nyɛe maa wa ngɛ e dɛ he. Bɔ nɛ pee nɛ tso ɔ nɛ ko gbo ɔ, e ma bi nɛ o pue nɔ nyu be fɛɛ be konɛ e nyɛ nɛ e wa. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e ji ngɛ huɛ bɔmi nɛ maa hi waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ blɔ fa mi. Mɛni o maa pee konɛ nyɛ huɛ bɔmi ɔ mi nɛ wa?

Se Nami Nɛ Ngɛ Baiblo ɔ Kasemi He

Ke o kɛ nɔ ko pee huɛ ɔ, nyɛ sɛɛɔ ní, nɛ nyɛ buɔ nyɛ sibi tue. Jã nɔuu nɛ e sa nɛ e ya nɔ ngɛ o kɛ Mawu nyɛ huɛ bɔmi ɔ mi. Ke wa kane ɔ Baiblo ɔ, nɛ wa kaseɔ ɔ, e tsɔɔ kaa wa suɔ nɛ waa bu níhi nɛ Mawu suɔ nɛ e ma de wɔ ɔ tue.​—La 1:2, 3.

Se eko ɔ, o bua jɔɛ ní kasemi he tsɔ. Ngɛ nihewi kɛ yihewi komɛ a blɔ fa mi ɔ, a suɔ kaa a maa hyɛ TV, a ma je a hɛ ja, aloo a kɛ a huɛmɛ maa je kpo mohu pe nɛ a maa kase ní. Se ke o suɔ kaa o kɛ Mawu maa bɔ huɛ ɔ, blɔ kpa ko be nɛ o maa gu nɔ kɛ pee jã, kaa ja o bu lɛ tue kɛ gu e Munyu ɔ nɛ o maa kase ɔ nɔ.

Se ko ha nɛ lɔ ɔ nɛ wo o he gbeye. E sɛ nɛ Baiblo ɔ kasemi nɛ pee tlomi. Ke o susu kaa o bua jɔɛ ní kasemi he po ɔ, o bua ma nyɛ maa Baiblo ɔ kasemi he. Kekleekle nɔ́ nɛ e sa nɛ o pee ji kaa o maa to be kɛ ha Baiblo ɔ kasemi. Yiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lais ɔ de ke, “I to be kɛ ha Baiblo ɔ kanemi. Daa mɔtu ke i te si ɔ, i kaneɔ Baiblo ɔ yi kake.” Yiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Maria nɛ e ye jeha 15 ɔ hu to blɔ nya ekpa. E de ke, “I kaneɔ Baiblo ɔ fã ko daa gbɔkuɛ loko i hwɔɔ si.”

Hyɛ  daka nɛ ngɛ ba fa 292 ɔ, konɛ e ye bua mo nɛ mo nitsɛ o je Baiblo ɔ kasemi sisi ngɛ o dɛ he. Lɔ ɔ se ɔ, moo ngma be nɛ o ma nyɛ maa ngɔ maa pee hɛngmɛfia 30 pɛ kɛ kase Mawu Munyu ɔ ngɛ hiɛ ɔ.

․․․․․

Blɔ nya nɛ o maa to ɔ ji sisije nɔ́. Se ke o je Baiblo ɔ kanemi sisi ɔ, eko ɔ, o ma ba yɔse kaa pi be fɛɛ be nɛ e kanemi ngɛ gbɔjɔɔ. Eko ɔ, o kɛ Jezreel nɛ e ye jeha 11 ɔ ma ba kpa gbi ngɛ nɔ́ nɛ e de nɛ ɔ he. E de ke, “Baiblo ɔ fã komɛ a kanemi yeɔ, nɛ ke i ngɛ kanee hu ɔ, ye bua jɔɛ he tsɔ̃.” Ke jã nɛ o ngɛ he nue ɔ, ko ha nɛ lɔ ɔ nɛ jɔ̃ o kɔni mi. Mo kai kaa Baiblo ɔ nɛ o maa kase be fɛɛ be ɔ ji blɔ nɛ o maa gu nɔ kɛ bu Yehowa Mawu, nɛ ji o huɛ ɔ tue. Ke o bɔ o he mɔde, nɛ o ya nɔ nɛ o kase Baiblo ɔ, o bua maa jɔ e kasemi he, nɛ o ma ná he se wawɛɛ!

