Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Mɛni Suhi Nɛ Mawu Ngɛ?

Mɛni Suhi Nɛ Mawu Ngɛ?

Ke wa susuɔ suhi nɛ nɔ ko ngɛ ɔ he ɔ, e haa nɛ wa leɔ bɔ nɛ nɔ ɔ ngɛ ha tutuutu, nɛ huɛ bɔmi gbagbanii hii waa kɛ lɛ wa kpɛti. Jã kɛ̃ nɛ Yehowa su ɔmɛ nɛ wa ma ba le ɔ hu ma ha nɛ waa le bɔ nɛ e ngɛ ha tutuutu, nɛ lɔ ɔ ma ha huɛ bɔmi gbagbanii maa hi waa kɛ lɛ wa kpɛti. Mawu su ɔmɛ tsuo ngɛ nyakpɛ wawɛɛ, se su eywiɛ nɛ ɔmɛ: he wami, nile, dami sane yemi, kɛ suɔmi ji e suhi nɛ a sa kadimi wawɛɛ.

MAWU NGƐ HE WAMI

“Nyɔmtsɛ Mawu, mo lɛ o kɛ o he wami kpetekpleenyɛ pee hiɔwe kɛ zugba; nɔ́ ko nɔ́ ko peemi wɛ ha mo.”​YEREMIA 32:17.

E ngɛ heii kaa wa naa he wami nɛ Mawu ngɛ kɛ gu níhi nɛ e bɔ ɔmɛ a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke pu ngɛ tsoe nɛ o ba da si ngɛ nɔ ɔ, kɛ o nuɔ he haa kɛɛ? O nuɔ pu la a he wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa he wami ɔ he o ngɛ nue ɔ nɛ. He wami enyɛmɛ pu ɔ hɛɛ? A tsɔɔ kaa pu ɔ kpɛti dɔɔ la maa pee kaa 15,000,000°C (e dɔ la pe nyu nɛ ngɛ fiae si 150,000 sɔuu.) Ngɛ tsuifia fɛɛ tsuifia mi ɔ, he wami nɛ jeɔ pu ɔ mi ɔ ngɛ kaa oplɛmi akpeakpe lafahi abɔ nɛ a pɛ si kake.

Se kɛ̃ ɔ, ke a ngɔ pu ɔ kɛ to dodoehi ayɔ akpehi abɔ nɛ ngɛ ɔ he ɔ, pu ɔ klee we kulaa. Je mi si kpali tsɔɔ nya kaa, UY Scuti ji dodoehi nɛ a kle ɔmɛ a kpɛti kake. A tsɔɔ kaa dodoe nɛ ɔ bli pe pu ɔ maa pee si 1,700 sɔuu. A tsɔɔ kaa ke a ngɔ UY Scuti ma he nɛ pu ɔ ngɛ ɔ, e maa ha zugba a kɛ si bɔlemi dodoe kpa nɛ ji Jupiter a nɔ kulaa. Eko ɔ, enɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa nuɔ munyu nɛ Yeremia ngma kaa Yehowa Mawu kɛ he wami kpetekpleenyɛ pee hiɔwe kɛ zugba, nɛ ji, je ɔ tsuo ɔ sisi.

Kɛ wa náa Mawu he wami ɔ he se ha kɛɛ? Adesa wami daa si ngɛ Mawu nibɔ níhi nɛ a naa kaa pu ɔ kɛ níhi tsuo nɛ a ngɛ nyakpɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ. Kɛ piɛɛ he hu ɔ, wa náa Mawu he wami ɔ he se kaa ni kakaakahi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Mawu ha Yesu he wami nɛ e kɛ pee nyakpɛ níhi komɛ. Ngmami ɔ de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, hɛ yuyuili ngɛ nɔ́ hyɛe, nɛ glɔtsɛmɛ ngɛ nyɛɛe, kpititsɛmɛ a he ngɛ tsɔe, nɛ nihi nɛ a nui nɔ́ ngɛ nɔ́ nue, a ngɛ gbogboehi a si tlee.” (Mateo 11:5) Mwɔnɛ ɔ hu nɛɛ? Ngmami ɔ tsɔɔ kaa “Ni nɛmɛ nɛ gbɔjɔ, nɛ pɔ tɔ mɛ ɔ, e haa mɛ he wami.” E tsa nɔ ke: ‘Ni nɛmɛ nɛ ngɔɔ a hɛ ngɔ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, a naa he wami he.’ (Yesaya 40:29, 31) Mawu ma nyɛ ma ha wɔ “he wami nɛ pe adesahi a nɔ́ ɔ” konɛ wa nyɛ nɛ waa da kahi a nya aloo nɛ wa fĩ si ngɛ si himihi nɛ a mi wa amɛ a mi (2 Korinto Bi 4:7) Anɛ o susuu we kaa e sa nɛ o hɛ kɛ su Mawu nɛ e ngɛ suɔmi nɛ e ngɔɔ e he wami nɛ se pui ɔ kɛ yeɔ bua wɔ ɔ he lo?

