Hizaha raha an̈atiny

Ino ma Fan̈ahy Zen̈y?

Ino ma Fan̈ahy Zen̈y?

Valiny baka amy Baiboly

 Amy Baiboly sasany, “fan̈ahy” handikandro volan̈a hebreo nefesh ndreky volan̈a griky psykè. Izikoa adika arabakiteny, dikany nefesh zen̈y “zavaboary miain̈y” na “raha manampahin̈ana.” Dikany psykè io “zavaboary velon̈o.” a Izikoa zen̈y zahan̈a, olo na biby io foeky fan̈ahy io fa tsy raha tsy mahaimaty an̈atinany ao. Diniha baka raha koran̈iny Baiboly ivolan̈ana fa olo raha tiany volan̈iny amy fan̈ahy io.

Adama tsy namian̈a fan̈ahy, fa Adama nanjary fan̈ahy velon̈o

  •   Jehovah koa fa niasa Adama, lelahy voanalohany io, volan̈iny Baiboly fa izy “nanjary fan̈ahy velon̈o.” (Genesisy 2:7, Dikan-tenin’ny Mpanjaka Jacques) Izy iô tsy mivolan̈a fa Adama namian̈a fan̈ahy, fa Adama nanjary fan̈ahy velon̈o na olombelon̈o.

  •   Baiboly mivolan̈a fa fan̈ahy io mahavita miasa ndreky, mihina, avio izio mahay kajo, kivy, mavozo, ndreky mahatsiaro ravoravo izikoa fa mahazo rano manintsinintsy. (Deoteronomia 12:20, Fandikan-teny Protestanta; Salamo 107:9 ndreky Ohabolana 15:13, Fandikan-teny Katolika; Ohabolana 17:22 ndreky 25:25 avio Ezekiela 21:12, Prot.) Olo velon̈o fo mahavita raha karaha zen̈y.

Fan̈ahy io ma tsy mahaimaty?

 Ehe, izio mahaimaty. Maro toko sy andininy amy Baiboly ao mivolan̈a fa mahaimaty nefesh ndreky psykè io. Zahava baka ohatra aby ty:

  •   ‘Lan̈iany fan̈ahy (nefesh) manota fo hofoaty.’​—Ezekiela 18:4, 20, Prot.

  •   Iro paminan̈y sandoko taloha tan̈y ‘namono fan̈ahy (nefesh) tsy tokony hivonen̈a.’​—Ezekiela 13:19, Kat.

  •   Baiboly maro mandika nefesh maty nataondro “olo maty” na “faty.”​—Levitikosy 21:11; Nomery 6:6.

Mety adika “fahin̈ana” koa nefesh na psykè io

 Baiboly koa mampiasa volan̈a “fahin̈ana” zen̈y ivolan̈ana nefesh na psykè. Karaha zen̈y hitantsika amy Joba 33:22. Ampitovisiny amy “fahin̈ana” volan̈a hebreo nefesh io. Koran̈iny Baiboly ao koa fa olo araiky mety hirisiky fahin̈ana (nefesh na psykè), avio fahin̈ana io koa mety hadoso na ho afaka.​—Eksodosy 4:19; Mpitsara 9:17; Filipianina 2:30.

 Misy fomba fivolan̈ana karaha ty amy Genesisy 35:18 momba nefesh na psykè: ‘Miady fahin̈ana.’

Baka aia ma naviany finoan̈a fa fan̈ahy tsy maty zen̈y?

 Iro antokompivavahan̈a kristianin̈y aby io mampianatra fa fan̈ahy io zen̈y raha an̈atinolo araiky, ke olo koa maty, fan̈ahy io zen̈y tsy maty. Tsy baka amy Baiboly foeky nangalandro fampianaran̈a zen̈y fa baka amy filôzôfỳ griky taloha tan̈y. Koran̈iny Encyclopædia Britannica fa Baiboly koa fa mivolan̈a momba fan̈ahy (nefesh na psykè), izio tsy maintsy ampifandraisiny amy fahin̈ana fo, avio Baiboly tsy mivolan̈a fa hafa fan̈ahy avio hafa koa vatan̈a. Baka tamindro griky taloha tan̈y fo nahavy Kristianin̈y nanjary mino fa hafa vatan̈a, hafa koa fan̈ahy.

 Tsy tiany Zan̈ahary haharo amy fampianaran̈anany foeky filôzôfinolombelon̈o. Ohatra, filôzôfinolombelon̈o mampianatra fa fan̈ahy io tsy mety maty. Fa Baiboly mampitandrin̈y atsika karaha ty: “Tandrema tsao misy olo han̈ano raha hahavy anaro hanjary andevony hevitrinany baka amy fampiasany filozofỳ ndreky fitaka tsisy dikany baka amy fampianaran̈a nifandovanolombelon̈o.”​—Kolosianina 2:8.

a Zahava New Brown, Driver, and Briggs Hebrew and English Lexicon of the Old Testament, pazy 659, ndreky Lexicon in Veteris Testamenti Libros, pazy 627. Miovaova arakaraka teny manodidin̈y fomba handikany Baiboly maro nefesh ndreky psykè. Ohatra, iro mampiasa “fan̈ahy”, “fiain̈ana”, “olo”, “biby”, “zavaboary”, avio “vatan̈a.”