Sɔlemi He Hia

Sɔlemi ji blɔ nɛ wa guɔ nɔ nɛ waa kɛ Mawu tuɔ munyu. Sɔlemi ji nike ní nɛ se be! O kɛ Yehowa Mawu ma nyɛ maa tu munyu kɛ gu sɔlemi nɔ be fɛɛ be ngɛ ligbi ɔ mi. E pee klaalo be fɛɛ be kaa e maa bu mo tue. Pi kaa e pee klaalo kɛkɛ, se mohu ɔ, e suɔ nɛ e nu nɔ́ nɛ o ma de lɛ ɔ. Enɛ ɔ he je nɛ Baiblo ɔ woɔ mo he wami kaa: ‘Ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi ɔ, o gu sɔlemi kɛ pɛɛ kpami nɛ mi wa kɛ sina nɔ kɛ ha nɛ Mawu nɛ e le o ní bimi ɔmɛ.’​—Filipi Bi 4:6.

Kaa bɔ nɛ jamɛ ngmami ɔ tsɔɔ, níhi fuu ngɛ nɛ o ma nyɛ maa tu a he munyu kɛ tsɔɔ Yehowa. Ekomɛ ji nyagbahi kɛ níhi nɛ haa nɛ o peeɔ yeyeeye. O ma nyɛ maa na lɛ si ngɛ níhi nɛ e pee kɛ ha mo ɔmɛ hu a he. Kaa bɔ nɛ ke o huɛmɛ pee ní kpakpahi kɛ ha mo nɛ o naa mɛ si ɔ, jã kɛ̃ nɛ o ma nyɛ maa na Yehowa si ngɛ ní kpakpahi fuu nɛ e pee kɛ ha mo nɛ́ pã nɔ́ nɛ o huɛmɛ pee kɛ ha mo ɔ he.​—La 106:1.

Moo ngma ní komɛ nɛ Yehowa pee kɛ ha mo nɛ o bua jɔ he ɔ ngɛ hiɛ ɔ.

․․․․․

Atsinyɛ jemi ko be he kaa be komɛ ɔ, o maa pee yeyeeye nɛ o maa ye gbeye. La 55:22 ɔ de ke: ‘Ngɔɔ o haomi ɔmɛ kɛ ha Yehowa, nɛ e maa bu o he. Nɔ nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, Mawu be blɔ ngmɛe kɔkɔɔkɔ nɛ he nyɛlɔ nɛ ye e nɔ kunimi.’

Moo ngma ní komɛ nɛ haa nɛ o haoɔ, nɛ o maa suɔ nɛ o sɔle ngɛ a he ɔ ngɛ hiɛ ɔ.

․․․․․

Mo Nitsɛ O Níhi A Si Kpami

Nɔ́ kpa ko hu ngɛ nɛ e sɛ nɛ o ma o hɛ ngɔ fɔ nɔ ngɛ o kɛ Mawu nyɛ huɛ bɔmi ɔ mi. La polɔ David ngma ke: ‘Nyɛɛ ka Yehowa nɛ nyɛɛ hyɛ, nɛ nyɛ maa na kaa e hi.’ (La 34:8) Benɛ David ngma La 34 ɔ, jamɛ a be ɔ, e kɛ si fɔfɔɛ ko nɛ ngɛ gbeye kpe kɛ we. Matsɛ Saul ngɛ hlae maa gbe David, enɛ ɔ he ɔ, e tu fo. E he ba hia nɛ e ya sa we ngɛ Filisti Bi nɛ a ji e he nyɛli ɔ a kpɛti. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a maa gbe David. Se e bua pee kaa nɔ́ nɛ e nu godo, nɛ a ngmɛɛ e he.​—1 Samuel 21:10-​15.

David susuu we kaa e nyɛ nɛ e je e he nyɛli ɔmɛ a dɛ ngɛ lɛ nitsɛ e nyɛmi nya. Mohu ɔ, e kɛ yi jemi ɔ ha Yehowa. E de ngɛ la nɛ wa tu he munyu kɛ sɛ hlami ɔ mi ke: ‘I fa kue ha Yehowa, nɛ e bu mi tue; e ha nɛ i jɔɔ gbeye yemi.’ (La 34:4) Níhi a si kpami nɛ ɔ nɛ David ná he je ɔ, e nyɛ nɛ e wo nihi he wami kaa: ‘Nyɛɛ ka Yehowa nɛ nyɛɛ hyɛ, nɛ nyɛ maa na kaa e hi.’ *

Anɛ o ma nyɛ ma kai níhi a si kpami ko nɛ o ná ngɛ o si himi mi, nɛ́ lɔ ɔ ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa susuɔ o he lo? Ke jã a, moo ngma ngɛ sisi blɔ he ɔ. Mo kadi: E he hia we kaa níhi a si kpami ɔ nɛ pee nɔ́ titli ko. Mo susu ní tsɔwitsɔwihi nɛ a ji jɔɔmihi, nɛ ekomɛ po o be mɛ bue kaa a he hia tsɔ ɔ a he.