MAWU NGƐ NILE

‘Yehowa, hyɛ kaa o pee níhi babauu! Nile o kɛ pee lɛ tsuo pɛpɛɛpɛ.’​LA 104:24.

Ke wa ya nɔ nɛ wa kase níhi nɛ Mawu bɔ ɔmɛ a he ní ɔ, e haa nɛ wa náa bu nɛ mi kuɔ kɛ ha nile nɛ Mawu ngɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, je mi si kpali komɛ kase ɔ Yehowa nibɔ ní ɔmɛ a he ní nɛ mɛ hu a kɛ peeɔ ní kpahi, kɛ je abui kɛ ya si ɛloplee nɔ.

Adesa hɛ ngmɛ nɛ Mawu bɔ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ nitsɛ

Bɔ nɛ Mawu to wa nɔmlɔ tso ɔ he blɔ nya ha a ha nɛ wa na kaa nile nɛ Mawu ngɛ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ nitsɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, susu bɔ nɛ bimwɔyo plɛɔ kɛ waa ha a he nɛ o hyɛ. Kekleekle ɔ, e jeɔ sisi kɛ jeɔ muɔloku kake mi. Muɔloku nɛ ɔ mi ba gba a nyafinyafi nɛ a jeɔ a sibi wawɛɛ. Se be nɛ behi ngɛ mi pue ɔ, muɔloku nyafinyafi nɛ ɔmɛ ba peeɔ panihi slɔɔtoslɔɔtohi fuu ngɛ wa nɔmlɔ tso ɔ mi. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, kɛkɛ e bɔni bimwɔyo peemi. Ngɛ nyɔhiɔ nɛɛ pɛ mi ɔ, muɔloku nɛ ɔ ba peeɔ bimwɔyo. Bɔ nɛ Mawu kɛ nile to nɔmlɔ tso ɔ he blɔ nya ha a ha nɛ nihi fuu kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ngmalɔ ko de ɔ kpa gbi, e de ke: “I ngɛ o yi jee, ejakaa bɔ nɛ o plɛ kɛ bɔ mi ɔ, e ngɛ gbeye, nɛ e ngɛ nyakpɛ hulɔ.”​—La 139:14.

Kɛ wa náa Mawu nile ɔ he se ha kɛɛ? Bɔlɔ ɔ le níhi nɛ wa hia nɛ ma ha nɛ wa ná bua jɔmi. Akɛnɛ e ngɛ nile nɛ mi kuɔ kɛ nɔ́ sisi numi he je ɔ, e ha wɔ ga womi nɛ nile ngɛ mi ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngmami ɔ de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ . . . nyɛɛ ngɔ kɛ pa nyɛ sibi faa.” (Kolose Bi 3:13) Anɛ nile ngɛ ga womi nɛ ɔ mi lo? Ee. Dɔkitahi tsɔɔ nya kaa ke waa kɛ tɔmihi paa a, wa ma nyɛ maa hwɔɔ mahe saminya nɛ wa be tsui hiɔ náe hulɔ. Jehanɛ hu ɔ, e be hae nɛ wa ná juɛmi mi nyagba kɛ hiɔ kpa komɛ. Mawu ngɛ kaa nile lɔ ko nɛ e susuɔ e huɛmɛ a he. E yeɔ bua wɔ nɛ e woɔ wɔ ga kpakpahi nɛ wa ma ná he se. (2 Timoteo 3:16, 17) Anɛ pi huɛ kaa kikɛ nɛ o ngɛ hlae lo?

