Yaa mi ní ɔ nɔ

Anɛ Baiblo ɔ Kɛ Je Mi Si Kpami Kpa Gbi Lo?

Anɛ Baiblo ɔ Kɛ Je Mi Si Kpami Kpa Gbi Lo?

Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de

 Ee, e ngɛ mi kaa Baiblo ɔ pi je mi si kpami womi mohu lɛɛ, se ke e tu je mi si kpami he munyu ɔ, e da pɛpɛɛpɛ. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi ní komɛ nɛ tsɔɔ kaa Baiblo ɔ kɛ je mi si kpami kpaa gbi ɔ he nɛ waa hyɛ. Baiblo ɔ tu je mi si kpami he ní komɛ a he munyu bemi nɛ nihi nɛ a hi si ngɛ be nɛ a ngma Baiblo ɔ mi ɔ hɛɛ susumi ekpa kulaa ngɛ he.

  •   Je ɔ ngɛ sisije. (1 Mose 1:1) Blema nyazia komɛ tsɔɔ kaa pi nɛ a bɔ je ɔ, mohu ɔ ní komɛ nɛ ya nɔ ɔ lɛ ha nɛ je ɔ ba. Babilonia bi ɔmɛ he ye kaa mawuhi nɛ́ a ha nɛ je ɔ ba a je wo enyɔ a mi. Blema nyazia kpahi hu tsɔɔ kaa hlui agbo ko mi nɛ je ɔ je kɛ ba.

  •   Mlaahi nɛ sisi numi ngɛ a he lɛ kudɔɔ je ɔ daa ligbi, se tsa pi blema mawuhi a he wami. (Hiob 38:33; Yeremia 33:25) Níhi nɛ nihi deɔ ngɛ je kɛ wɛ ɔ tsɔɔ kaa adesahi be nyɛe maa pee yi mi wami níhi nɛ sisi numi be he nɛ mawu ɔmɛ peeɔ ɔ he nɔ́ ko.

  •   Je ɔ ngɛ kɔɔhiɔ mi nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko hɛɛ we lɛ. (Hiob 26:7) Nihi fuu nɛ a hi si blema a he ye kaa je ɔ ngɛ pɛtɛɛ kaa apawa, nɛ oblai ko aloo lohwe ko kaa pu mi na aloo ahlu hɛɛ lɛ.

  •   Nyu nɛ ngɛ pahi a mi ɔ tsake ɔ kɛ yaa kɔɔhiɔ mi nɛ e ya peeɔ bɔku, nɛ e kpale nɛɔ kɛ pueɔ zugba a nɔ kaa hiɔmi, snoo, aloo gbiɛ ngongu (Hiob 36:27, 28; Fiɛlɔ 1:7; Yesaya 55:10; Amos 9:6) Blema Hela bi susu kaa wo ko ngɛ zugba a sisi, nɛ lɔ ɔ lɛ haa nɛ pahi hyiɔ ɔ nɛ. Nihi hɛɛ susumi nɛ ɔ hluu kɛ ya si jeha 1800 jeha amɛ a mi.

  •   Yokuhi jeɔ kpo, nɛ a yi laa. Be ko nɛ be ɔ, jinɛ yokuhi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ngɛ wo ɔ sisi. (La 104:6, 8) Se ni komɛ susu kaa a mawu ɔmɛ lɛ a bɔ yoku slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ.

  •   He tsɔmi haa nɛ wa náa nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Mlaahi nɛ a kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ ekomɛ tsɔɔ kaa a fɔ a dɛ ke a ta gbogboe he, nɛ́ a je nihi nɛ a nu hiɔ nɛ sãa nɔ ɔ kɛ je ma a kpɛti, nɛ́ a to niase he blɔ nya saminya. (3 Mose 11:28; 13:1-5; 5 Mose 23:13) Se benɛ a ngɔ mlaa nɛ ɔmɛ kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, Egipt bi ɔmɛ ngɔɔ niase kɛ tsakaa tsopa kɛ toɔ pa nɔ.