․․․․․

Eko ɔ, o fɔli kɛ mo kase Baiblo ɔ. Ke jã a, lɛɛ e ji jɔɔmi agbo. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ mo nitsɛ o bɔ mɔde nɛ o ha nɛ huɛ bɔmi nɛ hi o kɛ Mawu nyɛ kpɛti. Ke o pee we jã lolo ɔ, lɛɛ o ma nyɛ maa ngɔ ga womihi nɛ a kɛ ha ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ kɛ tsu ní konɛ o nyɛ nɛ o je jã peemi sisi. Yehowa maa jɔɔ o mɔde bɔmi ɔ nɔ. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi bie, nɛ a ma ha nyɛ; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi hlae, nɛ nyɛ maa na.”​—Mateo 7:7.

[Sisi ningma]

^ kk. 24 A tsɔɔ munyu nɛ ji ‘nyɛɛ ka Yehowa nɛ nyɛɛ hyɛ’ ɔ sisi ngɛ Baiblo komɛ a mi kaa, “mo nitsɛ mo kpa si nɛ o na,” “mo nitsɛ mo hla nɛ o na,” kɛ “o maa na kɛ gu níhi a si kpami nɔ.”​—Contemporary English Version, Today’s English Version, The Bible in Basic English.

NGMAMI NƐ A KƐ DA NƆ

“Nihi nɛ a le kaa a hia mumi mi ní ɔ ngɛ bua jɔmi.”​—Mateo 5:3.

GA WOMI

Ke o kaneɔ Baiblo ɔ yi etɛ kɛ ya si yi enuɔ daa ligbi ɔ, o kɛ jeha kake ma nyɛ maa kane Baiblo mluku ɔ tsuo.

ANƐ O LE LO . . . ?

Womi nɛ ɔ nɛ o ngɛ kanee, nɛ o kɛ ga womi nɛ je Baiblo ɔ mi nɛ a kɛ ha ngɛ mi ɔ ngɛ ní tsue ɔ tsɔɔ kaa Yehowa susuɔ o he.​Yohane 6:44.

NÍHI NƐ I TO KAA MA PEE!

Bɔ nɛ pee nɛ ma ná Baiblo ɔ kasemi he se ɔ, ma ․․․․․

Bɔ nɛ pee nɛ ma nyɛ ma sɔle daa a, ma ․․․․․

Nɔ́ nɛ i suɔ nɛ ma bi ye fɔli ngɛ sane nɛ ɔ he ji ․․․․․

KƐ O SUSU KƐƐ?

● Mɛni o maa pee konɛ Baiblo ɔ nɛ o maa kane ngɛ o dɛ he ɔ nɛ pee bua jɔmi?

● Mɛni he je nɛ Yehowa suɔ kaa e maa bu nimli nɛ a yi mluku ɔ a sɔlemi tue ɔ?

● Mɛni o maa pee konɛ o sɔlemi nɛ nu tso?

[Munyu nɛ a ma nɔ mi]

“Benɛ i wɛ ɔ, ke i ngɛ sɔle ɔ, i tĩɔ munyu kake too ɔ mi si abɔ. Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ i bɔɔ mɔde kaa ma sɔle ngɛ ní kpakpahi kɛ ní yayahi tsuo nɛ ya nɔ ngɛ ligbi ɔ mi ɔ he. Akɛnɛ e slo níhi nɛ yaa nɔ ngɛ ligbi fɛɛ ligbi mi he je ɔ, jã nɛ́ i peeɔ ɔ yeɔ bua mi nɛ i tí munyu kake too ɔ mi”​—Eve

[Daka/​Foni]

 Moo Kane Baiblo ɔ Saminya

1. Moo hla Baiblo mi sane ko nɛ o suɔ kaa o maa kane. Moo sɔle kɛ bi nile konɛ o nu nɔ́ nɛ o ma kanemi ɔ sisi.

2. Moo kane lɛ saminya. Mo na tsui kɛ kane. Poo nɔ́ nɛ o ngɛ kanee ɔ he foni. Bɔɔ mɔde kaa o maa na nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ, nɛ o nu nɔ́ nɛ ni ɔmɛ ngɛ dee ɔ. Moo sa o nya niye ní ɔ eko, nɛ o nu kɔɔhiɔ ɔ mi he via. Moo bɔ mɔde nɛ o po nɔ́ nɛ o ngɛ kanee ɔ he foni ngɛ o juɛmi mi!