MAWU YEƆ DAMI SANE

‘Yehowa suɔ nɔ́ nɛ da.’​LA 37:28.

Mawu peeɔ nɔ́ nɛ da be fɛɛ be. Ngmami ɔ de ke: “Anɛ Mawu maa pee yi wu tso ní lo? anɛ Ope ɔ maa pee nɔ́ nɛ dɛ blɔ lo?” (Hiob 34:10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu kojo ɔ ngɛ dami nya, kaa bɔ nɛ la tsɛ ɔ tsɔɔ ɔ, e de ngɛ Yehowa he ke: “O kojoɔ je ma amɛ pɛpɛɛpɛ nɛ nɔ hɛ mi hyɛmi be mi.” (La 67:4) Akɛnɛ ‘Yehowa hyɛɛ tsui mi’ he je ɔ, wa be nyɛe maa pee osato kɛ sisi lɛ ejakaa e naa anɔkuale ɔ be fɛɛ be nɛ e kɛ dami sane yemi kojo ɔ. (1 Samuel 16:7) Kɛ piɛɛ he hu ɔ, Mawu naa dami sane nɛ a yi kɛ nɔ sisimi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi ɔ tsuo, nɛ e wo si kaa e ma ‘kpata yiwutsotsɛmɛ, kɛ yayami peeli nɛ ɔmɛ a hɛ mi.’​—Abɛ 2:22.

Se kɛ̃ ɔ, Mawu kɛ oya yemi kojo we nihi konɛ e kpata a hɛ mi. E naa mɔbɔ ngɛ be nɛ sa mi. Baiblo ɔ de ke: ‘Yehowa naa mɔbɔ; e mi mi hi,’ ke yayami peelɔ ko po tsake e tsui ɔ, e naa lɛ mɔbɔ. Anɛ pi dami sane yemi ji nɛ ɔ lo?​—La 103:8; 2 Petro 3:9.

Kɛ wa náa dami sane nɛ Mawu yeɔ ɔ he se ha kɛɛ? Bɔfo Petro ngma ke: “Mawu hlɛ nɔ mi, mohu ɔ, ngɛ ma fɛɛ ma mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ lɛ gbeye nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da a, e kplɛɛɔ e nɔ.” (Ní Tsumi 10:34, 35) Wa náa dami sane nɛ Mawu yeɔ ɔ he se ejakaa e hlɛ nɔ mi loo e hyɛ we nɔ hɛ mi. Bɔ fɛɛ bɔ nɛ wa he womi nɔ su ngɛ ha, ma nɛ wa je mi, he nɛ wa ya sukuu kɛ ta, aloo blɔ nya nɛ wa hɛɛ ɔ, e ma nyɛ maa kplɛɛ wa nɔ kaa waa pee e sɔmɔli.

Mawu hyɛ we nɔ hɛ mi. He nɛ wa je, kɛ blɔ nya fɛɛ blɔ nya nɛ wa hɛɛ ɔ, wa ma nyɛ ma ná e su nɛ ɔ he se

Akɛnɛ Mawu suɔ nɛ waa nu e dami sane yemi ɔ sisi nɛ wa ná he se he je ɔ, e ha wɔ nɔ́ ko nɛ a tsɛɛ ke he nile. Ngmami ɔ kale he nile nɛ ɔ kaa e ji mlaa nɛ́ a ‘ngma ngɔ wo wa tsui mi,’ nɛ e ‘yeɔ odase’ ngɛ bɔ nɛ wa ba a wa je mi ha a he. (Roma Bi 2:15) Kɛ wa náa he se ha kɛɛ? Ke wa tsɔse wa he nile ɔ, e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa yu wa he ngɛ oslaahi a he loo ngɛ ní peepeehi nɛ sɛ ɔ a he. Nɛ ke wa pee tɔmi ko po ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ wa pia wa he nɛ waa pee tsakemi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa nu bɔ nɛ Mawu yeɔ dami sane ha a sisi ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ wa maa hɛ kɛ su e he!

MAWU JI SUƆMI

“Mawu ji suɔmi.”​1 YOHANE 4:8.

