Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

BAIBLO Ɔ TSAKEƆ NIHI A SI HIMI

Ye Bua Jɔ Hetohi Nɛ A Ngɛ Heii Nɛ Sisi Numi Ngɛ He Nɛ Baiblo ɔ Kɛ Ha A He

Ye Bua Jɔ Hetohi Nɛ A Ngɛ Heii Nɛ Sisi Numi Ngɛ He Nɛ Baiblo ɔ Kɛ Ha A He
  • JEHA NƐ A FƆ LƐ: 1948

  • HE NƐ E JE: HUNGARY

  • BƆ NƐ E NGƐ HA BE KO NƐ BE: I HLA KAA MA NÁ SANE BIMI NƐ A HE HIA AMƐ A HETO

BƆ NƐ I NGƐ HA BE KO NƐ BE:

A fɔ mi ngɛ Székesfehérvár ngɛ Hungary. A to ma nɛ ɔ si maa pee jeha 1,000 ji nɛ ɔ, nɛ e ngɛ yi nɔ sanehi babauu nɛ ngɛ bua jɔmi. Se aywilɛho sane ji kaa, loloolo ɔ, i kaiɔ níhi nɛ ya nɔ ngɛ je mi ta nɛ to nɔ enyɔ ɔ mi ɔ.

Ye nɛ̃ kɛ ye nã nɛ a tsɔse mi ngɛ ye jokuɛwi a si. I hɛ jaa ngɛ a he daa, titli ɔ, ye nã nɛ a tsɛɛ lɛ Elisabeth ɔ. E du Mawu gbeye yemi kɛ wo ye mi. Kɛ je be nɛ i ye jeha etɛ ɔ, i kɛ lɛ peeɔ kake kɛ tĩɔ Nyɔmtsɛ ɔ Sɔlemi ɔ mi daa gbɔkuɛ. Se benɛ e piɛ bɔɔ nɛ ma ye jeha 30 ɔ loko i ba nu jamɛ a sɔlemi ɔ sisi.

I ya hi ye nɛ̃ kɛ ye nã ngɔ ejakaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, ye fɔli kɛ a be tsuo ngɛ ní tsue konɛ a nyɛ nɛ a he we. Hɔ enyɔne ngɛ nyɔhiɔ tsuaa nyɔhiɔ mi ɔ, wa weku ɔ tsuo blaa kɛ yeɔ ní. Ye bua jɔɔ jamɛ a he nya buami ɔ he wawɛɛ.

Ngɛ jeha 1958 mi ɔ, nɔ́ nɛ ye fɔli ɔmɛ ngɛ blɔ hyɛe ɔ ba mi; a he we, nɛ wɔ nihi etɛ ɔ tsuo wa hia kɛ ya hi mi. Jehanɛ ɔ, ye bua ba jɔ kaa i kɛ ye fɔli ɔmɛ ma bla kɛ hi si! Se ngɛ nyɔhiɔ ekpa pɛ se ɔ, ye bua jɔmi ɔ tsuo se po. Hiɔ nɛ ji kansa a gbe ye papaa.

Enɛ ɔ hao mi wawɛɛ. I kai kaa i sɔle ke: “Mawu, I kpa mo pɛɛ nɛ o he ye tsɛ ɔ yi wami. I hia lɛ wawɛɛ. Mɛni he je nɛ o bui ye sɔlemi ɔmɛ tue ɔ?” I suɔ wawɛɛ kaa ma le he nɛ ye papaa ngɛ. Lɔ ɔ he ɔ, i bi ye he ke: ‘E ho hiɔwe ya lo? Aloo, anɛ e be wami mi hie hu kulaa lo?’ Ke i na jokuɛwi kpahi nɛ a tsɛmɛ ngɛ loloolo ɔ, ye hɛ jaa.

Lɔ ɔ ji kaa daa ligbi ɔ, i yaa gɔ ɔ mi, nɛ i pee jã jehahi fuu. I kplaa si ngɛ ye papaa gɔ ɔ nɔ nɛ i sɔleɔ ke: “Mawu, i kpa mo pɛɛ, i suɔ kaa ma le he nɛ ye papaa ngɛ.” I sɔleɔ hu kaa Mawu nɛ ye bua mi nɛ ma le nɔ́ he je nɛ adesa ngɛ wami mi ɔ.

Benɛ i ye jeha 13 ɔ, i to ye yi mi kaa ma kase Germany gbi. Ye susumi ji kaa ma ná ye sane bimi ɔmɛ a hetohi ngɛ womihi babauu nɛ a pee ngɛ Germany gbi mi ɔ mi. I je ye ní kasemi ɔ sisi ngɛ jeha 1967 ɔ mi, ngɛ ma ko nɛ ji Jena nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e piɛɛ East Germany he ɔ mi. I bɔ mɔde nɛ i kane womihi nɛ Germany womi mi nile li ngma a, titli ɔ, womihi nɛ kɔɔ nɔ́ he je nɛ adesa ngɛ wami mi ɔ he ɔ. E ngɛ mi kaa ye bua jɔ níhi nɛ i kane ɔ ekomɛ a he mohu lɛɛ, se eko be nɛ ha ye tsui nɔ ye mi. Lɔ ɔ he ɔ, i ya nɔ nɛ i sɔle konɛ ma ná ye sane bimi ɔmɛ a hetohi.

