Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

HƐ MI MUNYU | ANƐ NYAGBE Ɔ SU TA LO?

“Nyagbe ɔ”—Mɛni E Tsɔɔ?

“Nyagbe ɔ”—Mɛni E Tsɔɔ?

Ke o nu munyu nɛ ji, “Nyagbe ɔ su ta!” a, mɛni nɛ baa o juɛmi mi? Anɛ o susuɔ kaa Yesu maa ba konɛ e ba ngɔ dali kɛ ya hiɔwe nɛ e ngɔ yayami peeli kɛ ya hɛl lo? Susumi nɛ ɔ haa nɛ ni komɛ a tsui poɔ, ni komɛ a hɛ mi peeɔ mɛ yaa, nɛ ni komɛ hu a bua jɔɔ.

Baiblo ɔ de ke: “Nyagbe ɔ maa ba.” (Mateo 24:14) A tsɛɛ nyagbe ɔ hu ke, ‘Mawu ligbi ngua a’ kɛ “Harmagedon.” (Kpojemi 16:14, 16) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jamihi fuu li nɔ́ nɛ nyagbe ɔ tsɔɔ, nɛ ni komɛ hu kaa a yi mi nɛ a deɔ níhi nɛ ngɛ gbeye kɛ kɔ nyagbe ɔ he. Se Baiblo ɔ ha nɛ wa na nɔ́ nyagbe ɔ tsɔɔ kɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ we ɔ heii. Mawu munyu ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa naa kaa nyagbe ɔ su ta. Bua jɔmi sane ji kaa, e tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa maa pee ha kɛ ná yi baami! Se kekleekle ɔ, ha nɛ wa susu ní komɛ nɛ nihi deɔ ngɛ nyagbe ɔ he, kɛ nɔ́ nɛ nyagbe ɔ tsɔɔ tutuutu ɔ he nɛ waa hyɛ. Ke Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “nyagbe ɔ” tsu ní ɔ, mɛni tutuutu e tsɔɔ?

NƆ́ NƐ NYAGBE Ɔ TSƆƆ WE

  1. NYAGBE Ɔ TSƆƆ WE KAA A KƐ LA MA KPATA ZUGBA A HƐ MI.

    Baiblo ɔ de ke: “[Mawu] ngɔ je ɔ ngɔ ma e sisi tomi ɔ nɔ kpɛii, nɛ a be jee ngɛ lejɛ ɔ gblegbleegble.” (La 104:5) Ngmami nɛ ɔ kɛ ngmami kpahi maa nɔ mi kɛ haa wɔ kaa Mawu be zugba a hɛ mi kpatae, nɛ e be blɔ ngmɛe nɛ nɔ ko nɛ kpata zugba a hɛ mi kɔkɔɔkɔ!Fiɛlɔ 1:4; Yesaya 45:18.

  2. NYAGBE Ɔ BE BAE KƐKƐ NƐ BLƆ NYA TOMI KO BE HE.

    Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu to be pɔtɛɛ nɛ nyagbe ɔ maa ba. Baiblo ɔ de ke: “Se jamɛ a ligbi ɔ, loo ngmlɛfia a, nɔ ko li; hiɔwe bɔfo ɔmɛ li, Bi ɔ hu li, ja Tsɛ ɔ pɛ. Nyɛɛ hyɛ saminya, nyɛɛ huɔ, ejakaa nyɛ li be mi nɛ ngmlɛfia a maa su.” (Marko 13:32, 33) E ngɛ heii kaa, Mawu (“Tsɛ ɔ”) to be loo “ngmlɛfia” pɔtɛɛ nɛ e kɛ nyagbe ɔ maa ba.

  3. PI NIMLI ALOO NÍ KOMƐ NƐ JE HIƆWE NƐ MA HA NYAGBE Ɔ MAA BA.

    Mɛni maa ngɔ nyagbe ɔ kɛ ba? Kpojemi 19:11 ɔ de ke: “I na nɛ a bli hiɔwe nya, kɛkɛ nɛ ma hyɛ ɔ, okpɔngɔ hiɔ ko ji nɛ. Nɔ nɛ hii si ngɛ nɔ ɔ biɛ ji Anɔkualetsɛ kɛ Dalɔ.” Kuku 19 ɔ tsa nɔ ke: “Enɛ ɔ se ɔ, i na lohwe awi yelɔ ɔ, kɛ je nɛ ɔ mi matsɛmɛ ɔmɛ, kɛ a tabo ɔmɛ nɛ a bua a he nya, konɛ a gba ta ngɔ wo nɔ nɛ hii si ngɛ okpɔngɔ ɔ nɔ ɔ, kɛ lɛ hu e tabo ɔ.” (Kpojemi 19:11-21) E ngɛ mi kaa nɔ́ nɛ a tu he munyu ngɛ hiɛ ɔ ji okadi peemi mi nɔ́ mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa na nɔ́ nɛ e tsɔɔ. E tsɔɔ kaa Mawu maa tsɔ e hiɔwe bɔfo ɔmɛ konɛ a ba kpata e he nyɛli ɔmɛ a hɛ mi.