Mawu ngɛ he wami, nile, nɛ e yeɔ dami sane hulɔ, se Baiblo ɔ de we kaa Mawu ji he wami, nile, loo dami sane yemi. Mohu ɔ, e de ke e ji suɔmi. Mɛni he je? Ejakaa ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ma nyɛ ma de ke Mawu he wami ɔ haa nɛ e peeɔ nɔ́ ko, nɛ dami sane yemi kɛ nile nɛ e ngɛ ɔ nɛ kudɔɔ bɔ nɛ e peeɔ e ní ha. Se suɔmi nɛ Yehowa ngɛ ɔ lɛ kanya a lɛ nɛ e peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́. Suɔmi kudɔɔ níhi tsuo nɛ Mawu peeɔ.

E ngɛ mi kaa nɔ́ ko nɔ́ ko hia we Yehowa mohu lɛɛ, se suɔmi nɛ e ngɛ ɔ kanya lɛ nɛ e bɔ bɔfohi ngɛ hiɔwe kɛ adesahi ngɛ zugba a nɔ, konɛ a ná e suɔmi ɔ he se. E je blɔ nɛ e dla zugba a nɔ konɛ adesahi nɛ a hi nɔ. Nɛ e ya nɔ nɛ e je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ adesahi nɛ “e haa nɛ e pu ɔ jeɔ ngɛ yayami peeli kɛ kpakpa peeli tsuo a nɔ, nɛ e haa nɛ hiɔmi nɛɛ kɛ haa dali kɛ nihi nɛ a dɛ tsuo.”​—Mateo 5:45.

Jehanɛ hu ɔ, “Yehowa mi mi hi wawɛɛ nɛ e ji mɔbɔ nalɔ.” (Yakobo 5:11) E je ɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi hlaa e se blɔ nɛ a hɛɛ kɛ suu e he ɔ. Mawu naa nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ fɛɛ nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “e susuɔ o he.”​1 Petro 5:7.

Kɛ wa náa Mawu suɔmi ɔ he se ha kɛɛ? Wa náa pu ɔ nɛ e kpɛ ɔ he se. Ke wa nu nɛ bimwɔyo ko ngɛ muɔe ɔ, wa bua jɔɔ. Ke wa weku nɔ ko je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ ɔ, wa bua jɔɔ. Níhi nɛ a wo ta nɛ ɔmɛ he hia we tsɔ mohu lɛɛ, se a haa nɛ wa náa bua jɔmi ngɛ si himi mi.

Jehanɛ se hu ɔ, wa náa Mawu suɔmi ɔ he se ngɛ blɔ kpa ko nɔ. Lɔ ɔ ji sɔlemi. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛ ko pee yeyeeye ngɛ nɔ́ ko nɔ́ ko he, se mohu ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi ɔ, nyɛɛ gu sɔlemi kɛ pɛɛ kpami nɛ mi wa kɛ sina nɔ kɛ ha nɛ Mawu nɛ e le nyɛ ní bimi ɔmɛ.” Kaa tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ, e suɔ nɛ wa hla yemi kɛ buami kɛ je e ngɔ ngɛ nyagbahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔmɛ a he. Akɛnɛ Yehowa ngɛ suɔmi nitsɛ kɛ ha wɔ he je ɔ, e wo si kaa e ma ha wɔ ‘e tue mi jɔmi ɔ nɛ pã níhi a sisi numi tsuo ɔ.’​—Filipi Bi 4:6, 7.

Anɛ Mawu suhi titli nɛ ji e he wami, nile, dami sane yemi, kɛ suɔmi nɛ e ngɛ nɛ wa susu a he kpiti nɛ ɔ ha we nɛ o le bɔ nɛ Mawu ngɛ ha tutuutu lo? Moo ya nɔ nɛ o kase níhi nɛ Mawu pee kɛ níhi nɛ e be kɛe nɛ e maa pee hwɔɔ se ɔ he ní. Ke o pee jã a, suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi maa wa wawɛɛ.

MƐNI SUHI NƐ MAWU NGƐ? Yehowa ngɛ he wami, nile, nɛ e yeɔ dami sane pe nɔ fɛɛ nɔ. Se e su nɛ sa kadimi titli ji suɔmi