Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

E Be Be Aloo E Se Be?

E Be Be Aloo E Se Be?

JE MI SI KPAMI

BAIBLO Ɔ PI JE MI SI KPAMI WOMI, SE KE E NGƐ JE MI SI KPAMI HE MUNYU TUE Ɔ, NÍHI NƐ E DEƆ Ɔ DA KƐ PI SI. MO SUSU NƆ HYƐMI NÍHI BƆƆ KOMƐ A HE NƐ O HYƐ.

Anɛ je mluku ɔ tsuo ɔ ngɛ sisije lo?

Be ko nɛ be ɔ, je mi si kpali komɛ nɛ a he biɛ he ye wawɛɛ kaa heto ɔ ji dɛbi. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ ke wa ma de ɔ, a kpɛti ni hiɛhiɛ kplɛɛ nɔ kaa je ɔ ngɛ sisi je. Baiblo tsɔɔ kaa niinɛ je nɛ ɔ ngɛ sisije.​—1 Mose 1:1.

Kɛ zugba fɔɔ si ha kɛɛ?

Blema a, nihi babauu susu kaa zugba a ngɛ tɛtlɛɛ. Ngɛ jeha lafa enuɔ L.F.K. ɔ mi ɔ, Hela jemi si kpali komɛ tsɔɔ kaa je ɔ ngɛ lukutuu. Se ngɛ jeha lafa kpaanyɔ L.F.K. ɔ, Baiblo mi womi ngmalɔ Yesaya tsɔɔ kaa je ɔ ngɛ “lukutuu” momo.​—Yesaya 40:22, NW.

Anɛ dodoe ɔmɛ kɛ ní kpahi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ ma nyɛ puɛ lo?

Hela je mi si kpalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Aristotle ɔ hi si ngɛ jeha lafa eywiɛ L.F.K. ɔ mi. E susu kaa zugba a nɔ́ pɛ nɛ níhi ma nyɛ ma puɛ ngɛ se níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ lɛɛ a be nyɛe ma puɛ. Susu mi nɛ ɔ he si jeha lafahi abɔ. Se ngɛ jeha 1900 jeha amɛ a mi ɔ, je mi si kpali tsɔɔ kaa be nɛ be ngɛ mi pue ɔ, níhi nɛ a ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ tsuo puɛɔ. A tsɛɛ tsɔɔmi nɛ ɔ ke entropy. Lord Kelvin nɛ piɛ nihi nɛ a pee níhi a mi hlami nɛ ɔ he ɔ tsɔɔ kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ kale hiɔwe kɛ zugba kaa ‘bo momo’ ɔ sa saminya. (La 102:25, 26) Kelvin he nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ye kaa, Mawu ma nyɛ maa po e ní bɔ níhi a he piɛ konɛ a hɛ mi ko kpata.​—Fiɛlɔ 1:4.

Mɛni lɛ hɛɛ wa si bɔle mi dodoe ɔmɛ nɛ zugba a hu piɛ he ɔ?

Aristotle susu kaa si bɔle mi dodoehi nɛ a ngɛ ɔ tsuo hɔɔ si ngɛ a sibi mi nɛ mɛ tsuo a ngɛ nɔ́ lukutuu agbo ko mi, nɛ wa zugba a ngɛ kpɛti. Benɛ e ke suu jeha 1800 jeha amɛ a mi ɔ, je mi si kpali ba bɔni nɔ kplɛɛmi kaa si bɔlemi dodoe ɔmɛ tsuo bɛ le si nɛ nɔ́ ko hɛɛ we mɛ. Se Hiob womi ɔ nɛ a ngma ngɛ jeha 1500 L.F.K. mi ɔ tsɔɔ kaa wa Bɔlɔ ɔ, “ngɔ je ɔ ngɔ kpla si nɛ nɔ́ ko hɛɛ we lɛ.”​—Hiob 26:7.

TSOPA PEEMI

E NGƐ MI KAA BAIBLO PI TSOPA PEEMI HE WOMI MOHU LƐƐ, SE E DE NÍ KOMƐ KƐ SƐ TSOPA PEEMI HLAMI.

Hiɔtsɛmɛ a nya tsimi ngɛ he ko banee.

Mose mlaa a tsɔɔ kɛ je blema lokoo kaa, a je he womi ɔ nɔ́ hiɔtsɛmɛ kɛ je nihi a kpɛti konɛ e ko sã mɛ. Benɛ aja ba ngɛ jeha 1400 kɛ 1500 jeha amɛ a mi loko dɔkitahi na kaa e he hia nɛ a je hiɔtsɛmɛ kɛ je nihi a kpɛti. Nɛ a peeɔ jã mwɔnɛ ɔ hulɔ.​—3 Mose yi 13 kɛ yi 14.

Dɛ fɔmi kɛ he dumi ke ji kaa nɔ ko ta gbogboe ko he.

Loko e maa su jeha 1900 jeha amɛ a nyagbe ɔ, tsopa peeli tsu ɔ gbogboehi kɛ hiɔ tsɛmɛ a he ní ngɛ be kake mi, be mi nɛ a fɔ we a dɛ. Enɛ ɔ ha nɛ nihi fuu gbo. Se Mose mlaa a tsɔɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ́ maa ta gbogboe ko he ɔ he tsɔ we. E tsɔɔ kaa e sa nɛ a ngɔ nyu kɛ du nɔ ɔ he ha lɛ. Wa ma nyɛ de ke jamɛ a jami mi blɔ nɔ́ tomi ɔmɛ ha nɛ ma a he tsɔ.​—4 Mose 19:11, 19.

Falifali peemi.

Daa jeha a, mi mi plɛmi hiɔ gbeɔ jokuɛwi nɛ a he hiɛ pe 500,000, ejakaa a tui niase yami hehi a he blɔ nya saminya. Mose mlaa a tsɔɔ kaa e sɛ nɛ niase yami he nɛ hi nihi a kpɛti, nɛ e sa nɛ a tsi nɔ hulɔ.​—5 Mose 23:13.

Be nɛ a kɛ poɔ nɔ.

Mawu mlaa tsɔɔ kaa ke binyumu ɔ ye ligbi kpaanyɔ ɔ, a po lɛ. (3 Mose 12:3.) A tsɔɔ kaa ke a fɔ bimwɔyo, nɛ e ye otsi kake kɛ yaa, e muɔ ma nyɛ maa mla. E ngɛ mi kaa blema a, hiɔ tsami blɔ nɔ tomi ehehi be, se kɛ̃ ɔ, bɔ nɛ a toɔ tsui si otsi loko a poɔ binyumuwi ɔmɛ ji he piɛ pomi nitsɛ kɛ ha jokuɛ ɔmɛ.

Tsa kpa nɛ ngɛ he numihi kɛ nɔmlɔ tso mi he wami nami a kpɛti.

Tsopa peeli kɛ níhi a mi hlali tsɔɔ kaa ke nɔ ko ngɛ he numi kpakpahi kaa bua jɔmi, hɛ kɛ nɔ fɔmi, hɛ sa, nɛ e suɔ kaa e kɛ nihi a tɔmi maa pa mɛ ɔ lɔ ɔ haa nɛ nɔ náa nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Baiblo ɔ de ke: “Ke nɔ ko bua jɔ e he be tsuaa be ɔ, e ngɛ kaa tsopa nɛ haa nɔ he wami. Se daa nɛ ke nɔ pee vii ɔ, e ngɛ lɛ nitsɛ e he gbee.”​—Abɛ 17:22.