Anɛ je mi si kpami kɛ Baiblo ɔ kpa we gbi ngɛ ní komɛ a mi lo?

 Níhi a mi nɛ a hla ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa je mi si kpami he munyu nɛ Baiblo ɔ tu ɔ da pɛpɛɛpɛ. Je mi si kpami he ní komɛ nɛ Baiblo ɔ tu a he munyu, kɛ nɔ́ nɛ nihi deɔ:

 Nɔ́ nɛ nihi deɔ: Baiblo ɔ de ke a kɛ ligbi kakaaka ekpa pɛ lɛ bɔ je mluku ɔ tsuo.

 Anɔkuale: Baiblo ɔ tsɔɔ we be tutuutu nɛ Mawu je je ɔ bɔmi sisi. (1 Mose 1:1) Jehanɛ se hu ɔ, ligbihi nɛ a kɛ bɔ níhi nɛ a tu he munyu ngɛ Mose Kekleekle Womi ɔ yi 1 ɔ mi ɔ ji be gagaa nɛ a tsɔɔ we e nya kɛmi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɛ be abɔ nɛ a kɛ bɔ hiɔwe kɛ zugba a ke “ligbi.”​—1 Mose 2:4, NW.

 Nɔ́ nɛ nihi deɔ: Baiblo ɔ de ke a bɔ tsohi loko a bɔ pu ɔ, konɛ e ye bua nɛ tsohi nɛ a nyɛ nɛ a wo yiblii (photosynthesis.)—1 Mose 1:11, 16.

 Anɔkuale: Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a bɔ pu ɔ kɛ dodoe kpahi ngɛ “hiɔwe” loko a bɔ tsohi. (1 Mose 1:1) Pu la su zugba a nɔ ngɛ kekleekle “ligbi” nɛ a ngɛ níhi bɔe ɔ nɔ. Benɛ je mi ngɛ tsɔe ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, pu ɔ nya wa bɔ nɛ sa nɛ ma nyɛ maa ye bua tsohi konɛ a wo yiblii. (1 Mose 1:3-5, 12, 13) Lɔ ɔ se loko pu ɔ je kpo heii nɛ́ ke o daa si ngɛ zugba a nɔ ɔ, o maa na.​—1 Mose 1:16.

 Nɔ́ nɛ nihi deɔ: Baiblo ɔ de ke pu ɔ bɔleɔ zugba a.

 Anɔkuale: Fiɛlɔ 1:5 ɔ de ke: “Pu teɔ si nɛ e nɔɔ si, nɛ e he sɔɔ kɛ yaa he nɛ e te si kɛ je ɔ ekohu.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, munyu nɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ wa naa pu ɔ ha ke wa ngɛ zugba a nɔ. Mwɔnɛ ɔ po ɔ, wa le kaa zugba a lɛ bɔleɔ pu ɔ mohu lɛɛ, se waa kɛ munyungu nɛ ji “pu si temi” kɛ “pu si nɔmi” tsuɔ ní.

 Nɔ́ nɛ nihi deɔ: Baiblo ɔ de ke zugba a ngɛ pɛtɛɛ.

 Anɔkuale: Baiblo ɔ ngɔ munyu nɛ ji “zugba a nyagbe he ɔmɛ” kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ “zugba a nɔ hehi nɛ a kɛ wawɛɛ ɔ”; munyu nɛ ɔ tsɔɔ we kaa zugba a ngɛ pɛtɛɛ loo e ngɛ kɔnyahi. (Ní Tsumi 1:8; sisi ningma) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ munyu nɛ ji “zugba a kɔ nya eywiɛ ɔmɛ” ɔ ji foni peemi mi nɔ́ nɛ daa si kɛ ha zugba a nɔ tsuo, se e tsɔɔ we kaa zugba a hɛɛ kɔnya eywiɛ.​—Yesaya 11:12, NW; Luka 13:29.