Baiblo sɛ gbi nɛ kɔɔ nyagbe ɔ he ɔ ji sane kpakpa se pi sane yaya

NƆ́ NƐ NYAGBE Ɔ TSƆƆ

  1. ADESA NƆ YEMI NƐ YI MANYE Ɔ MAA BA NYAGBE.

    Baiblo ɔ tsɔɔ mi ke: “Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ e se be poe gblegbleegble. Matsɛ yemi nɛ ɔ, nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ye e nɔ; e ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.” (Daniel 2:44) Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ mi kɛ sɛ hlami ngɛ oti 3 ɔ mi ɔ, a ma kpata “je nɛ ɔ mi matsɛmɛ ɔmɛ, kɛ a tabo ɔmɛ nɛ a bua a he nya, konɛ a gba ta ngɔ wo nɔ nɛ hii si ngɛ okpɔngɔ ɔ nɔ ɔ, kɛ lɛ hu e tabo ɔ” a hɛ mi.Kpojemi 19:19.

  2. TA HWUMI, AWI YEMI, KƐ DAMI SANE NƐ A YI SE MAA PO.

    ‘Mawu ma ha ta se maa po ngɛ je ɔ mi tsuo.’ (La 46:9) “Dali, kɛ nimli kpakpahi ji ni nɛmɛ nɛ maa hi zugba nɛ ɔ nɔ. Se yiwutsotsɛmɛ, kɛ yayami peeli lɛɛ Mawu ma kpata a hɛ mi kaa bɔ nɛ a hiaa tso ngɛ zu mi kɛ fɔɔ si ɔ.” (Abɛ 2:21, 22) “Hyɛ, i ngɛ níhi tsuo pee ehe!”Kpojemi 21:4, 5.

  3. A MA KPATA JAMIHI NƐ A PEE WE MAWU SUƆMI NYA NÍ, NƐ A SISIƆ NIHI Ɔ A HƐ MI.

    ‘Gbali ɔmɛ a sɛ gbi ɔ, lakpa sɔuu: nɛ osɔfo ɔmɛ kɛ a he wami yeɔ nihi a nɔ . . . Se nyagbe ɔ, kɛ a maa pee kɛɛ?’ (Yeremia 5:31) ‘Nihi babauu ma de mi ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ ke, “Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ! Pi o biɛ mi nɛ wa fiɛ Mawu munyu ɔ ngɛ lo? Pi o biɛ mi nɛ wa hia mumi yayamihi ngɛ lo? Nɛ pi mo o biɛ mi nɛ wa pee nyakpɛ ní fuu ngɛ lo?” Kɛkɛ ɔ, imi hu ma de mɛ ke, “I li nyɛ! Nyɛɛ je ye nɔ, nyɛ nihi nɛ nyɛ peeɔ níhi nɛ dɛ blɔ!”’Mateo 7:21-23.

  4. A MA KPATA NIHI NƐ A FĨƆ NÍ YAYAHI NƐ YAA NƆ NGƐ JE Ɔ MI Ɔ SE Ɔ A HƐ MI.

    Yesu Kristo de ke: “Nɔ́ nɛ nɔ nɛ a da kɛ bu mɛ fɔ ji nɛ ɔ nɛ: la a ba je ɔ mi, se adesa suɔ diblii ɔ mohu pe la a, ejakaa a peeɔ yayami.” (Yohane 3:19) Baiblo ɔ tu hɛ mi kpatami ko nɛ ba je ɔ tsuo nɔ ngɛ anɔkualetsɛ Noa be ɔ mi ɔ he munyu. ‘Nyu kpekpemi ɔ a kɛ kpata jamɛ a be ɔ mi je ɔ hɛ mi. Se hiɔwe kɛ zugba a nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ, munyu nɛ je Mawu nya a nɔuu lɛ hɛɛ mɛ kɛ to ha la, nɛ a kɛ mɛ to kɛ yaa su kojomi kɛ nimli nɛ kua Mawu ɔ a hɛ mi kpatami ligbi ɔ.’2 Petro 3:5-7.

Kadi kaa a ngɔ ‘kojomi kɛ hɛ mi kpatami ligbi ɔ’ kɛ to ‘je ɔ’ hɛ mi kpatami nɛ ba ngɛ Noa be ɔ mi ɔ he. Mɛni je nɛ a kpata hɛ mi ɔ? A kpataa we wa zugba nɛ ɔ hɛ mi; mohu ɔ, a ‘kpata nimli nɛ kua Mawu’ loo Mawu he nyɛli ɔmɛ a hɛ mi. Jã kɛ̃ nɛ a ma kpata nihi nɛ a ji Mawu he nyɛli ɔ a hɛ mi ngɛ Mawu ‘kojomi ligbi’ nɛ ma a mi. Se Mawu huɛmɛ lɛɛ, a ma ná yi baami kaa bɔ nɛ Noa kɛ e weku ɔ ná yi baami ɔ.Mateo 24:37-42.

Mo susu bɔ nɛ zugba a nɔ maa pee bua jɔmi ha ke Mawu je yayami peeli tsuo kɛ je ɔ he nɛ o hyɛ! E ngɛ heii kaa Baiblo sɛ gbi nɛ kɔɔ nyagbe ɔ he ɔ ji sane kpakpa se pi sane yaya. Eko ɔ, loloolo ɔ, o ma bi ke: ‘Anɛ Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ be nɛ nyagbe ɔ maa ba lo? Anɛ nyagbe ɔ su ta lo? Mɛni ma pee konɛ ma ná yi baami?’