3. Mo susu nɔ́ nɛ o kane ɔ he. Mo bi o he sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ:

● Mɛni he je nɛ Yehowa ha nɛ a ngma sane nɛ ɔ ngɛ e Munyu ɔ mi ɔ?

● Mɛnɔmɛ e sa nɛ ma kase a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɛ mɛnɔmɛ e sɛ nɛ ma kase a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ?

● Mɛni ma nyɛ ma kase ngɛ sane nɛ ɔ mi?

● Mɛni lɛ nɔ́ nɛ i kane nɛ ɔ tsɔɔ mi ngɛ Yehowa, kɛ bɔ nɛ e peeɔ e ní ha a he?

4. Moo sɔle kpiti kɛ ha Yehowa. Mo de lɛ nɔ́ nɛ o kase ngɛ Baiblo ɔ mi, kɛ bɔ nɛ o to kaa o kɛ ma tsu ní ngɛ o si himi mi ha. Moo na Yehowa si daa ngɛ e Munyu, nɛ ji Ngmami Klɔuklɔu ɔ nɛ e kɛ ha mo ɔ he!

[Foni]

“O munyu ɔ ji kane nɛ i kɛ hyɛɔ ye nane nya; o munyu ɔ ji la nɛ haa ye blɔ mi tɛ̃ɔ.”​—La 119:105.

[Daka/​Foni]

Moo Pee Níhi Nɛ A He Hia a Kekle

Anɛ o nuɔ he kaa o be deka nɛ o kɛ maa sɔle, aloo nɛ o kɛ maa kase Baiblo ɔ lo? Eko ɔ, bɔ nɛ o to o níhi a he blɔ nya ha a lɛ ha nɛ o nuɔ he jã.

Moo ka nɔ́ nɛ ɔ nɛ o hyɛ: Wo goga, nɛ o ngɔ tɛhi nɛ a kle saii kɛ wo mi. Lɔ ɔ se ɔ, ngɔɔ zia kɛ pue tɛ ɔ nɔ ngɛ goga a mi konɛ goga a nɛ hyi. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, tɛ ɔ zu ɔ hyi o goga a.

Jehanɛ ɔ, plɛ tɛ ɔmɛ kɛ zia a ngɛ goga a mi ɔ kɛ pue si. Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ moo ngɔ zia a kɛ wo goga a mi kekle, nɛ o ngɔ tɛ ɔmɛ kɛ pue nɔ. O ma yɔse kaa tɛ ɔmɛ tsuo be nyɛe maa sɛ goga a mi hu. Nɔ́ he je nɛ e ba lɛ jã ji kaa o ngɔ zia a kɛ wo goga a mi kekle.

Mɛni wa kaseɔ ngɛ nɔ́ nɛ ɔ mi? Baiblo ɔ de ke: “Nyɛɛ le níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ.” (Filipi Bi 1:10) Ke o ngɔ ní nyafinyafihi aloo níhi nɛ a he hia we tsɔ, kaa he ja jemi kɛ ye kekle blɔ he ngɛ o si himi mi ɔ, o be be fuu náe kɛ pee níhi nɛ a he hia wawɛɛ, nɛ ji níhi nɛ kɔɔ Yehowa jami he ɔ. Se ke o ngɔ Baiblo ɔ ga womi nɛ ngɛ Filipi Bi 1:10 kɛ tsu ní ɔ, o ma ná be kɛ sɔmɔ Mawu, nɛ o ma ná be kɛ je o hɛ ja hulɔ. E daa si ngɛ nɔ́ nɛ o kɛ maa wo o goga a mi kekle ɔ nɔ!

[Foni]

Kaa bɔ nɛ ja wa pue tso ko nɔ nyu loko e maa wa a, jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ waa pee níhi nɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ mi maa wa