BƆ NƐ BAIBLO Ɔ TSAKE YE SI HIMI HA:

Ngɛ jeha 1970 mi ɔ, i kpale ba Hungary ekohu, nɛ lejɛ ɔ nɛ i kɛ Rose nɛ pee se ɔ, e ba pee ye yo ɔ kpe ngɛ. Jamɛ a be ɔ, Hungary ma a ngɛ Kɔmiunisi nɔ yemi sisi. Benɛ wa sɛ gba si himi mi be bɔɔ se ɔ, i kɛ Rose tsuo tu fo kɛ ho Austria ya. Wa to wa yi mi kaa wa maa je lejɛ ɔ kɛ ho Sydney ngɛ Australia, he nɛ ye yayo nyɛminyumu ɔ ngɛ ɔ.

E kɛ we kulaa nɛ i ná ní tsumi ngɛ Austria. Ligbi ko ɔ, nɔ ko nɛ i kɛ lɛ tsuɔ ní ɔ de mi ke ma nyɛ ma ná ye sane bimi ɔmɛ tsuo a heto ngɛ Baiblo ɔ mi. E ha mi Baiblo kasemi womi komɛ, nɛ i kɛ bua jɔmi kane womi ɔmɛ tsuo oya. I suɔ kaa ma kase ní fuu. Lɔ ɔ he ɔ, i ngma sɛ womi kɛ ya ha nihi nɛ a pee womi ɔ, nɛ ji Yehowa Odasefohi kaa a ba ha mi womi ɔ fuu.

Ngɛ ligbi nɛ wa gba si himi ɔ ye jeha kake ɔ nɔ ɔ, Austria niheyo ko nɛ ji Odasefo no ɔ ba slaa wɔ. E kɛ womihi nɛ i sɛ ɔ ba ha mi, nɛ e de kaa e maa suɔ nɛ e kɛ mi nɛ kase Baiblo ɔ, nɛ i kplɛɛ nɔ. Akɛnɛ ní kasemi ɔ he hia mi he je ɔ, waa kɛ ngmlɛfia eywiɛ kaseɔ ní si enyɔ daa otsi!

Ye bua jɔ níhi nɛ Odasefo ɔmɛ tsɔɔ mi kɛ je Baiblo ɔ mi ɔ he. Benɛ a tsɔɔ mi Yehowa biɛ ngɛ ye Hungary Baiblo ɔ mi ɔ, e pee mi nyakpɛ. Ngɛ jeha 27 tsuo nɛ i kɛ ya sɔlemi ɔ, i nui Mawu biɛ gblee. Ye bua jɔ ye sane bimi ɔmɛ a hetohi nɛ a ngɛ heii nɛ sisi numi ngɛ he nɛ Baiblo ɔ kɛ ha a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, i kase kaa ni gbogboe ɔmɛ lɛɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko, a ngɛ kaa nihi nɛ a ngɛ mahe hwɔe. (Fiɛlɔ 9:5, 10; Yohane 11:11-15) I kase hu kaa Baiblo ɔ wo si kaa ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, “nɔ ko be gboe hu.” (Kpojemi 21:3, 4) I ngɛ blɔ hyɛe kaa ma na ye tsɛ ɔ eko hu, ejakaa ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, “adesahi tsuo maa te si kɛ je gbeje”Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 24:15.

Rose je e suɔmi mi nɛ e ba piɛ ye he kɛ kase Baiblo ɔ. Wa ya wa hɛ mi mlamlaamla, lɔ ɔ he ɔ, waa kɛ nyɔhiɔ enyɔ pɛ kase womi ɔ tsuo! Wa ya kpehi nɛ Odasefohi ɔmɛ peeɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ tsuo. Wa bua jɔ suɔmi, yemi kɛ bua mi su, kɛ kake peemi nɛ ngɛ Yehowa Odasefo ɔmɛ a kpɛti ɔ he wawɛɛ.Yohane 13:34, 35.

Ngɛ jeha 1976 mi ɔ, a ngmɛ i kɛ Rose blɔ nɛ wa ya Australia. Amlɔ nɔuu nɛ wa hla Yehowa Odasefohi a se blɔ. Odasefohi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ he wɔ atuu. Ngɛ jeha 1978 ɔ mi ɔ, wa ba pee Odasefohi.

BƆ NƐ E YE BUA MI HA:

Amlɔ nɛ ɔ, i ná sane bimihi nɛ a ngɛ mi haoe jehahi babauu ɔ a hetohi. Yehowa Mawu nɛ i hɛ kɛ su e he ɔ, ha i ná Tsɛ nɛ pe kulaa. (Yakobo 4:8) Jehanɛ hu, hɛ nɔ kami nɛ i ngɛ kaa ma na ye tsɛ nɛ fɔ mi ɔ ngɛ je ehe nɛ maa ba a mi ɔ haa ye bua jɔɔ wawɛɛ.Yohane 5:28, 29.

Ngɛ jeha 1989 ɔ mi ɔ, i kɛ ye yo Rose kpɛ wa yi mi kaa wa maa kpale kɛ ya wa ma nɛ ji Hungary ɔ mi ekohu, konɛ wa ya fiɛɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he ní kɛ ha wa weku li kɛ wa huɛmɛ kɛ ni kpahi. Kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, wa ná he blɔ nɛ waa kɛ nihi lafahi abɔ kase Baiblo ɔ. A kpɛti nihi nɛ a hiɛ pe 70 ji nihi nɛ a ba piɛ wa he kɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe, nɛ ye yayo hu piɛ he.

I kɛ jeha 17 sɔuu sɔle konɛ ma ná ye sane bimi ɔmɛ a hetohi. Jeha 39 be, nɛ loloolo ɔ, i ngɛ sɔlee. Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ i sɔleɔ ke: “I naa mo si, ye hiɔwe Tsɛ, kaa o bu ye sɔlemihi nɛ i sɔle ngɛ ye jokuɛwi a si ɔ tsuo tue.”